Môj profil 
Predplatné
Bratislava 21. augusta (TASR) – Dramatické udalosti z vysielania Slobodného slovenského vysielača Banská Bystrica v auguste 1968 dokumentuje obrazovo-textová expozícia Ostrov slobodného slova.
Je venovaná 45. výročiu okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy a dnes ju sprístupnili vo vstupných priestoroch Slovenského rozhlasu v Bratislave. Na panelovej výstave, ktorá potrvá do konca septembra, sú autentické fotografie zaznamenané a desaťročia opatrované rozhlasovým technikom Karolom Demuthom. Sú spestrené ukážkami z dobovej tlače i s vtipnými karikatúrami.
"21. august 1968 významne zmenil dejiny Československa. Rozhlas bol kľúčovým médiom v úvodných hodinách pri informovaní. Naši kolegovia robili česť svojej profesii a vzdávame im hold a úctu," na vernisáži povedal generálny riaditeľ RTVS Václav Mika.
Bola to doba, ktorá zasiahla každú rodinu. Po nádejnej zmene v spoločnosti pod názvom Pražská jar mala táto občianska sloboda krátku trvanlivosť. Pásy tankov piatich krajín Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz, Poľsko, Nemecká demokratická republika, Maďarsko a Bulharsko) udusili 21. augusta 1968 klíčiacu nádej na obrodu spoločnosti. Úlohou okupantov bolo aj obsadenie desiatich štúdií Československého rozhlasu. Bratislavské a košické štúdio prestalo vysielať už v prvý deň okupácie okolo deviatej hodiny ráno. Banskobystrické štúdio na okraji mesta nedokázali sovietski vojaci hneď objaviť. Redaktori štúdia celý deň prinášali pravdivé aktuálne informácie o dramatických udalostiach. K nim prichádzali správy o pohybe okupačných vojsk z celého Slovenska aj o prvých obetiach a tak štúdio vysielalo výzvy, aby sa občania zdržali zbytočných provokácií.
Banskobystrické štúdio sa stalo rozhlasovým srdcom Slovenska. Ako jediné na Slovensku bolo ostrovom slobodného slova v okupovanom mori. Sovietski vojaci prišli do neho až tesne pred polnocou, 24 hodín po vstupe vojsk. Redaktori sa po celodennom vysielaní rozlúčil s poslucháčmi hymnickou piesňou Kto za pravdu horí. Museli ihneď opustiť svoje pracoviská, rozhlas zostali strážiť sovietski vojaci. V druhý deň okupácie vysielali pomocou krátkovlnného vysielača z Posádkovej správy. V tretí deň riaditeľ banskobystrického vysielača Ján Like sprostredkoval vstup do Rozhlasovej štafety, ktorú pre celé Československo koordinovalo pražské rozhlasové centrum. Potom postupne vysielali z ďalších utajovaných pracovísk zriadených v Priemyselnej škole elektrotechnickej, Strednom odbornom učilišti spojov, Zosilňovacej stanici a napokon v Krajskej správe spojov.
Návštevník výstavy sa dozvie, že pri príležitosti osláv výročia vzniku Československa (28.10.1968) odmenil Národný front za augustové vysielanie pamätnými plaketami technikov Štefana Ivančíka a Karola Demutha. Vzápätí po nástupe normalizácie nasledovali previerky, vypočúvanie agentmi Štátnej bezpečnosti a prepúšťanie z práce. Československý rozhlas museli opustiť Ján Baláž, Ondrej Bartoš, Imrich Čierny, Milan Jurčo, Mikuláš Kováč, Viliam Mráz, Zdeno Oravec, Ota Plávková a Štefan Turňa. Spomínaní technici boli odvolaní z riadiacich funkcií. Všetci boli po roku 1989 rehabilitovaní, no vek a zdravotné problémy už niektorým nedovolili, aby sa vrátili na pôvodné pozície.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe videozáznam a fotoreportáž.
ep ed
.jpg)
