Naša spoločnosť je vystavená vysoko návykovej droge ktorá škodí predovšetkým deťom. Tou drogou sú moderné technológie zastúpené žiariacimi monitormi počítačov a mobilných telefónov. Zatiaľ čo v niektorých krajinách zakazujú deťom používanie mobilov v školách, u nás sa boj s týmto nebezpečným návykom necháva na rodičov. Podľa doktora Stránského v oblasti osvety a prevencie zlyháva štát a nefunkčná Lekárska komora.

Niekto, kto bude vytvárať malé deti závislé na akejkoľvek droge, by mal ísť do väzenia, avšak keď firma robí kvôli predaju svojho tovaru v podstate to isté, nikto nie je proti a nikto nemá potrebu riešiť zdravotný dopad týchto činností.

„Ako príklad môžeme uviesť aj zbrane. Tu v Európe je absolútne nepredstaviteľné, že niekto môže ísť do obchodu bez dokladov a kúpiť si samopal, zatiaľ čo v Amerike to môžete urobiť a môžete si kúpiť šestnásť samopalov – v niektorých štátoch – a robiť si s nimi, čo chcete. Takže je to viac-menej otázka regulácie. A ako sme už povedali, v tomto smere, žiaľ, zaostávame,“ hovorí doktor Stránský.

Silu detskej závislosti, či už na sociálnych sieťach, alebo na mobilných telefónoch, počítačoch, hrách, poznajú mnohí rodičia z chvíľ, keď sa snažia svoje dieťa odtrhnúť od drogy. Niektorí rodičia napríklad zúfalo vypínajú wifi, menia heslá a podobne, a zrazu vidia u svojho dieťaťa hnev, agresiu, neprimeranú reakciu. Deti sú šťastné keď sú práve na sociálnych sieťach a vo svete počítačov. Môžeme to poznať zo snímok magnetickej rezonancie a podobne?

Doktor hovorí, že: „Z neurofyziologického hľadiska sú deti šťastné – ale sú závislé. Ich dopamín je na vyššej úrovni ako u dieťaťa, ktoré sa pokojne hrá v kúte s hračkou- a práve v tom spočíva nebezpečenstvo.“

Predstavme si situáciu, ak máme dieťa, ktoré je na počítači. Podľa prieskumov je v ČR priemerný čas 4-5 hodín u detí, ktoré majú 7-17 rokov. Niektoré štúdie uvádzajú priemerný čas strávený pri obrazovkách počítačov na 7,5 až 9,5 hodiny. Väčšina medzinárodných inštitúcií sa zhoduje na priemere 6-7 hodín. „Ja sa pýtam, čo je to za rodinu, ktorá vychovala dieťa, ktoré sa sedem hodín denne pozerá do počítača? Ako to vyzerá doma? Matka príde domov z práce, z nákupu, príde otec a nikto sa dieťaťu nevenuje,“ hovorí doktor Stránský.

V Anglicku bol nedávno parlamentom schválený zákon, ktorý pokutoval Instagram alebo nejakú podobnú spoločnosť, pretože vytvorili nejaký program, ktorý bol návykový. Dievčatko spáchalo samovraždu kvôli tomu, že deti, ktoré ju nikdy nevideli, ju ohovárali na sociálnych sieťach, že je tučná, škaredá a ona upadla do depresie. Doktor hovorí, že „za posledné tri mesiace si s priateľmi dievčatko vymenilo takmer tritisíc správ, to je tisíc správ mesačne, a boli dni, keď napísala tristo, štyristo, päťsto správ, navštívila najmenej sedemnásť rôznych sociálnych sietí, kde hovorila o samovražde, a utápala sa v tom. A na obrazovkách bola v priemere sedem až deväť hodín denne.“

V tomto prípade sa musíme opýtať, kde boli jej rodičia? Nemôžeme hneď odsúdiť spoločnosť. „Odsúdil by som rodičov za absolútnu, totálnu nedbanlivosť. Ich dcéra mala v rukách toxickú drogu, v ktorej sa práve brodila, plávala v nej, a rodičia si to nevšimli. Ako je to možné?“ opýtal sa. Aspoň raz za čas sa rodičia predsa musia zaujímať o to, čo robí ich dieťa. Môžu spolu hoci len ísť von do parku, aspoň niečo spolu robiť. „A nie že dieťa bude sedieť doma deväť hodín denne zavreté v spálni a pozerať tieto veci,“ pohoršuje sa doktor.

Podľa istého detského psychiatra, rodičia často nechcú ísť do konfliktov, a tak radšej nechajú svoje deti na pokoji. Na druhej strane je to ťažké pre rodičov, ktorí sledovali, ako dlho sú ich deti nad obrazovkami alebo displejmi. Možno ich dokonca nútili, aby im ukázali históriu v počítači, a teda čo navštívili, čo robili, a následne v dobe pandémie museli dva roky svoje deti nútiť, aby deväť hodín denne pozerali do počítača, pretože covid. Zrazu sa rodičia opäť ocitli medzi mlynskými kameňmi a po dvoch rokoch sa to už nedalo vziať celkom späť.

Podľa doktora je pravdou, že covidová kríza tieto negatívne trendy veľmi posilnila, avšak nepozná nikoho,kto by bol aj v tomto období v dôsledku týchto opatrení šťastný. „Nepoznám ani jednu rodinu, nepoznám ani jeden rodičovský pár, ktorý by povedal: Teraz máme konečne všetky deti doma, milujeme diaľkové štúdium. Prepáčte, ale to som nikdy nepočul,“ povedal doktor.

Práve naopak, upozorňuje, ako sa všetci sťažovali, že deti sú stále nemožnejšie. Bolo to ťažké obdobie a istým spôsobom to mnohých ľudí utvrdilo v tom, že táto technológia s tým vlastne priamo súvisí, pretože sme dostali – či sme chceli, alebo nie – extra dávku technológií. „Myslím, že dnes všetci vieme, čo to s nami urobilo,“ dodáva.

Hovoríme teda o problémoch obrazoviek a displejov, alebo sú skôr spojené s tým, čo robíme na počítačoch, mobiloch, tabletoch? Alebo je to v súčinnosti? Doktor Stránský tvrdí, že problémy sú so všetkým Keď človek číta z obrazovky, aby sa niečo naučil, a nie len preto, že chce vedieť novinky, tak si informácie oveľa lepšie zapamätá, ak ich číta z papiera. „A existujú tri alebo štyri hlavné neurologické mechanizmy, ktoré sú za to zodpovedné, a je to potvrdené. Existuje zaujímavý výskum, v ktorom vzali jednu triedu, jedného učiteľa, tú istú látku a rozdelili ju na dve časti. Jedena časť sa učila z knihy, druhá sa učila to isté z obrazovky a potom na konci semestra robili skúšku z toho, čo sa naučili. A skupina, ktorá sa to učila z papiera, dosiahla o 11 až 15 percent lepšie výsledky,“ argumentuje doktor Stránský.

Problém s “DELETE”

„Keď sú na obrazovke dopamíny, a teda svetlá, reklamy, videohry, tie sú hlavnými vinníkmi,“ hovorí. „To je úplne plochý svet, ktorý nič neponúka a v skutočnosti vedie k aktívnemu potláčaniu tvorby neurologických spojení, štruktúr a procesov, ktoré sú dôležité pre to, aby človek myslel racionálne, aby myslel otvorene, aby dokázal riešiť problémy a tak ďalej, aby predchádzal úzkosti a depresii,” dodáva.

Jednoducho povedané, depresia vzniká priamo z toho, že nemáme živé sociálne kontakty. Každá štúdia ukazuje, že spokojnosť, ľudská spokojnosť, a dokonca aj úspech, ktorý so spokojnosťou úzko súvisí, priamo súvisia s počtom priateľov. „Nie sú to peniaze, nie sú to skúsenosti, dokonca ani zdravie, ale plus-mínus tri až päť dobrých, biologických, medziľudských vzťahov je najlepšou zárukou nášho úspechu v živote a nášho šťastia,“ hovorí doktor a dodáva : „ To tieto deti nemajú“.

„Keď narazia na nejaký problém, sú zvyknuté stlačiť tlačidlo s názvom “DELETE” a vymazať ho. Takže ak sú na sociálnych sieťach a niekto im povie, že sú hlúpi alebo škaredí, jednoducho to vymažú a majú len priateľov, ktorí si myslia, že sú úplne úžasní. Potom sa vydajú do sveta a narazia na tvrdú realitu. A realita nemá tlačidlo DELETE,“ povedal o probléme doktor.

V jednom rozhovore profesor Stránský tvrdí, že keď človek strávi určitý čas pred obrazovkou počítača, tak jeho mozog pracuje tak, že môžeme vo všeobecnosti tvrdiť, že hlúpne. Nielenže sa nezvýši IQ, ale práveže sa zníži schopnosť mozgu myslieť na hlbšej úrovni, a to integrovať, riešiť problémy, prísť na niečo. Skutočne sa mozog otupuje už s niekoľkými hodinami? Doktor tvrdí, že je to pravda. Avšak môže to byť trvalé? Podľa slov doktora môžeme tento problém sledovať asi dvadsaťpäť rokov.

„Je to ako s každou drogou. Ak to niekto berie každý deň a je na počítačoch sedem, osem, deväť hodín denne, tak má vážny problém. A podľa štatistík detoxikačných centier a odborníkov – ktorých je v tejto krajine minimálne 110 – trvá až dva roky, kým sa mozog zotaví,“ povedal Stránský.

Ak ide o prípad, kde je aj silná rodina a iné prostredie, môže to by len pár týždňov, alebo mesiacov. „ Dokonca poznám pár prípadov, keď sa celá rodina zišla a išli na 14 dní na výlet, zvyčajne to bolo niekde na vidiek, a nechali doma mobilné telefóny,“ hovorí doktor a dodáva : „Všetci sa viac-menej spoznali a mali dostatočný rozhľad, aby videli, ako ďaleko sa s touto technológiou dostali. Po návrate domov buď obmedzili alebo úplne upravili čas trávený s technológiami. Takže došlo k rýchlemu resetu. A týchto prípadov nie je málo.“

Keď dieťa trávi veľa času v plochom svete počítačov v mozgu sa nevytvárajú potrebné prepojenia a procesy. Avšak sú dospelí, ktorí majú ukončený vývoj mozgu, mimo tohto nebezpečenstva?

„Deti sú na tom horšie, pretože ich mozog má väčšiu plasticitu, flexibiliu, až do veku 20-25 rokov. To znamená, že je tam ešte veľa priestoru na prípadné ďalšie prepojenia a aktiváciu ďalších procesov, ktoré spájajú ďalšie centrá súvisiace s pamäťou a uvažovaním a vytvárajú to, čomu laicky hovoríme “dobrý mozog”,“ hovorí doktor a dodáva, že je to mozog, ktorý rozumie sám sebe, pozná svoje silné a slabé stránky, dokáže dobre predvídať, vie sa dobre vyrovnať so stresom ,verí si a má skúsenosti. „ Samozrejme, keď človek funguje vo svete, kde tieto veci nie sú potrebné, čo nazývame “plochý svet” alebo “jednorozmerný svet”, tieto spojenia sa jednoducho povedané nevytvárajú.“

Keď sa pozrieme na dieťa, ktoré je už závislé, vidíme, že sa u neho prejavujú abstinenčné príznaky, keď mu odoberieme toto umelé šťastie. Bežná prax je taká, že takéto dieťa vezmeme k lekárovi, psychiatrovi alebo k odborníkovi na závislosti. Je to však vhodný postup? Určite by to bola dôležitá súčasť riešenia. Avšak je potrebné povedať, že odborníci, ktorí by sa týmto problémom mohli venovať, sú momentálne plne vyťažení.

„Ale samozrejme to súvisí aj s resetom celého prostredia, o ktorom sme hovorili. Škola musí participovať alebo spolupracovať. A, samozrejme, musia na tom pracovať a spolupracovať aj rodičia, pretože je to naozaj rodinná situácia. Nemôžeme len tak ignorovať dieťa, ktoré má niečo zlé, a dúfať, že to niekto vyrieši za nás,“ hovorí doktor.

Dostávame sa k transformácii spoločnosti, ktorá úzko súvisí s výchovou, pretože rodičia sa naučili, alebo sa vôbec nenaučili, že majú v živote len jednu úlohu – vychovávať svoje deti a ustúpiť, nedávať ich do školy, ktorá sa má o všetko postarať. Učitelia tvrdia, že rodičia na nich kladú vysoké nároky. Je toho veľa, čo chcú aby škola robila namiesto rodičov: Dávajte na ne pozor, vychovajte dobré, inteligentné, charakterné dieťa, ktoré sa príde domov len najesť a zahrať. Lenže to vôbec nie je pravda.

Možno podstata veci spočíva v tom, že dnes je úloha rodiny veľmi relativizovaná.

„Dostávame sa k skutočnej príčine tejto situácie. Tá príčina je podľa mňa len jedna: Prvýkrát v našej histórii, za posledných 20 000 rokov, za posledných 50, 70 rokov, sme sa ocitli v absolútne unikátnej situácii, keď sme ako Homo sapiens, ako ľudia, nemali taký bezprecedentný blahobyt v našom živote. Ignorujeme veci, ktoré nás môžu zabiť, ako je globálne otepľovanie a nedostatok vody alebo príliš veľa vody, alebo máme nejaké vojny, teroristické činy a tak ďalej, ale prakticky povedané, nikto sa nikdy nemal tak dobre ako my dnes,“ povedal Stránský.

„Jednoducho povedané, keby zajtra vypukla tretia svetová vojna, nikdy by sme sa nerozprávali o tom, či sú obrazovky škodlivé, a nikdy by sme sa nerozprávali o tom, čo sa stalo s rodinou. Rodina by sa okamžite dala dokopy a naše priority by sa vrátili do správnych koľaj,“ dodáva. Je škoda, že nevieme takto premýšľať aj v časoch blahobytu a bohužiaľ napĺňame uzavretý kruh “Silní ľudia robia dobré časy, dobré časy robia slabých ľudí.”

Existuje však v tomto technologickom svete o ktorom teraz hovoríme niečo, čo je menej škodlivé a viac škodlivé? Je škodlivejšia sociálna sieť, alebo sú najhoršie počítačové hry, či telefonovanie, písanie SMS správ?

Martin Jan Stránský hovorí, že odpoveď na riešenie problému je jednoduchá. Je to ako s akýmkoľvek iným vynálezom. „Dalo by sa povedať, že škodí príliš veľa vody a škodí príliš málo vody. A či je voda čistá, alebo či je chlórovaná a tak ďalej. Presne tak je to aj s touto technológiou: ak v nej človek strávi strašne veľa hodín, nech robí čokoľvek, v skutočnosti obmedzuje určité možnosti a činnosti, ktoré nás vlastne robia ľuďmi,“ povedal.

„Ak hrám videohry sedem hodín denne, pravdepodobne budem mať trochu iný mozog, ako keď hrám videohry len jednu hodinu denne. A naopak, sú ľudia, ktorí píšu textové správy stále, niektorí ľudia, ktorí píšu textové správy málo, takže je to ako so všetkým ostatným, je to naozaj rovnováha,“ povedal a dodal : „ Myslím, že je škoda, že nemyslíme na iné veci, keď máme ten blahobyt, a to je, bohužiaľ, aj štruktúra nášho mozgu, že vždy budeme hľadať ďalšie blaho, pokiaľ neprídeme k bodu, keď musíme urobiť nejakú pauzu, nejaký reset.“