Prezident Pobrežia Slonoviny Alassane Ouattara vo svojom koncoročnom prejave oznámil, že Francúzsko stiahne svoje vojenské jednotky z krajiny, pričom sťahovanie sa začne tento mesiac a má odzrkadľovať modernizáciu národnej armády.

Pobrežie Slonoviny sa tak stalo poslednou africkou krajinou, ktorá obmedzila vojenské vzťahy s Francúzskom – bývalou koloniálnou mocnosťou.

„V tejto súvislosti sme rozhodli o koordinovanom a organizovanom stiahnutí francúzskych síl,“ povedal rezident Ouattara a dodal, že vojenský peší oddiel v meste Port-Bouët, ktorý riadi francúzska armáda, bude prevedený do rúk vlastných vojenských jednotiek. Ich odchod sa podľa prezidenta začne ešte v priebehu januára.

Francúzske sily sú na Pobreží Slonoviny prítomné už desaťročia, pričom v utorok, keď bolo toto oznámenie zverejnené, sa v krajine nachádzalo približne 600 príslušníkov.

Pobrežie Slonoviny týmto rozhodnutím nadviazalo na kroky ďalších lídrov v západnej Afrike, ktorí požiadali Francúzsko o odchod vojenských jednotiek. Analytici tento trend označili za súčasť širšej štrukturálnej transformácie spolupráce regiónu s Parížom.

Vplyv slabne

Medzi tieto krajiny patria Mali, Burkina Faso, Niger, Senegal a Čad, ktorý je považovaný za najstabilnejšieho a najlojálnejšieho partnera Francúzska v Afrike.

Zníženie vojenských väzieb prichádza v čase, keď sa Francúzsko snaží oživiť svoj slabnúci politický a vojenský vplyv na kontinente vypracovaním novej stratégie, ktorá by výrazne znížila jeho trvalú prítomnosť vojsk v Afrike.

Francúzsko bolo od ukončenia svojej koloniálnej nadvlády v 60. rokoch minulého storočia stiahnuté z viac ako 70 % afrických krajín, v ktorých malo svoje vojenské jednotky. V uplynulom čase sa Paríž angažuje aj v boji proti tamojším islamským extrémistom.

Francúzske jednotky teraz zostanú len v Džibutsku s 1 500 vojakmi a v Gabone s 350 vojakmi.

Po stiahnutí francúzskych jednotiek sa vojenskí predstavitelia Nigeru, Mali a Burkiny Faso priblížili k Rusku. Kremeľ rozmiestnil po celom Saheli svojich žoldnierov, ktorí boli údajne obvinení z rozsiahleho porušovania ľudských práv civilistov.

Bezpečnostná situácia v týchto krajinách sa medzičasom zhoršila, narastá počet útokov extrémistov a úmrtí civilistov zo strany ozbrojených skupín aj vládnych síl.

Prečítajte si tiež :

• Macron si priznal chybu
• Čo sa deje vo Francúzsku za oponou: Skončí aj Macron?