Blanár a ďalší politici si pripomínajú výročie pristúpenia SR do EÚ

„Európska únia nie je niečo vzdialené – sme to my a priamo sa nás dotýka, preto k rozhodnutiam musíme pristupovať racionálne a spoločne. Práve spolupráca nám umožňuje prispievať k stabilite, mieru a prosperite celého kontinentu,“ vyhlásil minister Blanár.

Podľa jeho slov prinieslo Slovensku členstvo v EÚ ekonomické príležitosti, no tiež možnosť rozhodovať o smerovaní Európy a podieľať sa na riešení globálnych výziev. „Súčasný geopolitický vývoj je mimoriadne silným apelom na to, aby sa Únia vrátila k svojim základom a posilnila svoju pozíciu v svetovom usporiadaní, ktoré sa zásadne mení. Je preto nevyhnutné, aby medzi priority zahraničnej politiky patrili otázky poklesu konkurencieschopnosti, energetickej bezpečnosti, ako aj nadväzovanie kontaktov s partnermi zo vzdialenejších, no dynamicky sa rozvíjajúcich regiónov,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie.

Minister zdôraznil, že ambíciou Slovenska v EÚ je byť naďalej aktívnym a konštruktívnym partnerom, ktorý prispieva k silnejšej a odolnejšej Európe, a zároveň obhajovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky. „Ako členský štát EÚ sme nestratili suverenitu a právo poukazovať na veci, ktoré sa nemusia vždy vyvíjať správnym smerom. A to je predsa základným pilierom demokracie, aby sme ako rovnocenní partneri za spoločným stolom viedli dialóg, vzájomne sa rešpektovali a počúvali,“ upozornil Blanár.

Slovenská republika sa podieľa na formovaní európskych politík prostredníctvom zastúpenia v kľúčových inštitúciách EÚ a aktívne prispieva k riešeniu spoločných výziev. Dôležitým míľnikom bolo aj historicky prvé predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ v roku 2016. Nasledovné predsedníctvo čaká krajinu v prvej polovici roka 2030.

Prítomnosť SR na jednotnom trhu dlhodobo zvyšuje HDP krajiny o viac ako 15 percent a takmer 80 percent slovenského exportu smeruje do členských štátov Únie, informuje rezort. Slovensko od svojho pristúpenia získalo z európskeho rozpočtu viac ako 36 miliárd eur, pričom s prostriedkami z Plánu obnovy môže ísť o ďalšie 6,4 miliardy eur.

Slovenky a Slováci môžu zároveň cestovať bez hraničných kontrol vďaka vstupu do Schengenského priestoru v roku 2007. Voľný pohyb osôb priniesol tiež možnosť pracovať a študovať v zahraničí či program Erasmus+ podporujúci mobilitu študentov a vedcov. Prijatie eura v roku 2009 prinieslo stabilitu, odstránilo kurzové riziká a zvýšilo atraktivitu Slovenska pre zahraničné investície, uviedla tlačová správa.

Danko: Mnohé očakávania od vstupu do EÚ sa naplnili, no dnes Únia stráca silu

Mnohé očakávania od vstupu SR do Európskej únie (EÚ) sa naplnili. V súčasnosti však Únia stráca silu a konkurencieschopnosť. Upozornil na to podpredseda Národnej rady (NR) SR a líder koaličnej SNS Andrej Danko pri príležitosti piatkového výročia vstupu SR do EÚ. Obáva sa, že pokiaľ to tak pôjde ďalej, môže dôjsť k rozpadu EÚ.

„Nie je to zatratený projekt, ale ak nedôjde k reforme, tak bude vyvolávať tento projekt ďalej v národoch skrivodlivosť a nemôže dopadnúť dobre. EÚ dnes ázijské štáty a svetové veľmoci podceňujú. EÚ stráca silu, konkurencieschopnosť a pokiaľ to tak ďalej pôjde, ja som presvedčený, že to nemôže dopadnúť inak ako rozpadom EÚ. To nám môže byť len ľúto, lebo EÚ bola lídrom, euro bola silná mena aj vo vzťahu k doláru, a to všetko strácame,“ uviedol cez týždeň novinárom v parlamente.

Danko kritizoval napríklad to, že v EÚ nie je rovnaký prístup v sociálnom systéme. Zároveň Únii vyčítal, že zjednocuje veci a oblasti, ktorých problematiku by nemala riešiť. Hovoril aj o zlyhaní EÚ v otázke kolektívnej bezpečnosti, ochrany hraníc či spolupráce armád. Zároveň však ocenil, že mnohé očakávania, ktoré SR mala od vstupu do EÚ, sa naplnili. Za výhodu označil napríklad eurozónu.

Šefčovič: Vstup do Európskej únie medzi najstrategickejšie rozhodnutia v histórii krajiny

Slovensko si dnes pripomína 22. výročie vstupu do Európskej únie. Jej členom sa stalo v roku 2004 spolu s ďalšími štátmi strednej a východnej Európy, čo predstavovalo jeden z najvýznamnejších míľnikov v moderných dejinách Slovenska. Podľa eurokomisára Maroša Šefčoviča patrí vstup do Európskej únie medzi najstrategickejšie rozhodnutia v histórii krajiny. „Otvoril nám dvere do ´prvej ligy´ – eurozóny a Schengenu. Keď sa pozrieme na to, ako sa veľké ekonomiky predbiehajú o dominantné postavenie na globálnej scéne, je zrejmé, že členstvo v EÚ je pre nás obrovská výhoda tak z geopolitického, ako aj ekonomického hľadiska. A čo je najdôležitejšie – je aj o neustálej snahe zlepšovať život ľudí, napríklad cez podporu modernizácie slovenskej ekonomiky,“ uviedol. Dodal, že v dnešnom svete nepredvídateľnosti a konfliktov nemožno opomenúť význam EÚ ako mierového projektu. V čase globálnych ekonomických a geopolitických súťaží je členstvo v EÚ obrovskou výhodou.

Vedúci Zastúpenia Európska komisia na Slovensku Peter Stano pripomenul, že Európska únia garantuje širokú škálu práv a slobôd. „Nie je to tak dávno, čo takáto sloboda nebola samozrejmosťou a mnohí kvôli túžbe po nej prichádzali o všetko, dokonca aj o svoj život. Európska únia je tu pre všetkých – môžeme tu žiť slobodne, dôstojne a bez strachu, na základe rešpektu, slušnosti a tolerancie,“ povedal a dodal, že EÚ zároveň už viac ako dve desaťročia pomáha Slovensku napredovať.

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra z decembra minulého roka dôveruje Európskej únii 54 percent Slovákov a Sloveniek, pričom až 68 percent obyvateľov sa cíti byť s Úniou spätých. Výsledky naznačujú stabilnú mieru podpory členstva aj po viac ako dvoch desaťročiach.

Členstvo v Európskej únii sa výrazne podpísalo na ekonomickom rozvoji Slovenska. Od roku 2004 do roku 2025 smerovalo do krajiny z európskeho rozpočtu viac ako 36 miliárd eur. Ďalších 6,4 miliardy eur môže Slovensko získať prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti. Tieto prostriedky podporili stovky projektov v oblastiach dopravy, regionálneho rozvoja, zdravotníctva, školstva, vedy a výskumu či ochrany životného prostredia. Vďaka eurofondom sa modernizujú nemocnice, obnovujú historické budovy, budujú škôlky a modernizujú školy vrátane internátov. Financie z Únie umožnili aj rozvoj špičkového výskumu a spustenie superpočítača na Slovensku.

Investície smerovali aj do dopravnej infraštruktúry – pribudli kilometre diaľnic, tunelov a cyklotrás, ktoré zlepšujú prepojenie regiónov, zvyšujú bezpečnosť a šetria čas. V nasledujúcom finančnom období na roky 2028 až 2034 by Slovensko mohlo získať ďalších približne 20 miliárd eur, čo predstavuje významnú príležitosť pre pokračovanie modernizácie hospodárstva.

Jedným z najvýraznejších prínosov členstva je voľný pohyb osôb a tovaru. Vstupom do schengenského priestoru odpadli hraničné kontroly na väčšine hraníc Slovenska, čo výrazne uľahčilo cestovanie aj obchod. Slováci a Slovenky môžu dnes bez víz cestovať do väčšiny krajín sveta vrátane USA či Kanady, pričom slovenský pas patrí medzi najsilnejšie na svete. V rámci EÚ majú občania možnosť voľne pracovať, študovať a podnikať na jednotnom trhu s približne 450 miliónmi obyvateľov bez potreby pracovných povolení. Významnú úlohu zohráva aj spoločná mena euro, ktorou sa dnes platí v 21 krajinách eurozóny. Tá priniesla nižšie náklady na transakcie, odstránenie kurzového rizika pre podniky a väčšiu ekonomickú stabilitu.

Michal Kaliňák: Spoločná história a spolupráca v pohraničí majú európsky rozmer

Dnes si pripomíname 22. výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Deň, ktorý je zároveň Sviatkom práce, tak nesie silný odkaz – že dôstojný život, férové podmienky a rozvoj regiónov nevznikajú náhodou, ale sú výsledkom spolupráce, stability a spoločných hodnôt.

„Európska únia sa za uplynulé roky prirodzene profilovala ako spoločenstvo regiónov. Práve v pohraničí dnes vidíme, že spolupráca nie je len politickým rozhodnutím, ale každodennou realitou ľudí, ktorí k sebe majú blízko. O to silnejší význam má aj fakt, že Slovensko a Poľsko vstúpili do Únie v rovnaký deň,” uviedol štátny tajomník Michal Kaliňák.

Táto symbolika sa spája aj s miestom historických udalostí, ktoré formovali náš región. Práve v týchto dňoch si pripomíname 111. výročie bitky pri Gorliciach – jednej z najvýznamnejších udalostí prvej svetovej vojny. Slovensko-poľské pohraničie, ktoré je dnes priestorom spolupráce, je zároveň miestom posledného odpočinku tisícok vojakov rôznych národností z krajín dnešnej Európskej únie.

„Dnešná slávnosť je symbolom spoločnej histórie, ale aj súčasnej snahy o mier, spoluprácu a úzke prepojenie samospráv, ktoré sú síce ďaleko od hlavných miest, no majú k sebe veľmi blízko. Ľudí v pohraničí spájajú rovnaké hodnoty – mier, spolupatričnosť a snaha o dôstojný život. Práve preto musíme prihraničné regióny vnímať ako investičnú príležitosť a naplno využiť všetky možnosti, ktoré vytvárame v rámci Európskej únie,” doplnil štátny tajomník.

Prezident: EÚ je náš životný priestor, v ktorom sa ako národ slobodne rozvíjame

Európska únia (EÚ) je podľa prezidenta SR Petra Pellegriniho náš životný a strategický priestor, v ktorom sa ako národ slobodne rozvíjame a budujeme svoju ekonomickú a sociálnu prosperitu. Hlava štátu to zdôraznila vo videu na sociálnej sieti pri príležitosti 22. výročia vstupu Slovenska do EÚ.

„Presne pred 22 rokmi sa naplnil jeden z najvýznamnejších míľnikov v moderných dejinách Slovenska. Stali sme sa súčasťou projektu postaveného na ekonomickej a bezpečnostnej spolupráci, na spoločných hodnotách demokracie a humanizmu,“ uviedol Pellegrini.

Pre našu budúcnosť je podľa neho dôležité, že máme historickú príležitosť ju formovať a ovplyvňovať v rámci spoločenstva štátov združených v Európskej únii. „Sme súčasťou priestoru, kde hranice neznamenajú bariéry, ale len symbolické čiary na mape, cez ktoré voľne cestujeme, pracujeme a študujeme. Sme súčasťou ekonomických projektov, vďaka ktorým sme vybudovali kilometre ciest, zrekonštruovali naše mestá, zmodernizovali nemocnice a školy,“ sumarizoval prezident.

Zdôraznil, že Európa nie je len o fondoch a ekonomických, sociálnych či ekologických projektoch. „Európska únia to sme aj my. Sme to my, ktorí sedíme rovnocenne za spoločným stolom s veľkými štátmi a rozhodujeme o tom, ako bude vyzerať náš kontinent,“ vysvetlil prezident. Je podľa neho na nás, akú úlohu chceme v tomto spoločenstve národov plniť, aby sme boli nielen sebavedomým, ale aj konštruktívnym a férovým partnerom.

Podľa Pellegriniho je aj v slovenskom záujme urobiť z Európskej únie hráča, ktorý je aktívnou súčasťou medzinárodných procesov. Takisto hráča, ktorý je schopný svojím politickým, ekonomickým a diplomatickým tlakom nastoliť mier. „Rešpektovaná Európska únia znamená aj rešpektované Slovensko,“ vyhlásil prezident.

Zároveň si pripomenul aj piatkový sviatok práce. Prvý máj je podľa hlavy štátu symbolom rešpektu k ľuďom práce, k ich talentu, umu a pracovitosti, ktorými vytvárajú každodenné hodnoty v našej vlasti.

Výročie si pripomenula aj opozícia

Opozícia si pripomenula 22. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ). Strana SaS považuje vstup SR do EÚ za najdôležitejší míľnik našej novodobej histórie. Zároveň varuje pred snahami o vystúpenie z tohto zoskupenia. Pre hnutie PS znamená 22 rokov Slovenska v EÚ slobodu cestovať, študovať a pracovať, ako aj investície, ktoré menia naše mestá a regióny. Poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) pri príležitosti piatkového Sviatku práce a výročia vstupu SR do EÚ hovorí o úpadku sociálneho štátu, prepúšťaní a hrozbe zmrazenia eurofondov pre Slovensko.

„Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie považujem za najdôležitejší míľnik našej novodobej histórie. Dnes, 22 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie, čelíme snahám o podkopanie nášho členstva v tomto zoskupení,“ uviedol šéf SaS a poslanec Národnej rady SR Branislav Gröhling. Pripomenul, že SaS navrhla zakotviť členstvo Slovenska v EÚ priamo do Ústavy SR.

SaS chce, aby bolo európske ukotvenie Slovenska chránené ústavnou väčšinou a nie aby záviselo od nálady jednej vlády. „Žiaľ, koalícia tento návrh odmietla. SaS bude aj naďalej bojovať za európsku budúcnosť Slovenska. Naša krajina musí ostať pevnou súčasťou Európskej únie – v duchu slobody a ekonomickej prosperity,“ uzavrel Gröhling.

Pri príležitosti výročia vstupu SR do EÚ pripomína Remišová možné zmrazenie eurofondov pre Slovensko, na ktoré Európsku komisiu tento týždeň vyzval Európsky parlament.

KDH: Rozhodnutie SR vstúpiť do EÚ prinieslo stabilitu aj výsledky v regiónoch

Slovensko patrí do Európy. V piatok si to pripomíname viac než inokedy. Je to už 22 rokov, čo Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Toto rozhodnutie nám prinieslo stabilitu, nové príležitosti aj konkrétne výsledky v regiónoch. Opozičné parlamentné KDH to uviedlo na sociálnej sieti.

„Vďaka spolupráci s európskymi partnermi sa Slovensko rozvíja, modernizuje a dokáže lepšie čeliť výzvam dnešnej doby. Práve preto je kľúčové, aby Slovensko malo dobré a pevné vzťahy s krajinami Európskej únie. To sú naši prirodzení partneri, tam patríme hodnotovo, ekonomicky aj bezpečnostne,“ zdôraznilo KDH.

Pripomenulo, že aj vďaka tejto spolupráci sa Slovensku len pred nedávnom podarilo vyrokovať milióny eur pre východ krajiny, ktoré pôjdu do ciest, železníc aj podpory pracovných miest. „Bez aktívnej komunikácie s Európskou komisiou, kde som rokoval priamo s eurokomisárom, by sme o tieto zdroje mohli prísť,“ upozornil šéf KDH a poslanec Národnej rady SR Milan Majerský.

Podľa KDH zároveň vidíme varovné signály s tým, že len v týchto dňoch Európsky parlament schválil výzvu na zmrazenie eurofondov pre Slovensko. Podľa kresťanských demokratov je to silný politický odkaz, že smerovanie vlády a jej vzťahy s partnermi v Európe majú reálne dôsledky.

„Európska únia nie je samozrejmosť. Dnes si preto pripomíname, aké dôležité je byť jej súčasťou,“ dodalo KDH.

Gašpar: Dnešná EÚ tvrdohlavo presadzuje len svoje hodnotové videnie sveta

Európska únia (EÚ) je iná ako bola pri svojom vzniku. Naďalej sa síce zaštiťuje istými princípmi, ktoré boli pri jej zrode, no súčasná EÚ je výrazne progresívna, liberálna a presadzujúca tvrdohlavo len svoje hodnotové videnie sveta, ako keby neakceptovala iný názor. Podpredseda Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD) to uviedol pre novinárov pri príležitosti výročia vstupu SR do EÚ.

„Ja nemám dnes pozitívne hodnotenie na Európsku úniu. Geografia však nepustí, my sme v Európe, chceli by sme mať dobré vzťahy so susedmi alebo aj so všetkými štátmi, ktoré sú v Európe a ktoré môžu byť pre našich občanov priestorom pre vzdelávanie, pre prácu, pre zamestnanie. Takže ťažko sa mi to komentuje, pretože ja som za to, aby taký priestor existoval, aby tu spolupráca bola, ale rozhodne som proti tomu, aby nás Európska únia vydierala a presadzovali sa tam len záujmy buď konkrétnych osôb alebo tých najsilnejších krajín,“ dodal Gašpar.

EÚ podľa neho vo svojich rozhodnutiach poškodzuje sama seba, najmä v oblasti ekonomiky. Kritizuje tiež, že niektorí európski lídri podľa jeho slov zaťahujú EÚ, a teda aj Slovensko do vojny.

Hlas-SD: Prvý máj je symbolom úcty k práci a silného Slovenska v Európe

Prvý máj je symbolom úcty k práci, rešpektu k tradíciám a silného Slovenska v Európe. Uviedla to strana Hlas-SD, ktorá si v piatok pripomína Sviatok práce oslavami v Prešove.

Ako na tlačovej konferencii povedal predseda strany a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, 1. máj je pre Hlas-SD významným dňom, pretože sa v ňom spájajú hodnoty, ku ktorým sa dlhodobo hlásia a ktoré považujú za dôležité aj pre Slovensko, aj pre celú Európsku úniu (EÚ). Spresnil, že ide o úctu k poctivej práci, pracujúcim ľuďom či rešpekt k tradíciám.

„Zároveň si pripomíname chvíle, keď sa Slovensko stalo súčasťou európskej rodiny. Toto spojenie vystihuje aj politiku strany Hlas-SD, a to stáť na strane pracujúcich, vážiť si vlastné korene, chrániť hodnoty aj tradície, na ktorých stojí naša krajina, a zároveň presadzovať silné a sebavedomé Slovensko v Európe,“ dodal Šutaj Eštok v nadväznosti na výročie vstupu Slovenska do EÚ.

Pracujúci ľudia podľa neho vytvárajú na Slovensku hodnoty, bez ktorých by štát, samosprávy ani spoločnosť nemohli fungovať tak, ako fungujú dnes. „Ich nasadenie drží túto krajinu v dennodennom chode,“ dodal s tým, že si zaslúžia uznanie a štát, ktorý bude zárukou ich dôstojného života a životnej úrovne.