Vlkovičová pre HS: “Nerozprávame sa o ziskoch, ale o prežití”

Poľnohospodárske družstvo Hrušov Horné Saliby obhospodaruje 650 hektárov úrodnej pôdy na južnom Slovensku, dáva prácu 22 ľuďom a kombinuje rastlinnú i živočíšnu výrobu s ovocinárstvom. Napriek tomu čelí problémom, ktoré ohrozujú celú jeho budúcnosť. Predsedkyňa Poľnohospodárskeho družstva Hrušov Ing. Katarína Vlkovičová otvorene hovorí o tom, prečo slovenské poľnohospodárstvo stráca konkurencieschopnosť, ako roztrieštené pozemky brzdia investície do závlah a prečo sú domáce potraviny v nevýhode voči dovozu zo zahraničia.

1. Profil družstva a diverzifikácia

Pani predsedkyňa, na úvod nám skúste predstaviť Poľnohospodárske družstvo Hrušov v Dolných Salibách. Akým činnostiam sa u vás venujete?

Venujeme sa komplexnej poľnohospodárskej výrobe. V rámci rastlinnej výroby pestujeme krmoviny pre náš hovädzí dobytok, ale aj tvrdú a mäkkú pšenicu, ozimný a jarný jačmeň, kukuricu na zrno i siláž, cirok, mak a repku olejnú. Okrem toho máme špeciálnu ovocinársku výrobu – pestujeme jablká, hrušky, broskyne, marhule, čerešne a slivky.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Minulý rok sme spustili do prevádzky novú džúsovňu, sušiareň ovocia a vlastnú predajňu. V živočíšnej výrobe sa špecializujeme na výkrm hovädzieho dobytka a máme vlastné 200-kusové stádo plemena Limousine. Pre miestnych obyvateľov produkujeme aj vajíčka.

Ako máte jednotlivé odvetvia rozdelené z hľadiska tržieb a ekonomiky?

Najväčší podiel na tržbách má výkrm hovädzieho dobytka. Jatočné býčky vyvážame, no približne polovicu produkcie sa nám už darí nechávať doma pre slovenských odberateľov na blízkom bitúnku. Druhú významnú časť tržieb tvorí klasická rastlinná výroba a náš ovocný sad.

Je pre vás takáto široká diverzifikácia v dnešnej dobe výhodou?

Určite áno. Fungujeme takto od roku 1993. Biznis v agrosektore tak stojí na štyroch nohách – keď je jedna podpílená, ostatné tri ho ešte udržia. V minulosti vždy platilo, že keď bol horší rok v ovocinárstve, potiahla ho rastlinná výroba alebo dobytok. Tento rok však bude mimoriadne ťažký pre všetkých kvôli extrémne nepriaznivému počasiu.

2. Pozemkové právo a byrokracia

Obhospodarujete 650 hektárov pôdy, čo je pomerne veľká výmera. Koľko nájomných zmlúv musíte mať podpísaných a akú administratívnu záťaž to pre vás znamená?

Šesťstopäťdesiat hektárov sa zdá veľa, ale na slovenské pomery to vôbec nie je veľká výmera – najmä ak z nej musíte dokázať zamestnať a uživiť 22 ľudí. Presný počet nájomných zmlúv vám nepovie žiaden manažér poľnohospodárskej firmy, no ide o obrovské čísla. Znamená to pre nás obrovskú administratívnu záťaž. Neustále musíme sledovať dedičské konania, termíny expirácie zmlúv, pripravovať dodatky a preverovať, či vlastník po uplynutí nájmu ostane u nás alebo či neodíde k inému nájomcovi.

„Máme podpísaných viac nájomných zmlúv na viac hektárov, ako v skutočnosti obhospodarujeme. Sú však na nesprávnom mieste.“

V čom spočíva hlavný problém s roztrieštenosťou pôdy priamo na poliach?

Máme obrovské problémy s historickým rozdelením parciel. Kedysi existovali náhradné užívania, no po premietnutí nových máp máme pred sebou stovky maličkých parciel. Výsledok je taký, že máme síce zmluvne pokrytých viac hektárov, než reálne obrábame, ale tie zmluvné parcely nie sú na správnom mieste. Je pre nás extrémne ťažké fyzicky vykryť obhospodarovanú plochu súvislými nájomnými zmluvami.

Ako toto neusporiadané vlastníctvo komplikuje vašu každodennú prácu a dlhodobé investície?

Komplikuje to doslova každý deň. My musíme plánovať úrodu na roky dopredu. Už v lete musíme presne vedieť, čo budeme siať na jeseň a žať o rok. Repka sa seje v auguste, hneď po nej idú oziminy. Keďže však nemáte dostatočnú právnu ochranu nájomcu ani istotu, či na danej parcele budete môcť hospodáriť aj o rok alebo o päť rokov, plánovanie je nesmierne ťažké. Žiadny racionálne uvažujúci človek nebude investovať milióny do závlah či organického hnojenia pozemku, pri ktorom nemá istotu, že ho bude mať v nájme aj o päť rokov.

Čo by sa muselo v slovenskej legislatíve zmeniť, aby poľnohospodári získali stabilný horizont na 10 až 20 rokov?

Kľúčom sú reálne a rýchle pozemkové úpravy. Zároveň musí legislatíva zabezpečiť vyššiu ochranu poľnohospodára – dlhodobého nájomcu, ktorý sa o pôdu riadne stará a investuje do nej. Dnes sa stáva, že vlastník pustí pozemok inému krátkodobému záujemcovi kvôli ponuke vyššej o 20 či 30 eur. Z dlhodobého hľadiska však takýto vlastník stráca istotu a stabilného partnera. Niekedy je menej viac, ak má vzťah dlhodobú perspektívu.

Keď prejdeme hranice do Česka, polia sa zelenajú a všade vidno fungujúce závlahy. Prečo to u nás nefunguje rovnako?

To je dôsledok odlišného právneho systému pri dedení pozemkov. U nás stále pretrváva systém z čias Márie Terézie, kde sa pozemok delí rovným dielom medzi všetkých dedičov, čo viedlo k extrémnej rozdrobenosti. V Česku platil princíp, kde pozemok dedil prvorodený syn, vďaka čomu sa pôda nerozdrobila. Českí farmári majú scelené vlastné alebo dlhodobo prenajaté pozemky, čo im dáva logický dôvod a istotu investovať obrovské prostriedky do závlahových systémov a výsadby vetrolamov.

3. Extrémne sucho a kríza hnojív

Oblasť okolo Galanty patrí k najúrodnejším na Slovensku. Ako zasiahlo tohtoročné počasie vašu úrodu?

Tu sa presne ukazuje, že ani najlepšia a najúrodnejšia pôda vám nezaručí úrodu, keď neprší. Zažili sme extrémne sucho – namerali sme len nejakých 140 milimetrov zrážok, čo je katastrofálne málo. Bežne sa zrážky pohybovali okolo 340 mm. Obrovský problém nastal už na jar pri oziminách.

Chováte okolo tisíc kusov dobytka. Budete mať dostatok vlastného krmiva, alebo ho musíte nakupovať?

Bude nám chýbať hmota. Napríklad jačmeň, ktorý som mala pôvodne naplánovaný pokosiť na zeleno ako krmivo, som musela nechať dozrieť na zrno, lebo po jeho zbere by v tom suchu druhá plodina vôbec nevyrástla. Kukurica určená na siláž má miestami len 30 centimetrov. Aby sme nakŕmili dobytok, budeme musieť spraviť siláž zo zrna, čím nám opäť vypadnú plánované tržby z predaja zrna. Krmivo na trhu priamo kupovať nechceme, no budeme musieť ukrajovať z vlastnej produkcie.

„Pri cenách pšenice na úrovni socialistických časov a európskych cenách vstupov sa už nerozprávame o ziskoch, ale o čistom prežití.“

Ceny hnojív po vypuknutí konfliktu na Ukrajine a kvôli drahému plynu vyleteli nahor. Akú stratégiu máte vy?

Hnojivá sú najdrahšou vstupnou zložkou v rastlinnej výrobe. Močovinu sme kedysi kupovali za 350 eur za tonu, dnes sa pohybujeme okolo 700 eur – čo je dvojnásobok. My máme obrovskú výhodu v živočíšnej výrobe: vďaka 1000 kusom dobytka si vieme polovicu výmery vyhnojiť vlastnými organickými hnojivami, čím v pôde držíme aj vzácnu vlahu. Priemyselnými hnojivami tak už len dopĺňame dusík.

Oplatí sa vôbec poľnohospodárom pri takýchto cenách plne hnojiť?

To je dilema, ktorú riešime každý deň. Keď nepohnojíte, nebudete mať úrodu a nezaplatíte ani základné vstupy. Keď pohnojíte, úrodu síce dopestujete, ale neviete, či vám predajná cena pokryje extrémne náklady. My sme sa rozhodli hnojivá nakúpiť a vyrábať naplno. Nechceme stagnovať, chceme vyrábať kvalitné potraviny pre ľudí. Veríme, že nás podporí Európska únia aj naša vláda. Veď pšenicu dnes predávame pomaly za ‘socialistické’ ceny, no naftu, mzdy a hnojivá platíme v tvrdých európskych cenách.

4. Daňové anomálie a konkurencia

Divákov a čitateľov často zarážajú daňové rozdiely. Prečo je DPH na broskyne 19 %, zatiaľ čo na jablká platí znížená 5 % sadzba?

Aj pre mňa osobitne je to veľkou záhadou. Venujem sa ovocinárstvu dlhé roky a naozaj nerozumiem, prečo by mala byť broskyňa považovaná za luxusný tovar. Kôstkoviny ako broskyne, marhule, čerešne či višne sú pritom oveľa náročnejšie na pestovanie aj na jarné mrazy a je ich u nás menej. Všetky tieto plodiny spadajú do 19 % sadzby DPH a len jablká, hrušky a šťavy z nich zostali v nižšej sadzbe. Ovocie je zdravé, sezónne a ľudia i deti by ho mali jesť čo najviac, aby mali zásoby vitamínov na zimu.

Ako sa táto daňová politika odzrkadľuje na správaní zákazníkov a vašich tržbách?

Ľudia dnes veľmi dbanlivo počítajú každé euro v rodinnom rozpočte. Keď si má rodina vybrať medzi jablkom za 1,50 eur a broskyňou za 3 eurá, väčšina siahne po lacnejšom jablku. Štát takýmito daňovými rozdielmi vlastne sám odrádza spotrebiteľov od kúpy pestrého domáceho ovocia.

Dokážete vo svetle týchto podmienok vôbec konkurovať dovozu zo zahraničia? Paradoxom je, že španielske paradajky po 1500 km ceste stoja v obchode polovicu toho, čo slovenské.

Keby sme túto prácu nerobili srdcom a nebola to tradícia po našich starých rodičoch, asi by som to už zabalila. Nedokážeme im konkurovať s cenou práve kvôli systémovým podmienkam. V zahraničí majú poľnohospodári neporovnateľne lepšie finančné stimuly a dotačné schémy na špeciálnu rastlinnú výrobu. Výsadba ovocného sadu vyžaduje obrovský podiel ručnej práce – strom vám robot neostrihá ani neoberie. A kým iné štáty podporujú svojich pestovateľov a prebytky vyvážajú k nám, my na Slovensku musíme dokonca aj prijaté dotácie zdaňovať, čo je v EÚ absolútny unikát.

5. Žena v agrosektore a vízia budúcnosti

Ste ženou na čele poľnohospodárskeho družstva, čo je tradične považované za skôr mužskú doménu. Akým výzvam v tejto pozícii čelíte?

Na Slovensku je viacero schopných predsedkýň družstiev. Ak robíte prácu srdcom, je jedno, či ste muž alebo žena. Základom je odbornosť a prirodzený rešpekt. Keď zamestnanci vidia, že rozumiete každej oblasti – od dobytka cez obilniny až po sady – a viete ich správne motivovať, funguje to výborne.

Čo by najviac pomohlo slovenskému poľnohospodárstvu zo strany štátu okrem samotných dotácií a pozemkových úprav?

Jednoznačne podpora spotreby domácich potravín vo verejných inštitúciách. Želala by som si, aby štát legislatívne zabezpečil, že školské jedálne pre naše deti budú povinné nakupovať kvalitné, garantované slovenské potraviny. Moje deti tiež chodia do školskej jedálne a ako každý rodič chcem, aby jedli zdravé a čerstvé domáce mäso či ovocie, a nie najlacnejšie mrazené prebytky dovezené cez pol sveta z Argentíny len preto, že vedúca jedálne musela vybrať najnižšiu cenu.

Ak by ste mala v ruke čarovný prútik, čo by ste v slovenskom agrosektore zmenila okamžite?

Dopriala by som poľnohospodárom STABILITU. Mojím najväčším snom je môcť si sadnúť a vytvoriť stabilný plán rozvoja na 10 rokov dopredu bez toho, aby sme sa každý mesiac strachovali zo skokových zmien cien energií, hnojív či legislatívnych neistôt. Potrebujeme stabilný trh, férové rovnaké podmienky v rámci EÚ a pokoj na prácu, aby sme mohli vyrábať dostatok kvalitných slovenských potravín pre našich ľudí.