Môj profil 
Predplatné
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy sú rozpočtované na úrovni 38,87 miliardy eur, na druhej strane sú výdavky v celkovom objeme 39,35 miliardy eur. Tieto čísla vytvárajú v budúcom roku deficit rozpočtu verejnej správy na úrovni 480 miliónov eur. Štátny rozpočet bude v budúcom roku hospodáriť s hotovostným schodkom 2,68 miliardy eur. Celkové príjmy štátu sa rozpočtujú na úrovni 15,89 miliardy eur a výdavky by mali dosiahnuť 18,57 miliardy eur.
“Rozpočet verejnej správy posielame tak ako každý rok na posúdenie do Bruselu vo forme Návrhu rozpočtového plánu, čo je vlastne analytický pohľad na rozpočet. Ministerstvo financií s Európskou komisiou o týchto materiáloch komunikuje a bude komunikovať,” uviedol v stanovisku pre médiá minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Európska komisia následne vydá začiatkom novembra svoju pravidelnú jesennú prognózu, na základe ktorej bude hodnotiť rozpočty všetkých krajín.
Rezort financií uviedol, že rozpočtová politika v nasledujúcich rokoch vychádza z Programového vyhlásenia vlády a medzi hlavné priority patrí ozdravenie verejných financií s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Vláde sa však v tomto roku nepodarí dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, ako počítala v schválenom rozpočte na rok 2019. Schodok má byť aj v budúcom roku, vyrovnaný rozpočet má byť dosiahnutý až v roku 2021 a 2022. “Navrhované rozpočtové ciele vychádzajú z požiadaviek pravidiel Paktu stability a rastu a sú v súlade s konsolidačnými požiadavkami Európskej komisie,” uvádza MF SR.
V návrhu rozpočtu sú na príjmovej ako aj výdavkovej strane zapracované zámery vlády realizované prostredníctvom viacerých opatrení, ako aj ďalšie schválené alebo pripravované legislatívne zmeny. Oproti Programu stability došlo k úprave cieľa na úroveň 0,49 % HDP, pričom na jeho dosiahnutie bolo potrebné prijať aj reštriktívne opatrenia vo výdavkoch štátneho rozpočtu. Ich celkový objem predstavuje 475,6 milióna eur. V rámci osobných výdavkov kapitol štátneho rozpočtu došlo k zníženiu o 29,2 milióna eur, v oblasti prevádzky došlo k zníženiu výdavkov kapitol štátneho rozpočtu o 238,3 milióna eur a v projektoch financovaných zo štátneho rozpočtu sa znížil objem výdavkov o 208,1 milióna eur.
Návrh rozpočtu reaguje aj na zmeny týkajúce sa výkazníctva zo strany Eurostatu, v zmysle usmernení Štatistického úradu SR, ktorá predstavuje už v roku 2019 celkový negatívny vplyv vo výške 0,1 % HDP.
Hrubý dlh verejnej správy by mal klesať. V tomto roku by mal dosiahnuť 47,9 % HDP a dostane sa tak pod dolné sankčné pásmo. Návrh rozpočtu predpokladá, že hrubý dlh bude klesať o ďalšie 3,1 percentuálneho bodu (p.b.) HDP. Na konci horizontu tak rozpočet verejnej správy očakáva hrubý dlh na úrovni 44,8 % HDP. “Pri výhľadovom cieli vyrovnaného hospodárenia verejnej správy od roku 2021 sa predpokladá postupný nárast primárneho prebytku k jednému percentu HDP,” uviedlo MF SR.
Rovnako ako po minulé roky, aj budúcoročný rozpočet počíta s rezervami. Má byť v objeme 250 miliónov eur. Slúžiť má na vykrytie výdavkov na podporu stravovania v školách, na podporu výchovy k stravovacím návykom detí, na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, na príspevky za zásluhy v športovej oblasti a na zriadenie Fondu na podporu športu. Ďalšími titulmi sú výdavky týkajúce sa pozemkových úprav a dotačných nástrojov na podporu v poľnohospodárstve a výdavky súvisiace s novelou zákona o e-Governmente.
Rezort financií pri zostavovaní rozpočtu bral do úvahy septembrovú makroekonomickú prognózu a vývoj daňových príjmov štátu, pri ktorých sa očakáva slabší výber. V oblasti príjmov by mali byť pozitívom zmeny pri dani z príjmov, ako aj v oblasti dane z pridanej hodnoty.
Výdavkovú stranu rozpočtu významne ovplyvnili opatrenia týkajúce sa odmeňovania vo verejnej správe, ale aj zvýšenie platov učiteľov. Výdavky rastú aj v oblasti verejného zdravotného poistenia, ale aj v sociálnej oblasti. Návrh rozpočtu počíta aj s prostriedkami na prípravu a realizáciu sčítania obyvateľov domov a bytov, ako aj parlamentných volieb.
Rast slovenského hospodárstva by mal v tomto roku spomaliť na 2,4 % HDP, a to najmä pre slabší výkon eurozóny. “Vlažnejší výkon ekonomiky bude pokračovať aj v roku 2020, pričom rast HDP dosiahne 2,3 %,“ priblížil rezort financií. Zamestnanosť sa v budúcom roku udrží na rovnakej úrovni. „Miera nezamestnanosti zopakuje tohtoročné historické minimum na úrovni 5,8 % a vo zvyšku prognózovaného obdobia bude stabilná,” uvádza sa v návrhu rozpočtu. Priemerná nominálna mzda v budúcom roku stúpne o 4,7 % a dosiahne hodnotu 1139 eur.
.JPG)
.jpg)
