Výsledky sú mierne povedané nelichotivé. Minister ich dokonca označil za “národnú tragédiu”. O čom vlastne hovoríme?

V rizikovej skupine sa v oblasti čitateľskej gramotnosti ocitlo vyše 30 percent žiakov, ktorí nedisponujú základnými čitateľskými zručnosťami. Ešte väčší prepad zaznamenali v matematickej gramotnosti.

Vedúca oddelenia hodnotenia a monitorovania vzdelávania Ivana Pichaničová doplnila, že v matematickej gramotnosti zaznamenali žiaci ešte väčší prepad ako v čitateľskej, a to o 22 bodov. “Prepad je asi najväčší zo všetkých testovaných krajín,” uviedla. Slovensko sa celkovo v meraní ocitlo pod priemerom krajín OECD. Zhoršený celkový výsledok podľa nej vyplýva aj zo zvýšenia počtu žiakov v rizikovej skupine, ktorí nedosahujú ani základné očakávania pre dané oblasti.

Percentuálny podiel slovenských žiakov v rizikovej skupine sa zvýšil v matematike o 8,2 percentuálneho bodu, v čítaní o štyri a v prírodných vedách o 1,4 percentuálneho bodu. V prípade matematickej a čitateľskej gramotnosti je rozdiel podľa rezortu štatisticky významný.

V súvislosti s nízkou schopnosťou čítať s porozumením upozornila riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová, že deti sú aj viac frustrované, častejšie vyhorené, častejšie podliehajú depresiám, sú vyčerpanejšie a prestávajú mať záujem aj o školu. Vyplýva to podľa nej z toho, že keď nedokážu čítať s porozumením a extrahovať informácie z textu, majú problém pracovať s každým iným predmetom.

Drucker: Výsledky v meraní PISA 2022 sú tragické

Je to zlé a na zlepšenie v budúcnosti to zatiaľ nevyzerá

K výsledkom sa vyjadril aj exminister školstva Juraj Draxler, ktorý sa na situáciu rozhodol pozrieť triezvo.

“Najprv trochu opatrnosti: daná štatistika nemusí poskytovať úplne spoľahlivý obraz. Uvedomíme si to aj vtedy, keď sa pozrieme na niektoré ďalšie krajiny. Napríklad Fínsko, tradičný premiant a otrepané klišé každého, kto chce vyzerať ako trendy reformátor, v týchto výsledkoch zrazu prudko kleslo. Zhoršili sa tak prudko ich školy? Je to možné, ale dosť pravdepodobné je aj to, že napriek všetkej snahe niečo nesedí so vzorkou, s administráciou testov (už len to, ako sa prezentujú, vie značne ovplyvniť, s akou silnou motiváciou ich žiaci vypĺňajú) alebo, menej pravdepodobne, s testami samotnými (napríklad ich prekladmi).
Tieto otázky sa medzi odborníkmi z času na čas vynárajú. Médiá ich nemajú rady, pretože to narúša jednoduchý obraz na základe ktorého sa dajú stavať jednoznačné titulky. Ale určitý priestor na skepsu vždy je,” píše Juraj Draxler.

Zároveň dodáva, že možno nie sme až takí zlí, ako daná tabuľka hovorí, možno. Ale testovanie má dosť kvalitnú prípravu a je nepravdepodobné, že by realitu odrážalo úplne zle.

V ďalšom bode svojho príspevku Draxler konštatuje, že zmena je v nedohľadne.  “Toto je na celom príbehu to najhoršie. Akákoľvek verejná diskusia, ktorá ku školstvu z času načas zvykne vypuknúť, je tak plytká, že to nedáva veľkú nádej na skorú lepšiu budúcnosť. Väčšinou sa totiž ozývajú dva názory, oba nekonštruktívne,” tvrdí exminister.

Dodáva, že je potrebné od školstva odstrihnúť najhlasnejších reformátorov a aktivistov. “Zmeny potrebujú znalosti, energiu a vytrvalosť a ak by tí najhlasnejší reformátori tomu zodpovedali, bolo by to skvelé. Reálne to je ale tak, že ľudia, ktorí znovu a znovu vystupujú v médiách ku školským témam takmer nemajú o problematike prehľad (v komentároch dám linky na pár článkov, kde som uvádzal podrobné príklady). Viac riešia vlastné neurózy ako reálne plány na zmeny vo vzdelávaní. A tak to aj dopadá – keď dostanú z času načas priestor navrhnúť zmeny (ako pri Grohlingovej “reforme”, na ktorej sa mnohí z nich podieľali), zúfalo tápu.”

Potrebná zmena je ale v nedohľadne. Školstvo sa ocitlo na druhej koľaji a politicky to nie je “sexi” téma. Je potrebné si ale uvedomiť, že bez zásahu vychováme stratenú generáciu.

Kto to má v rukách? Alebo čo je skutočná podstata veľkého problému

Problémov je viac

Poprední odborníci už roky varujú, že za posledných 25 rokov sa IQ ľudí nezvyšuje a ľudia hlúpnu. Martin Ján Stránsky upozorňuje, že technológie, telefóny a hlavne sociálne siete ubližujú nielen deťom.

Žiaci nosia zo školy stále horšie a horšie známky a ráno nemôžu vstať z postele. Majú tendenciu k depresiám, apatii, agresii bez príčiny, alebo na základe banálnych podnetov. S novou “epidémiou” sa stretávame niekoľko rokov. Dokonca poznáme aj zdroj nákazy. Ide o počítače, mobily, tablety…

MUDr. Stránský už pred pár rokmi, ako jeden z prvých, rázne varoval pred dopadom technológií na ľudské zdravie.

Podľa popredného odborníka je táto téma v našich regiónoch stále málo diskutovaná. “Je mnoho krajín, v ktorých už dospeli k obmedzeniam alebo zákazom mobilov u detí, môžeme spomenúť napríklad Malajziu, Ugandu, Ameriku alebo Čínu,” hovorí. “Podľa neurologickej evidencie dôkazov je zásadné, že ide o fenomén. Môžeme do istej miery tvrdiť, že ide o toxickú drogu, ktorá zásadne pôsobí na všetko, čo sme spomenuli – na spánok, sústredenosť, náladu,” dodal Stránský.

Viac článkov o problematike

“Droga”, ktorú spoločnosť toleruje. Neurológ varuje nielen rodičov: Došlo k stupiditifikácii

Popredný neurológ varuje: Ak rodič chce aby dieťa bolo hlúpe, malo úzkosť, depresiu, stačí urobiť maličkosť