Bratislava 16. júla 2018 (HSP/Foto:Pixabay)
V extrémistickom dezinformačnom týždenníku .týždeň vyšiel článok Matúša Dávida s názvom „Nie stíhačkami, ale skutočným bojom s hoaxmi sa chváľme pred spojencami“. Rozhodne by si mal každý prečítať prinajmenšom jeho voľne prístupnú časť, aby vedel, ako vyzerajú hoaxy.
Len pre zopakovanie: hoax podľa pôvodnej definície znamená podvod, mystifikáciu či žartovnú klamnú správu. V elektronickej komunikácii je to nevyžiadaná správa, ktorá varuje pred nejakým vírusom alebo iným nebezpečenstvom, alebo sa snaží človeka zabaviť, a pod. Slniečkarske dezinformačné kanály začali toto slovo intenzívne používať namiesto slova klamstvo, pretože keby začali niekoho otvorene obviňovať z klamstiev, mohli by na to doplatiť, keby sa ukázalo, kto naozaj klame a ohovára. Preto radšej používajú takýto trochu zahmlený výraz, ktorý si prijímateľ dešifruje tak ako oni chcú, ale pre prípad konfrontácie môžu tvrdiť, že veď hoax nie je nevyhnutne celkom nepravdivý.
Uveďme si príklad, ktorý uvádza ako vzorový aj Wikipédia. Po teroristickom útoku z 11. septembra 2001 sa po internete šíril obrázok, na ktorom boli písmená a číslice Q33NY, a za tým tie isté písmená a číslice prevedené do znakovej sady Wingdings, ktoré vyzerajú ako na priloženom obrázku.
Podľa tej správy Q33NY mala byť registračná značka jedného z lietadiel, ktoré sa udalosti mali zúčastniť. Nebudeme teraz skúmať, či to lietadlo malo naozaj taký kód – pracovne si pre tento účel môžeme prípad zhrnúť do konštatovania, že sú tu naznačené rôzne tvrdenia a súvislosti, z ktorých niektoré možno sú pravdivé a iné zrejme nie sú pravdivé. Prepis kódu Q33NY do sady Wingdings však je realitou, ktorú si každý môže ľahko overiť v priebehu minúty na vlastnom počítači. Čiže je tu spojená pravda s nedokázateľnými i možno klamnými tvrdeniami.
Teda pod hoaxmi sa v dnešnom mediálnom jazyku a v súvislosti s bojom proti slobodným médiám rozumie skôr nekorektné informovanie (zveličovanie, polopravdy, prekrúcanie, zavádzanie) a nedokázateľné tvrdenia, než úplné klamstvá. Toto bude dobré si pamätať vždy, keď vás niekto obviní z hoaxu – môže tak byť totiž pomerne beztrestne označené vlastne čokoľvek, čo neviete dokázať. Lenže pozor: týka sa to nielen vás, ale práve tak dobre aj protistrany.
A keď sme si to vysvetlili, tak sa teraz vráťme k šťavnatému hoaxu Matúša Dávida. Píše, že bludy im už prerastajú cez hlavu (to vidíme, pozn. aut.) a že stíhačka ich nezastaví. A za tým nasleduje odstavec, ktorý je ťažko komentovať, lebo keď je niečo dokonalé, tak každý ďalší zásah to môže už jedine pokaziť:
„Len aby sa nezabudlo: ministerka školstva nedávno veselo drukovala domácim konšpirátorom, s dezinformátormi si už pohrkútal bývalý policajný prezident aj šéf programu verejnoprávnej televízie a niektorí poslanci parlamentu zase naďalej veselo šíria falošné správy, extrémistické názory či antisemitizmus. Tvrdia, že to robia v záujme zachovania slobody slova či podpory národných záujmov, no v skutočnosti sú len užitočnou súčasťou dezinformačnej mašinérie a hybridných hrozieb. Ide o ťažko rozpoznateľnú, no o to nebezpečnejšiu hrozbu nevojenského druhu, ktorú keď nepodchytíme včas, rozloží nám demokraciu, kultúru, medziľudské vzťahy aj mier. Základné atribúty štátu sa nám môžu zrútiť ako domček z karát.“ Tento odstavec Matúša Dávida je ako vystrihnutý z veľkej učebnice hoaxológie: nechýba v ňom nič – je tam súčasne strašenie, polopravda, nedokázateľné tvrdenie, zavádzanie aj úplná nepravda, každému podľa chuti.
Keby vás zaujímalo, čo Matúš Dávid píše ďalej, môžete si to prečítať na stránke .týždňa, ale až potom, ako si kúpite predplatné. Ktovie aké perly tam ešte vylovíte – ja netuším ako článok pokračuje ďalej, dôvod zrejme ľahko uhádnete.
Ivan Lehotský