Denník N priniesol rozhovor s pamätníkom udalostí roku 1989, Martinom Krajčovičom (VPN). Titulok hovorí za všetko: Myslel som si, že 35 rokov po revolúcii budeme oslavovať, ale musíme znovu bojovať.

To vážne? Ako bojovať? Písať pamflety, tlačiť plagáty, zavzdušňovať internet, alebo znovu ísť do ulíc? To by sa takému Šimečkovi páčilo, ten má na to dokonca aj vlastnoručne spísaný manuál… (V čase písania článku sa pripravovala veľká bratislavská demonštrácia – pozn. red.)

Krajčovičovi sa tiež zdá, že doba sa opakuje. Vraj ho dokonca varovali vtedajší eštebáci, že oni sú schopní sa zaktivizovať aj po desiatkach rokov. Javí sa mu, že práve to sa dnes deje. Nuž, pocity alebo „zdania“ našťastie nie sú fakty.

Samostatný článok venuje Nko aj soche Lenina v nadživotnej veľkosti, ktorá stála v Banskej Bystrici, a bola po revolúcii odstránená. Vraj, ako dobre – ináč by hrozilo, že by tam stála dodnes…

Lenin v Banskej Bystrici, revolucionár a komunista, relikt minulosti, no hrôza čo i len si predstaviť. Horšie ako Saddám v centre Bagdadu.

Veľmi „vtipný“ je šéfredaktor Aktualít, Peter Bárdy. „Potrebujeme angažovanú občiansku spoločnosť,“ píše v komentári, v ktorom zároveň vyzýva čitateľov, aby si predplatili jeho médium. Samozrejme, že ide o hlavne peniaze…

Ale Aktuality sú vraj „kritické, profesionálne a nestranné médium“, ktoré pri nás bude stáť aj v najtemnejšej hodine. Tou si predstavujú v redakcii vládu Roberta Fica, ako ináč. Sloboda a demokracia si vraj vyžadujú našu angažovanosť a ochranu, nie sú automatickým garantom ľudského šťastia.

Súhlasím, garantom osobného ľudského šťastia je sám človek – ako si to (s Božou pomocou) zariadi, tak to bude mať. Pokiaľ budú donekonečna liberálne „sorošmédiá“ omieľať, že občania sa majú „angažovať“, žiaden vnútorný pokoj a zmier to nikomu neprinesie – prinesie to len ďalšie jatrenie rán a prehlbovanie priepasti, ktorá medzi nami je. Aj niekoľko mojich osobných, kedysi dobrých priateľov, teraz nerobí nič iné, len vo voľnom (a niekedy aj pracovnom) čase vypisuje v online priestore hrozné veci, aké sa hanbím citovať…

Za toto môže práve liberálny mainstream, ktorí otvorene vyzýva k radikalizácii, minimálne tej verbálnej.

„Geniálny“ príhovor si pre čitateľov toho istého média pripravila herečka Kristína Tormová (aktuálne poznáte hlavne z námestí a tribún, menej už z divadla). Toto skúste vstrebať: „Námestia (v r. 1989 – pozn. red.) boli plné ľudí vo vetrovkách, ktoré isto nehriali tak, ako tie, čo nosíme dnes.“

Čože to?! Isteže, aj tráva je dnes zelenšia a nebesá nebeskejšie. A dnes máš niekde v Eurovei vetrovku, s ktorou vylezieš aj na Himaláje, akurát si ju priemerný človek nemôže dovoliť.

Ale pani Tormová je z videospomienok dojatá, ako sama vraví, až má pocit, že sa strácame: „Strácame demokraciu. Strácame slobodu. Strácame sa. Strácame sa navzájom. Strácame. Všetko postupne, niekedy viditeľnejšie, niekedy plíživo.“

Tak keď má ona „pocit“, potom určite s hlboko výpovednou, a vysoko pravdivostnou analytickou hodnotou. Poznámka: To bola irónia. Pretože život na Slovensku ide ďalej krásne a hladko, v zabehnutých koľajach. Ľudia, ktorí sa o politiku nezaujímajú, niekedy ani nevedia, kto je momentálne prezident. Prečo by ich to malo trápiť, keď vedú pokojný, usporiadaný rodinný život? Načo vnášať do domovu svár?

Mimochodom, ako herečka by mohla poznať slovenský ekvivalent bohemizmu „plíživo“. Takto vyznieva akoby citovala z Kovačičovho „pirátskeho“ príhovoru v poslednom vydaní Na telo.

Ani denník SME sa nemohol na povinnej víkendovej vlne antikomunizmu chýbať. Spomedzi priehrštia článkov môžeme spomenúť prieskum o tom, že Slovákom najviac v slobodnom zriadení vyhovuje možnosť cestovať do zahraničia. Stavil by som sa, že väčšina tých, čo takto odpovedala, nebola ďalej než v Čechách, Rakúsku alebo Poľsku, prípadne v Maďarsku…

Ľudí ľahko opijete rožkom, a práve fráza „slobodne cestovať“ sa sústavne opakovala a opakuje vo výrokoch nekritických propagandistov liberálnej demokracie. Opäť sme však pritom, že priemerný Slovák sa nedostane ani do USA, a možno ani len k moru…

Ak nerátame Chorvátsko. Alebo Balaton.

Liberálne médiá jednoducho nemôžu dať ľuďom pokoj. Z toho žijú – z ustavičného hecovania spoločnosti. Keby nemali nepriateľa v osobe Roberta Fica a jeho garnitúry, nemali by čím strašiť, a teda ani zaujať svoje publikum, hladné po zdrvujúcej kritike vlády.

Tak vidíte, milí kolegovia – ako dobre, že sa ten premiér vrátil do úradu!

Mimochodom, víkend neprespali ani mimovládky: aktívna bola aj Marta Šimečková, organizátorka medzinárodnej konferencie Stredoeurópske fórum. Tam sa mali zísť „intelektuáli z celého sveta“, podľa ich webstránky (https://ceeforum.eu/) napríklad aj vyššie spomínaná Kristínka Tormová, ale aj Michal Havran, Matúš Kostelný či Michal Hvorecký, teda samé známe „firmy“.

Ako Šimečková uviedla, zorganizovať tento ročník bolo zvlášť ťažké, ale dušuje sa, že nie preto, že ich Robert Fico „okydával“. Organizátori zároveň vyslovili obavu, že tento ročník je možno posledný – nuž áno, štátna pokladnica je konečne v rukách, ktoré dvakrát otočia každé euro, kým sa rozhodnú, na aký projekt pôjde…

Prečítajte si tiež:

• Slávnostný snem strany Smer. Fico: Pripravme sa i na iné alternatívy vývoja ako voľby v riadnom termíne
• Príhovor prezidenta SR Petra Pellegriniho k výročiu 17. novembra
• Darina Malová: Odkaz Nežnej revolúcie je v schopnosti riešiť nezhody pokojnou cestou
• Slobodná a nezávislá advokácia je jednou z výsad demokratickej spoločnosti
• Udalosti 17. novembra pripomenú i občianske spomienkové podujatia v regiónoch