Ako sa prejaví zníženie ratingu Slovenska agentúrou Standard & Poor’s

Aktuálne zníženie pritom nie je podľa neho ojedinelým krokom, ale vyústením dlhšieho vývoja. Slovensko postupne strácalo dôveru ratingových agentúr už v predchádzajúcich rokoch a rozhodnutie Standard & Poor’s len dorovnalo predchádzajúce zníženia od agentúr Moody’s a Fitch. Podľa Tótha sa priemerné hodnotenie Slovenska od troch najväčších agentúr dostalo približne na úroveň spred dvadsiatich rokov, teda do obdobia krátko po vstupe do Európskej únie.

Minister financií Ladislav Kamenický tvrdí, že krok nebol prekvapením a nemá zásadný vplyv na úverový profil krajiny. Realita je však komplexnejšia. Rating síce nie je jediným faktorom, no významne ovplyvňuje cenu štátneho dlhu. Tá sa následne premieta aj do úrokov pre domácnosti a firmy. „Úvery pre občanov aj podniky sa odvíjajú od ceny, za ktorú si požičiava štát,“ vysvetlil Tóth. Zhoršenie ratingu tak môže postupne znamenať drahšie hypotéky či úvery pre podnikateľov.

Dôležitý je najmä dlhodobý vývoj verejných financií. Hoci Slovensko dosiahlo v roku 2025 deficit 4,45 percenta HDP, čo bolo menej, než sa očakávalo, išlo skôr o technický efekt. Nižší deficit bol spôsobený najmä oneskorenými dodávkami vojenskej techniky, ktoré sa do výdavkov premietnu neskôr. „Pre ratingové agentúry nie sú rozhodujúce jednorazové výkyvy, ale dlhodobé trendy,“ zdôraznil Tóth. Tie pritom zostávajú nepriaznivé. Máme vysoké deficity, nízky ekonomický rast a rastúci verejný dlh.

Rating Slovenska klesol, podľa analytika je to varovanie

Podľa hodnotenia agentúry je problémom najmä kombinácia slabého rastu a pretrvávajúcich deficitov. Ekonomika má v tomto roku rásť len okolo pol percenta a verejné financie sa nedokážu priblížiť k trojpercentnej hranici deficitu. Vláda zároveň nepredstavila presvedčivý plán, ako sa k tejto úrovni dostať, čo znamená, že zadlžovanie krajiny bude pokračovať.

Tempo rastu dlhu je pritom alarmujúce. Podľa Tótha sa čistý dlh zvyšuje rýchlejšie než počas pandémie či na začiatku vojny na Ukrajine a približuje sa tempu z obdobia globálnej finančnej krízy. S tým súvisí aj rast nákladov na jeho obsluhu. Štát dnes vynakladá na úroky približne tri miliardy eur ročne a tieto výdavky budú ďalej rásť. Ide o prostriedky, ktoré nemôžu byť použité na verejné služby, investície či podporu ekonomiky.

Rast výdavkov a nedostatočné znižovanie deficitov

Za zhoršením ratingu pritom nie sú len vonkajšie faktory, ako geopolitická neistota či slabší rast v Európe, ale aj domáce rozhodnutia. Ratingová agentúra upozorňuje na rast výdavkov vrátane sociálnych opatrení, napríklad trinástych dôchodkov. Vláda ich označuje za prioritu a odmieta ich meniť, no práve kombinácia rastúcich výdavkov a nedostatočného znižovania deficitov zhoršuje hodnotenie krajiny.

Otáznik visí aj nad efektivitou konsolidačných opatrení. Hoci vláda prijala balíčky v miliardových objemoch, ich účinok bol oslabený novými výdavkami a nevhodnou štruktúrou. „Odhadli sme, že zhruba tretina efektu konsolidácie sa stratí kvôli neefektívnemu mixu opatrení,“ uviedol Tóth. Zvýšenie daní a odvodov pritom zároveň brzdí ekonomickú aktivitu a investície.

Negatívne signály vysielané do ekonomiky sa prejavujú aj v slabšom záujme investorov. Podľa hodnotenia agentúry rastie neistota v podnikateľskom prostredí, ktorú spôsobujú časté zmeny daňovej politiky. To môže viesť k nižšiemu prílevu zahraničných investícií a spomaleniu ekonomického rastu v budúcnosti.

Zníženie ratingu tak nie je len formálnou zmenou hodnotenia, ale odrazom hlbších problémov verejných financií a ekonomiky. Pre bežných ľudí môže znamenať drahšie úvery, pre firmy horšie podmienky financovania a pre štát vyššie náklady na obsluhu dlhu. Ako upozorňuje Tóth, slabšie verejné financie sa najviac prejavia v čase krízy, keď štát potrebuje podporiť ekonomiku, no má obmedzený manévrovací priestor. „Práve vtedy najviac trpia ekonomiky, ktoré nemajú vytvorený dostatočný vankúš,“ konštatoval.