Podstata rodičovského bonusu spočíva v tom, aby rodičia, ktorí vychovávajú viac detí, ktoré následne pracujú, nemali nižší dôchodok. Situácia je totiž dnes taká, že matka, ktorá vychová štyri deti dostane priemerný dôchodok len 466 eur. Po zavedení rodičovského bonusu by jej dôchodok mohol stúpnuť o 114 eur na 581 eur.

Pre porovnanie, žena bez detí dnes dostane priemerný dôchodok 712 eur, matka s jedným dieťaťom 665 eur, s dvomi deťmi 632 eur, s tromi 528 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že ženy, ktoré vychovávajú svoje následne pracujúce deti, venujú im svoju starostlivosť, čas a lásku, sú v seniorskom veku za svoju starostlivosť potrestané. Ide o nespravodlivý priepastný rozdiel medzi bezdetnými rodičmi, rodičmi s jedným až dvoma deťmi a viacdetnými rodičmi.

Rodičovský bonus by mal byť do nášho systému zavedený od roku 2023. Umožní pracujúcim deťom zo svojej hrubej mzdy poukázať 2,5 percenta pre každého z rodičov, čím sa im zvýši dôchodok. Spolu teda dospelé dieťa pracujúce na Slovensku „presmeruje“ pre svojich rodičov 5 percent svojho hrubého zárobku, ktoré by aj tak nedostalo. Vychádzať sa pritom bude z príjmov dieťaťa spred dvoch rokov.

Krajniak upozorňuje, že ľudia nie sú čísla

„Čím viac pracujúcich detí rodičia vychovajú, tým budú mať v priemere nižší dôchodok,“ upozornil minister práce.

„Ľudia totiž nie sú čísla,“ reagoval tiež Krajniak v súvislosti s kritikou, ktorá sa ne neho valí z Matovičovho a Sulíkovho ministerstva.

Ľudia od Matoviča a Sulíka totiž argumentujú polmiliardovým výpadom zdrojov na ostatné dôchodky či poukazujú tiež na to, že bonus nie je naviazaný na zásluhu v ponímaní nákladov rodiča na výchovu svojich detí. Avšak bežný človek rozmýšľa trocha inak – cudzím ľuďom musí nepriamo prispievať na dôchodky, ale vlastným rodičom priamo mu už umožnené nie je.

Matovičovo alternatívne riešenie

Po vyhlásení ministra Krajnika uplynulú stredu minister financií Igor Matovič navrhol ministrovi práce alternatívne riešenie k navrhovanému zavedeniu rodičovského dôchodku. Riešenie však Matovič nekonkretizoval.

„Keď sa s tým stotožnia, potom to oznámime,“ povedal. Vláda podľa neho stojí pred úlohou konsolidácie verejných financií. Zavedenie rodičovského dôchodku preto nepovažuje za veľmi reálne, keďže by si to každoročne vyžiadalo 500 miliónov eur.

„Dnes tomu dávam veľmi, veľmi malú šancu,“ dodal Matovič.

.

Palko: Okolo rodičovského bonusu očakávam ešte tuhý politický zápas

Na reforme dôchodkového systému, ktorého súčasťou je aj rodičovský bonus, sa podieľa aj bývalý poslanec a minister vnútra Vladimír Palko. Pre Hlavné správy okrem iného vysvetlil, ako vníma kritiku, že bonus nie je naviazaný na zásluhu v ponímaní nákladov rodiča na výchovu svojich detí:

Ministerstvá financií a hospodárstva žiadajú rodičovský bonus vzhľadom na polmiliardový výpadok zdrojov na ostatné dôchodky zrušiť. Bežný človek si však povie, že cudzím ľuďom musí nepriamo prispievať na dôchodky, ale vlastným rodičom priamo nemôže. Toto by mala riešiť nová dôchodková reforma. Povedzte nám o tom viac.

Náklady na rodičovský bonus v navrhovanej výške by činili asi 650 miliónov eur ročne. Takmer polovica tejto sumy, asi 300 miliónov, je už teraz pokrytá, lebo došlo k úsporám vo výdajoch Sociálnej poisťovne, ktoré nastali v súvislosti s vyššou úmrtnosťou kvôli epidémii Covidu 19. Ďalších zhruba 150 miliónov chce ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny získať zrušením odvodového stropu. Inými slovami, túto čiastku by uhradili bohatí ľudia s príjmom viac ako stotisíc eur ročne. Ak by sa s tým stotožnila vládna koalícia, tak by už chýbalo iba asi 200 miliónov, ktoré by sa museli nájsť mimo rezortu práce a sociálnych vecí. A to nie je žiadna strašná suma.

Inak, som už zvyknutý na to, že keď sa niekomu nepáči nejaká politická myšlienka a nechce sa mu argumentovať, tak to odmietne s poukázaním na náklady. Keď vládna koalícia zrušila pred rokom bankový odvod, tak štát prišiel o príjem 300 miliónov eur, a nebolo počuť o žiadnych námietkach proti tomu.

Tiež na mňa pôsobí ako kuriozita, že z ministerstiev, ktoré vláda riadi, zaznievajú hlasy proti rodičovskému bonusu, pričom tá myšlienka je zakotvená v programovom vyhlásení vlády a a od novembra je už zakotvená v slovenskej ústave. Tak ústava snáď nie je trhací kalendár.

Tiež mi nie je jasné, že prečo ministerstvá odmietajú kvôli financiám rodičovský bonus úplne. Veď by mohli povedať, že súhlasia s jeho zavedením v polovičnej výške, ako sa navrhuje. Veď na to peniaze sú už teraz, to je tých 300 miliónov, o ktoré sa znížili výdaje Sociálnej poisťovne v súvislosti s Covidom. Prečo ministerstvá navrhujú zrušiť bonus úplne? Bankám sme tristo miliónov dali, mohli by sme dať aj rodičom za to, že vychovali tých, čo odvodmi platia za dôchodky a zdravotnú starostlivosť pre všetkých. A to v čase, keď si aj vrabce čvirikajú, že kvôli demografii  nastáva problém s dôchodkami aj zdravotnou starostlivosťou.

A samozrejme, aj tých ďalších 350 miliónov by sa našlo, ak by bola vôľa, a bonus by sa mohol vyplácať vo výške, ako ho navrhuje Krajniakovo ministerstvo.

Kritici poukazujú tiež na to, že bonus nie je naviazaný na zásluhu v ponímaní nákladov rodiča na výchovu svojich detí. Ako vnímate túto kritiku?

Neviem, čo týmto kritici myslia. Veď to je to presne to, čo opakujem už štrnásť rokov ako argument pre rodičovský dôchodkový bonus. A síce, že rodičia majú pri výchove detí náklady. Jednak tie, čo každý vidí, teda výživa, ošatenie, bývanie, a jednak tie, čo ekonómovia nazývajú nákladmi stratenej príležitosti, teda napríklad, keď sa rozhodnú pre deti, tak sa sú tým brzdení v pracovnej kariére, teda v priemere majú nižšie platy, potom aj nižšie dôchodky. Pritom vychovali deti, ktoré budú pracovať na dôchodky pre všetkých.

Preto tí rodičia majú nárok na to, aby ich pracujúce deti najprv trochu uprednostnili ich a majú na to právo aj tie deti.

Kritici rodičovského bonusu tiež poukazujú, že bohatí ľudia nechávajú študovať svoje deti na prestížnych univerzitách, čo je predpokladom, že následne budú mať vyšší príjem. Deti z chudobnejších rodín vo väčšine prípadov nemajú možnosť študovať na týchto univerzitách. Následne viac zarábajúce deti poskytnú rodičovský bonus svojim rodičom, ktorí spravidla majú vyšší dôchodok, čím sa budú zväčšovať nožnice medzi dôchodkami bohatých a chudobných. Aký je Váš postoj k uvedenej kritike?

Roztvárajúce sa nožnice medzi chudobnými a bohatými nehrozia ani najmenej.

Jednak na platené štúdium do zahraničia chodí len zlomok slovenských študentov, jednak vyštudovať školu a potom sa automaticky dobre uplatniť tiež nie je zákonitosť.

A napokon súčasný problém dôchodkov z prvého piliera, ktorý ostáva dominantný, je skôr opačný. Princíp solidárnosti, spôsob výpočtu dôchodkov a ich postupná valorizácia spôsobujú, že reálny rozdiel medzi vysokými a nízkymi dôchodkami sa zmenšuje. Inými slovami, nožnice sa zatvárajú.

Kiežby problém rodičovského bonusu bolo to, že bude príliš vysoký. To fakt zatiaľ nehrozí, lebo zdroje na jeho financovanie sú obmedzené.

Ak by však hypoteticky malo byť problémom to, že u niektorých rodičov by bol bonus príliš vysoký, za seba hovorím, že možno schváliť pravidlo, že bonus nesmie prekročiť istú pevne stanovenú čiastku. To sa dá v zákone kedykoľvek urobiť doplňujúcim návrhom s pár slovami.

Problémom nie sú kritici, ktorým sa nepozdávajú niektoré okrajové prípady, ktoré sú iba zlomkom z celkového počtu milión dôchodcov. Problém sú tí kritici, ktorí si rodičovský bonus neprajú ako taký, lebo obhajujú nereformovaný prvý pilier alebo pretláčajú II. pilier.

Celkovo okolo rodičovského bonusu očakávam ešte tuhý politický zápas.

Zuzana Franková