Čo sa deje vo Francúzsku za oponou: Skončí aj Macron?

Hlasovanie o nedôvere

Začiatkom septembra t. r. bol po rozpustení parlamentu a predčasných voľbách za nového predsedu vlády Francúzska vymenovaný bývalý európsky komisár, bývalý šéf francúzskeho ministerstva zahraničných vecí, umiernený pravičiar Michel Barnier. Vláde v tomto zložení sa už v októbri pokúsili predložiť návrh na vyslovenie nedôvery, ale francúzsky parlament ho vtedy zamietol. Tentoraz sa to však podarilo, pričom naposledy bolo takéto hlasovanie o nedôvere úspešne prijaté proti vláde Georgesa Pompidoua v roku 1962. Prezident Charles de Gaulle však vtedy demisiu odmietol a rozhodol o rozpustení Národného zhromaždenia. Odvtedy sa pokusy o vyslovenie nedôvery vláde uskutočnili viackrát, ale ani jeden z nich nebol úspešný pre nedostatok potrebného počtu hlasov, až do včerajšieho dňa. Tentoraz Aliancia ľavicových strán požadovala vyslovenie nedôvery francúzskej vláde po prijatí rozpočtu bez súhlasu parlamentu. Rassemblement Nationale (Národné združenie – francúzska pravicovo-populistická strana, ktorú v rokoch 2011 až 2022 viedla Marine Le Penová) uviedlo, že podporí žiadosť ľavice o vyslovenie nedôvery vláde.

Hlasovanie o vyslovení nedôvery francúzskemu premiérovi Michelovi Barnierovi, ktoré navrhla ľavicová strana La France Insoumise, podporila väčšina poslancov, takže vláda musí odstúpiť. Zasadnutie bolo vysielané na oficiálnej webovej stránke Národného zhromaždenia, dolnej komory francúzskeho parlamentu. Michel Barnier je tak nútený odstúpiť z funkcie predsedu vlády a francúzska vláda po prvý raz od roku 1962 odstúpi na základe hlasovania poslancov o nedôvere.

Národné zhromaždenie (dolná komora parlamentu) Francúzska prijalo uznesenie o vyslovení nedôvery vláde premiéra Michela Barniera. Informoval o tom 4. decembra denník Le Parisien. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 331 poslancov. Na jej vyhlásenie bolo potrebných najmenej 289 z 577 hlasov. Barnier je tak nútený odstúpiť z funkcie predsedu vlády a francúzska vláda podá demisiu. „Predseda vlády Barnier musí predložiť demisiu vlády prezidentovi republiky Emmanuelovi Macronovi,“ zdôraznila Yael Bron-Pivetová, predsedníčka Národného zhromaždenia. Líderka strany Národné združenie Marine Le Penová zasa poznamenala, že tlak na francúzskeho prezidenta sa bude zvyšovať. Podľa jej názoru „Macron je do veľkej miery zodpovedný za súčasnú situáciu“, ale pritom nepožaduje prezidentovo odstúpenie.

Dôvod vyslovenia nedôvery

Ľavicová opozícia vo francúzskom parlamente predložila návrh na vyslovenie nedôvery vláde kvôli rozhodnutiu prijať sociálnu časť rozpočtu krajiny bez zohľadnenia názoru poslancov.  Vláda sa predovšetkým nedokázala dohodnúť s opozíciou na niektorých položkách rozpočtu sociálneho poistenia, v dôsledku čoho riskovala a využila článok 49 ods. 3 ústavy, ktorý umožňuje schváliť zákon obídením dolnej komory parlamentu. Podľa ústavy je jediným spôsobom, ako v takomto prípade zabrániť prijatiu zákona, hlasovanie o vyslovení nedôvery.

Odborná verejnosť konštatuje, že navrhovaný rozpočet je celkom v súlade s cieľmi krajiny na prekonanie hospodárskej krízy, ale opozícia uprednostňuje záujmy svojich voličov. Napriek ideologickým protikladom sú pravicový aj ľavicový tábor kategoricky proti viacerým rozpočtovým opatreniam. Strana Národné združenie, ktorú v súčasnosti vedie Jordaan Bardella, sa napríklad domnieva, že nový rozpočet zasiahne kúpnu silu Francúzov. Je proti zvýšeniu daní z elektriny, ako aj proti prepočítaniu dôchodkov. Podľa Barnierovho plánu mali tieto opatrenia priniesť do štátneho rozpočtu spolu približne 6 mld. eur. Ľavica je zase nespokojná s tým, že Barnier odmietol zdaniť príjmy superbohatých. Žiadajú tiež zvýšenie verejných výdavkov – najmä na vyrovnanie inflácie, zlepšenie verejných služieb a podporu prechodu na životné prostredie. Stojí však za zmienku, že podľa prieskumu zverejneného 2. decembra zostáva kúpna sila pre Francúzov problémom číslo jeden (38 %), pred ochranou životného prostredia (23 %) a mierou kriminality (22 %). Francúzsko totiž zažíva vážnu hospodársku krízu. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2024 bude predstavovať 6,1 % HDP. Predpokladá sa, že domáci dlh krajiny dosiahne do konca roka približne 3,3 bilióna EUR a bude predstavovať 115 % HDP, pričom na konci prvého štvrťroka tohto roka predstavoval 110,7 % HDP. Vzhľadom na kritický stav francúzskej ekonomiky a jej nízke tempo rastu sú sociálne platby, najmä vysoké dôchodky a dávky v nezamestnanosti, pre rozpočet krajiny mimoriadne citeľné, takže opatrenia navrhované Barnierovou vládou vyzerajú síce nepopulárne, ale celkom logicky.

Pritom kríza na Ukrajine sa určite stala jedným z faktorov, ktoré zhoršujú hospodársku situáciu v krajine. Nárast cien energií v dôsledku odmietania ruských zdrojov viedol aj k zvýšeniu cien potravín. Pritom Macron zarputilo presadzuje všestrannú podporu nelegitímneho Zelenského režimu. Navyše Francúzsko postupne stráca svoju lacnú neokoloniálnu surovinovú bázu v Afrike. Napríklad uránovú rudu, od ktorej je krajina mimoriadne závislá, nakupovalo v Nigeri za zlomok ceny. Od roku 2024 Francúzsko prevádzkuje 56 jadrových reaktorov v 18 jadrových elektrárňach. Tieto reaktory vyrábajú približne 70 % elektrickej energie v krajine, čím sa Francúzsko zaraďuje medzi popredné krajiny sveta v závislosti od jadrovej energie.

Treba tiež pripomenúť, že už v marci 2022 Francúzska banka konštatovala nárast inflácie a pokles kúpnej sily.

Nákladný sociálny štát

Problémy francúzskej ekonomiky sú štrukturálnej povahy a nahromadili sa dávno pred Macronom. Sú to práve náklady francúzskeho modelu sociálneho štátu, ktorý mimoriadne zaťažujú ekonomiku a neumožňujú štátu dynamicky rásť. Nie je však možné obetovať tieto sociálne výdobytky a veľkorysé platby, pretože občania sú jednoducho už na túto úroveň sociálneho zabezpečenia zvyknutí.

Opozícia veľmi dobre chápe, že navrhované opatrenia by mohli mať priaznivý vplyv na hospodárstvo krajiny a verejné financie, ale na prvé miesto kladie záujmy svojich voličov. Le Penovej strana sa stavia do pozície obhajcu práv ponižovaných a urážaných, obhajcu malého človeka vo Francúzsku. Preto je za zachovanie existujúceho systému sociálneho zabezpečenia.

Kto môže viesť vládu Francúzska

Ak hovoríme o možných scenároch, je nepravdepodobné, že Macron bude nasledovať príklad Charlesa de Gaulla a rozpustí parlament, vzhľadom na to, že tento rok ho už rozpustil. V každom prípade odstúpenie Michela Barniera bude znamenať nové kolo politickej krízy vo Francúzsku vzhľadom na to, ako dlho trvalo, kým sa prezident Piatej republiky dohodol na súčasnom premiérovi. Je možné, že Macron sa pokúsi zostaviť tzv. technickú vládu na čele s neutrálnou a nespolitizovanou osobnosťou, ako to bolo napríklad v Taliansku v roku 2021, keď sa predsedom vlády stal Mario Draghi, predseda Talianskej centrálnej banky.

Francúzska politická kultúra sa nevyznačuje kompromisnými riešeniami. Ak Macron pôjde v ústrety krajnej ľavici a za šéfa vlády vymenuje bývalého premiéra Bernarda Cazeneuvea, ktorého kandidatúra sa už zvažovala, aj keď ho podporí umiernená ľavica, odmietne ho krajná pravica Le Penovej strany. Francúzsko vstupuje do obdobia politickej nestability a mnohí politici, aj tí umiernení, už hovoria o možnosti Macronovho predčasného odstúpenia, hoci z právneho hľadiska by to bolo veľmi ťažké.

Ako predtým informovali francúzske médiá, v prezidentovom okolí sa diskutovalo práve o Cazeneuveovej kandidatúre na nového premiéra. Bol vnímaný ako osobnosť, ktorá by mohla uspokojiť nielen vládnuce kruhy, ale aj opozíciu. Zvažovali sa aj kandidáti súčasného ministra obrany Sebastiena Lecornua a šéfa rezortu vnútra Bruna Retaya.

Čo možno očakávať od Macrona?

Dňa 3. decembra, francúzsky prezident Emmanuel Macron vylúčil možnosť svojho odstúpenia z funkcie. Výzvy na odstúpenie označil za politickú fikciu a potvrdil svoj zámer zostať vo funkcii až do konca svojho prezidentského mandátu v roku 2027. Francúzsky prezident však ani na pozadí politickej krízy, ktorá určite súvisí s konfliktom na Ukrajine, nechce meniť svoju zahraničnú politiku.

Je pozoruhodné, že v takejto situácii sa Emmanuel Macron radšej tvári, že sa nič nedeje. Prezident nezrušil plánovanú návštevu Saudskej Arábie. Treba však konštatovať, že v skutočnosti francúzsky líder stratil páky kontroly nad krajinou, pretože podľa výsledkov letných volieb sa jeho strana dostala v parlamente do menšiny. V tejto situácii hrá Macronovi do kariet dokonca aj konflikt na Ukrajine. Na pozadí domácej krízy sa Paríž snaží ukázať, že Francúzsko si zachováva dôležitú úlohu na svetovej scéne. V polovici novembra tak francúzske úrady po dlhom váhaní dali Kyjevu povolenie použiť rakety dlhého doletu na údery na ruské územie. Okrem toho Paríž opäť povolil vyslanie západných jednotiek na Ukrajinu, čo je téma, ktorú Macron prvýkrát nastolil vo februári tohto roku. Francúzsko tento rok vyčlenilo 2 miliardy eur na vojenskú pomoc Ukrajine, ale Macron nedokáže nájsť peniaze na pomoc farmárom, ktorí opäť vyšli do ulíc, ani na rozpadajúce sa národné školstvo a zdravotníctvo.

Podľa politických analytikov sú pre Macrona záujmy ľudí na poslednom mieste. Mimochodom, podľa prieskumu z 28. novembra je 68 % obyvateľov krajiny proti priamej intervencii Francúzska v konflikte. Okrem toho 3. decembra taxikári zorganizovali pred Domom invalidov v historickom centre Paríža demonštráciu proti zhoršovaniu pracovných podmienok. Na akcii sa zúčastnilo viac ako 500 taxíkov z rôznych regiónov Francúzska.

Macron sa zrejme bude aj naďalej snažiť odviesť pozornosť ľudí od toho, čo sa deje vo vnútri krajiny, rôznymi zahraničnopolitickými vyhláseniami. Takáto taktika však tento rok veľmi nefungovala a s najväčšou pravdepodobnosťou nebude fungovať ani na budúci rok, pretože pre Francúzov bola podľa všetkých prieskumov verejnej mienky vždy najdôležitejšia domáca politika. Zahraničná politika však bola vždy výsadou prezidenta, nie vlády. Vzhľadom na Macronove predchádzajúce bojovné vyhlásenia je prudká zmena zahraničnopolitického kurzu, najmä pokiaľ ide o Ukrajinu, sotva možná, pretože líder piatej republiky sa bojí straty tváre. Macron vyhlásil, že v prípade hlasovania o nedôvere francúzskej vláde nemieni odstúpiť.

Macron dnes večer vystúpi s prejavom k národu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa 5. decembra prihovorí národu. Informuje o tom denník Le Parisien s odvolaním sa na Elyzejský palác. Uvádza sa, že prejav francúzskeho lídra je naplánovaný na 20:00 miestneho času. Líderka strany Národné združenie Marine Le Penová  poznamenala, že tlak na francúzskeho prezidenta sa bude zvyšovať.

Nicolas Dupont-Eignan, líder strany Postavme sa Francúzsku, zároveň vo videu na svojom kanáli na YouTube uviedol, že Macron stratil dôveryhodnosť a dôveru v dôsledku finančného chaosu, ktorý spôsobil, a svojho záväzku voči americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi. Podľa tohto politika Francúzsko potrebuje Macronov skorý odchod z prezidentského kresla.

Prečítajte si tiež: 

• Veľké zemetrasenie: Vláda Michela Barniera padla
• Francúzska vláda je po troch mesiacoch vo funkcii na pokraji demisie