Môj profil 
Predplatné
Okrem toho sa tiež zvýšil počet žien, u ktorých sa prejavujú stredne ťažké až ťažké príznaky úzkosti, a to z 29 percent na 72.
Na prieskume kanadských vedcov sa zúčastnilo 900 žien, z toho 520 tehotných a 380 matiek, ktoré porodili v priebehu uplynulých 12 mesiacov. Každej účastníčky sa výskumníci spýtali na príznaky úzkosti a depresie pred a počas pandémie.
Tehotné ženy a čerstvé matky už čelia vyššiemu riziku depresie a úzkosti, pričom krátko po narodení dieťaťa sa s ich príznakmi potýka každá siedma matka. Vedci však zistili, že pandémia ich problémy zhoršila, pričom pravdepodobnosť materskej depresie a úzkosti sa “značne zvýšila”.
“Sociálne a fyzické izolačné opatrenia, ktoré sú nevyhnutne potrebné na obmedzenie šírenia vírusu, si vyberajú daň na fyzickom a duševnom zdraví mnohých z nás. Vieme, že depresia a úzkosť počas tehotenstva a po pôrode môžu mať škodlivé účinky na duševné a fyzické zdravie matky a dieťaťa, ktoré môžu pretrvávať roky,” vysvetlila spoluautorka štúdie Margie Davenport, ktorú cituje spravodajský portál The Independent. Ako ďalej upozornila, depresia môže vyústiť do predčasného pôrodu, zhoršenej tvorby vzťahu medzi matkou a dieťaťom a tiež vývinového oneskorenia u dojčiat.
Predsedníčka Nadácie PANDAS, ktorá pomáha ľuďom s pred a popôrodnými duševnými ochoreniami, Annie Belasco sa pre portál Yahoo vyjadrila, že hoci COVID-19 a obmedzenia pohybu nespôsobujú popôrodnú depresiu, okolnosti a stres, ktoré vytvárajú, k nej určite prispievajú. “Vieme, že rodičia, ktorí majú diagnózu, sú obzvlášť citliví počas tohto obdobia a ich ‘normálne mechanizmy zvládania’ sa nemôžu každodenne uskutočňovať,” uviedla s tým, že narušenie rutiny a strach okolo politickej a ekonomickej situácie tiež prispievajú k zhoršenému duševnému zdraviu u rodičov s diagnózou pred a popôrodnej duševnej choroby ale aj bez nej.
.jpg)
.JPG)
