Môj profil 
Predplatné
„Žiadame od pána prezidenta odpoveď na otázku, či existuje nejaká pohľadávka medzi ním a firmou KTAG. A za predpokladu, že by takáto pohľadávka existovala, tak na základe žiadosti koaličných poslancov sa budeme pýtať na detaily tejto pohľadávky. Ak neexistuje, nebudeme mať odpovede,“ povedal predseda výboru Martin Poliačik (SaS).
Dodal, že pohľadávka je súčasťou majetku. „Keď sa stanete verejným funkcionárom a nejaká firma vám visí dva milióny, tak je dobré, aby to verejnosť vedela. A ak by takéto niečo existovalo a nebolo uvedené v majetkovom priznaní, tak je to porušenie ústavného zákona,“ vysvetlil Poliačik. Na základe podnetu voči Kiskovi sa rieši možné nepriznanie pohľadávky či prijatie daru počas trvania verejnej funkcie. Poliačik očakáva, že Kiska urobí všetko preto, aby boli podozrenia z podnetu vyvrátené.
Výbor rokoval dnes mimoriadne, iniciovali to koaliční poslanci. Podľa opozície politikárčia, čo oni odmietli. „Podnet aj konanie je politicky absurdné a vecne nezmyselné,“ vyhlásil Ondrej Dostál z klubu SaS. Je podľa neho nemiestne až smiešne, že preveriť Kisku chcú poslanci, ktorí “kryjú ministra vnútra Roberta Kaliňáka obchodujúceho s daňovým podvodníkom Ladislavom Bašternákom, premiéra Roberta Fica (obaja Smer-SD), ktorý býva v Bašternákovom byte”.
Dostál pripomenul, že výbor má riešiť iba verejných funkcionárov, Kiska však v čase prezidentskej kampane nebol verejný funkcionár. A konanie namietané v Behýľovom podnete sa podľa Dostála týka práve obdobia, kedy Kiska nebol verejný funkcionár. „Nepatrí to do kompetencie tohto výboru, pretože k tým skutkom došlo v čase, kedy Andrej Kiska nebol prezidentom SR a teda nemáme právomoc to riešiť,“ uviedol.
Podpredseda výboru Juraj Blanár (Smer-SD) namietal. Podľa neho si Dostál podnet nenaštudoval. Odmieta obvinenia o politikárčení, podľa Blanára politizuje on, keď spomína Kaliňáka. „My sme tu na riešenie podnetu, ktorý prišiel nie od vládnych poslancov. Chceme preskúmať, ako to bolo,“ povedal s tým, že ak existovala pohľadávka v čase výkonu funkcie prezidenta SR a Kiska ju neuviedol v majetkovom priznaní, tak to je situácia, ktorú výbor má skúmať. „Je v záujme nás všetkých, aby to bolo čím skôr vysvetlené. A je to v prvom rade v záujme pána prezidenta, na ktorého to nevrhá dobré svetlo,“ povedal Blanár.
Róbert Puci (Smer-SD) doplnil do uznesenia konkrétne doklady, ktoré by si mal výbor pýtať od prezidenta. V konaní má teda Kiska dodať výboru svoje stanovisko k podnetu, ako aj účtové a daňové doklady od KTAG k prezidentskej kampani, bankové doklady, faktúry a ďalšie. „Keď sa k týmto dokladom dostaneme, rýchlo tento prípad uzavrieme,“ poznamenal Puci.
Poradca prezidenta pre komunikáciu Roman Krpelan v reakcii na rozhodnutie výboru uviedol, že je verejne známe, že prezident je už dlhé roky spolumajiteľom spoločnosti KTAG, do ktorej vložil peniaze už v roku 2005. „Prezident každý rok zverejňuje majetkové priznanie v súlade so zákonom, a rovnako aj všetky príjmy. Tak ako už bolo opakovane zverejnené, prezident Andrej Kiska mal príjmy z verejnej funkcie za rok 2016 vo výške 97.151 eur, paušálne náhrady boli 15.933 eur. Ostané príjmy mal vo výške 257.048 eur,“ pripomenul Krpelan. Dodal, že príjmy pochádzajú z podielov vo firmách, akcií v investičnom fonde a zo zmlúv o pôžičkách tretím stranám.
Podnet voči Kiskovi prišiel po tom, ako nedávno viaceré médiá dostali do redakcie anonym a na základe neho informovali, že spoločnosť Kiska Travel Agency (KTAG), ktorej majiteľmi sú prezident Kiska s bratom Jaroslavom, vyšetrovala finančná správa aj polícia. Zistili, že si skrátila dane z príjmu za rok 2014 o 27.000 eur, prípad mal súvisieť aj s financovaním Kiskovej volebnej kampane. Podobný email dostala aj redakcia TASR. Firma to uznala, oľutovala a daň doplatila. Skutok tak nie je vnímaný ako trestný čin. Kiska na tlačovej konferencii (12.9.) vysvetlil, že daňový úrad mal iný názor ako firma KTAG na zaúčtovanie položky. Podobné prípady sú podľa hlavy štátu bežné, on osobne nemá čo skrývať.
.jpg)
.JPG)
