Témy 55-minútového televízneho interview nahrávaného v Dome sv. Marty sa pohybujú v širokom spektre od pandémie po starostlivosť o životné prostredie, cez problém nedostatočnej angažovanosti mladých ľudí v politike, charakteristiky Cirkvi i spoločnosti v Latinskej Amerike až po pohľad na bilanciu pontifikátu, ktorý je už vo svojom desiatom roku.

Dostať sa z krízy pandémie na vlastnú päsť je pomýlené, skutočným riešením je len spoločné úsilie, vysvetľuje pápež pri úvodných otázkach. V súvislosti s environmentálnou krízou, ktorú nazýva krízou civilizácie, vysvetľuje aj genézu svojej encykliky Laudato si´.

Vojna je dôsledkom neschopnosti dialógu

Odkaz na Ukrajinu je jednoznačný, ale pápež pripomína aj tragédie v Rwande, Sýrii, Libanone a Mjanmarsku. „Vojna je, žiaľ, krutosť bežného dňa. Vo vojne sa netancuje menuet, ale sa zabíja,“ s trpkosťou hovorí Svätý Otec a ako na vinníka poukazuje na štruktúru predaja zbraní, ktorá tomu napomáha.

„Môže existovať spravodlivá vojna, existuje právo na obranu, ale spôsob, akým sa tento pojem dnes používa, sa musí prehodnotiť,“ vyhlasuje František. Zdôrazňuje, že je dôležité vedieť sa navzájom počúvať, a to aj v bežnom živote, aby sme boli schopní viesť dialóg a rozptýlili tak nebezpečenstvo, že veci vyústia do konfliktov. Pápež priznáva svoje sklamanie nad bezmocnosťou OSN, ktoré nie je schopné zastaviť vojny.

Pomáhať mladým ľuďom rásť

Pápež František sa zamýšľa nad fenoménom nedostatočnej politickej angažovanosti mladých ľudí: „Sú znechutení,“ konštatuje a medzi príčiny ich rozčarovania zaraďuje rozšírenosť mafiánskych a korupčných praktík. Musíme mladým ľuďom dôverovať, pomáhať im rásť a sprevádzať ich, nabáda pápež.

Narcizmus, skľúčenosť a pesimizmus predstavujú zlá našej doby, vychádzajúce zo „psychológie zrkadla“, čiže egocentrizmu. Potrebný je zmysel pre humor, „ktorý robí človeka ľudskejším“, a kontakt vzájomnej výmeny s tými, ktorí sú od nás odlišní, radí dnešnému človeku Svätý Otec.

Misionárska otvorenosť Cirkvi

Na otázku o bilancii viac ako deviatich rokov doterajšieho pontifikátu pápež František odpovedá, že „zozbieral všetko, čo kardináli vyslovili na stretnutiach pred konkláve“: „Nemyslím si, že by tu z mojej strany bolo niečo originálne, ale rozbehol som to, na čom sme sa všetci spoločne dohodli“.

Zo spoločnej diskusie kardinálov vyplynul aj misijný akcent Cirkvi, vyjadrený v novej apoštolskej konštitúcii Praedicate Evangelium, ktorá je výsledkom osem a polročnej práce a konzultácií, konštatuje pápež František.  Zároveň súhlasí s tým, že do svojho magistéria priniesol latinskoamerický prvok spätosti s Božím ľudom. V tejto súvislosti odporúča čítať argentínskeho filozofa Kusha, „ktorý najlepšie pochopil, čo je to ľud“.

Latinská Amerika

Latinskoamerický ľud dokázal prejaviť svoj skutočný protagonizmus práve v náboženskej oblasti, zdôrazňuje pápež František, pričom zároveň jasne kritizuje ideologické pokusy aplikovať marxistickú analýzu, príznačné pre teológiu oslobodenia. Latinskoamerická cirkev je podľa jeho slov schopná čoraz lepšie vyjadriť svoju ľudovú zbožnosť.

Pápež pripomína, že je dôležité pozerať sa na svet z existenciálnych a sociálnych periférií, aby sme ho pochopili celistvo. Pri pohľade na kontinent, z ktorého pochádza, hovorí o význame „prorockého sna“, ktorý vyjadril San Martín y Bolívar o „stretnutí celého latinskoamerického ľudu vo svojbytnosti, presahujúc ideológie“. Latinská Amerika „vždy bola obeťou a vždy ňou bude, kým sa úplne neoslobodí od vykorisťovateľského imperializmu“, konštatuje pápež.

Mediálne skresľovanie

Pri otázke rizika manipulácie jeho myšlienok zo strany médií uvádza pápež František príklad dezinterpretácie jeho vyjadrenia k vojne na Ukrajine. Keď v rozhovore pre jezuitské časopisy uviedol, že na to netreba pozerať čiernobielo ako na vec „dobrých a zlých“, médiá vytrhli len jednu vetu a povedali: «Pápež neodsudzuje Putina!»

„Skutočnosť je taká, že vojnový stav je niečo oveľa univerzálnejšie, vážnejšie, nielen dobrí či zlí. Všetci sme do toho zapojení a musíme sa tu poučiť,“ zdôrazňuje pápež František v rozhovore s argentínskou novinárkou.

Ďalej vo všeobecnosti varuje pred mediálnymi tendenciami, ktoré vedú k prekrúcaniu reality. Uvádza štyri „hriechy komunikácie“: dezinformácia (hovoriť čo sa komu hodí), očierňovanie (vymýšľať si v neprospech niekoho), diskreditácia (pripisovať niekomu myslenie, ktoré sa medzitým zmenilo) a napokon tzv. „koprofília“ (láska k špine, záľuba v škandáloch).

„Komunikácia je niečo posvätné“ a musí sa robiť „čestne a autenticky“, prízvukuje pápež: „Aby bol niekto dobrým komunikátorom, musí byť čestným človekom.“

Odosobnený pohľad pápeža na vlastný život

V záverečnej časti rozhovoru argentínska redaktorka nadhadzuje otázku na pomyselný pohľad „Jorgeho Maria Bergoglia“ na „pápeža Františka“ a naopak, akoby išlo o dve osoby. Svätý Otec pristupuje na túto hru a odpovedá najprv na druhú časť otázky:

„Je to príbeh života, ktorý sa odvíjal s mnohými darmi od Boha, s mnohými zlyhaniami z mojej strany, s mnohými nie celkom univerzálnymi postojmi. Človek sa v živote postupne učí byť univerzálnym, láskyplným, byť menej zlým. Ja verím, že každý človek je dobrý. Inak povedané, vidím človeka, ktorý kráčal, vydal sa istou cestou s jej stúpaniami i klesaniami a množstvo priateľov mu pomáhalo zotrvať v kráčaní.“

Napokon pápež odpovedá s dávkou humoru aj na prvú časť otázky, „ako by Bergoglio vnímal pápeža Františka“:

„Neviem, ako by na neho pozeral. Verím, že koniec koncov by povedal: «Chudáčisko, čo ťa to len postihlo!» Ale byť pápežom nie je až také tragické. Môžete byť dobrým pastierom.“

Rozhovor uzavrela Bernarda Llorente otázkou: „Budeme mať pápeža Františka ešte nejaký čas?“ Svätý Otec odpovedá: „Na to nech odpovie ten hore.“

Článok pôvodne vyšiel na Vaticannews