Blanár: Mníchovská dohoda pripomína význam ochrany suverenity a práva

„Aj po 88 rokoch je Mníchovská dohoda pripomienkou toho, aké nebezpečné následky môže mať politika ústupkov voči agresii a rozhodovanie o osude štátov bez ich účasti. Rešpektovanie suverenity, územnej integrity a dodržiavanie medzinárodného práva nesmú byť predmetom politického obchodovania,“ skonštatoval Blanár.

Stabilný mier podľa neho nemožno dlhodobo budovať na ústupkoch voči porušovaniu medzinárodného práva, ale na jeho rešpektovaní, dialógu a spoločnom úsilí medzinárodného spoločenstva. Mier nemožno zabezpečiť ani tým, že sa rezignuje na zásady, ktoré majú chrániť štáty a ich obyvateľov. O to dôležitejšie je podľa ministra posilňovať medzinárodnú spoluprácu, dodržiavanie základných princípov Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva a schopnosť spoločne reagovať na ohrozenie mieru a bezpečnosti.

Mníchovská dohoda sa stala jedným z kľúčových medzníkov na ceste k zániku prvej Československej republiky. Namiesto trvalého mieru viedla politika ústupkov k ďalšiemu posilneniu mocenských ambícií nacistického Nemecka.

Dokument bol podpísaný 30. septembra 1938 v Mníchove predstaviteľmi Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Talianska. O osude Československa sa rozhodlo bez účasti jeho predstaviteľov, pričom dohoda znamenala odstúpenie pohraničných území Nemeckej ríši. V dôsledku Mníchovskej dohody a následných územných zmien prišla Československá republika o viac ako 41.000 štvorcových kilometrov územia, na ktorom žilo takmer 4,9 milióna obyvateľov. V historickej pamäti sa tento dokument zapísal aj ako Mníchovský diktát či Mníchovská zrada a stal sa symbolom princípu „o nás bez nás“.