Môj profil 
Predplatné
Uvádza sa to v reakcii nedávno vzniknutej iniciatívy Dajme Tatrám tvár. „Keď pred desiatimi rokmi vláda SR na výjazdovom zasadaní v okrese Poprad prijala uznesenie, že zonácia bude prijatá v konkrétnom termíne, predstavitelia samospráv si vydýchli. Ukázalo sa, že predčasne. Každý rok sa toto uznesenie vo vláde predlžuje a termín ukončenia sa odkladá a my tomu už prestávame veriť,“ uviedol starosta Štrby a predseda predstavenstva Oblastnej organizácie cestovného ruchu – Región Vysoké Tatry Michal Sýkora.
Zástupcovia samospráv sa o prijatie zonácie a stanovenie jasných pravidiel pre všetky subjekty pôsobiace na území Tatranského národného parku, vrátane miest a obcí, snažia podľa Sýkoru už dlhé roky. Jasné pravidlá, ktoré by obce a mestá mohli premietnuť do svojich územných plánov a systematicky sa venovať rozvoju svojich území k spokojnosti obyvateľov obce aj jej návštevníkov, však stále nemajú k dispozícii. Podľa starostu Štrby sa situácia znova opakuje. „Pred voľbami sa deklaruje, že zonácia bude schválená, vždy sa finišuje a potom prichádzajú voľby a po nich sa zasa zvoľní aktivita a opäť niekoľko rokov sa opakuje tá istá situácia. Vytvára to pochybnosti aj u predstaviteľov samosprávy, že proces sa zbytočne naťahuje. To, čo samospráva požaduje a potrebuje pre zabezpečenie služieb, prevádzky a rozvoja našich území, sú pravidlá s rovnakými podmienkami pre všetkých,“ tvrdí Sýkora.
Absencia zonácie, ktorej prijatie by bolo veľkým prínosom aj pre samotnú ochranu prírody, stavia samosprávy pred často absurdné problémy. „V súčasnosti sú niektoré veci vyplývajúce zo zákonov, ktoré zabezpečujú ochranu prírody, z pohľadu samosprávy nelogické. Je to proti obyvateľom i návštevníkom. Veď je normálne, že prídete na návštevu do horského strediska a počas prechádzky v zastavanom území nemáte pri chodníkoch kde ísť na toaletu? To naozaj budeme stavať toalety na čierno alebo nebudeme stavať žiadne a ľudia budú chodiť na toalety pod stromy,“ načrtol jeden z problémov Sýkora, podľa ktorého je nutné riešiť aj tieto základné otázky. Podľa jeho slov by v zastavanej časti mali platiť iné pravidlá ako v horskom masíve.
„Tam nech sa ochrana sprísni, ľudia by tam mali chodiť doslova po špičkách, ale tam, kde žijú ľudia, kde je rozvoj, kde sú aktivity, tam musia byť pravidlá nastavené trochu inak,“ poznamenal. Podmienkou je podľa neho úprava stupňa ochrany prírody. Zároveň dodal, že obce a mestá sú pod Tatrami stáročia a vždy vedľa seba existovali ľudia i príroda. „Sú však aj legislatívne prekážky, ktoré bránia prirodzenému rozvoju územia s rešpektovaním ochrany prírody. My si vážime prírodu, ktorú okolo seba máme, ktorá nám spríjemňuje život, ale často aj komplikuje, najmä v zime, takže je potrebné v takejto symbióze schváliť aj samotnú zonáciu,“ doplnil Sýkora.
Na potrebu prijatia zonácie upozornili otvoreným listom adresovaným kompetentným ministerstvám účastníci okrúhleho stola v marci 2019 vo Vysokých Tatrách, medzi signatármi výzvy boli Asociácia horských sídiel Slovenska, Regionálne združenie tatranských a podtatranských obcí ako aj subjekty cestovného ruchu pôsobiace v Tatrách. Následne v júli vo Vysokých Tatrách vznikla iniciatíva Dajme Tatrám tvar, v ktorej sa opäť spojili samosprávy, regionálne združenia cestovného ruchu a subjekty cestovného ruchu.
Iniciatíva chce apelovať na zodpovedné orgány, aby oficiálne spustili proces prijatia novej zonácie TANAP-u. Cieľom tejto iniciatívy nie je podpora konkrétneho návrhu zonácie, ale upozornenie na to, že súčasný stav vedie k mnohým praktickým problémom a pri neriešení vznikajú problémy, ktoré vyvolajú nespokojnosť a povedie to k stagnácii celého územia.
.jpg)
.JPG)
