Môj profil 
Predplatné
Nenávidenú vládu Britov zhodili Íri pred 102 rokmi Veľkonočným povstaním
Pred dvoma rokmi oslavovali Íri Veľkú Noc tak veľkolepo a s takým obrovským vlasteneckým nadšením, ako nikdy dosiaľ. Nie však ako religiózny sviatok, ale ako najväčšiu a najdôležitejšiu politickú udalosť Írska v jeho dejinách.
Tohtoročná Veľká Noc bola stodruhým výročím započatia cesty za slobodou a nezávislosťou Írska. Angličania ovládali a vykorisťovali írsky národ, žijúci na malom susednom ostrove, niekoľko storočí. Ich panovanie nad Írskom sa začalo v priebehu 13. storočia. Od roku 1800 sa aspoň niečo zmenilo na írskom nevoľníctve, ale len formálne, lebo od tohto roku oficiálne existovalo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska. Írsko ale v tom čase nemalo vlastný parlament a o všetkom írskom sa rozhodovalo len v Londýne, tak ako aj predtým.
Preto vznikol silný írsky nacionalizmus
Koncom 19. storočia sa ale Íri začali dožadovať čoraz dôraznejšie viac samostatnosti. Napokon po viacerých nepokojoch a niekoľkých nekrvavých vzburách odsúhlasil v roku 1914 britský parlament zákon, ktorý zaručoval Írsku čiastočnú autonómiu. K jeho uplatneniu však už neprišlo, lebo vypukla svetová vojna. A z Londýna prišiel príkaz, že aj írski muži musia bojovať za „King and Country“ – za British Empire. To v Írsku vyvolalo veľkú vlnu odporu voči Britom a rozpútalo a podnietilo írsky nacionalizmus – snahu po vytvorení vlastného nezávislého štátu.
Budova hlavnej pošty v Dubline je pre Írov uctievaný a milovaný „chrám“
Na európskej pevnine vie dnes sotva niekto, prečo Íri veľmi uctievajú a doslova milujú budovu Hlavnej pošty v Dubline – svoju GPO – General Post Office.
V skorých ranných hodinách na veľkonočný pondelok roku 1916 obsadilo viac ako 500 mužov a niekoľko žien túto budovu, ktorá stojí aj dnes na ulici O´Connel Street a síce priamo v srdci Dublinu.
Boli to rebeli proti Britskému impériu a bojovníci za slobodu Írska. Okamžite sa v budove zabarikádovali a zriadili tam hlavné veliteľstvo „Oslobodeného Írska“ a proklamovali odtrhuntie Írska od Spojeného Britského Kráľovstva a založenie Írskej Republiky.
Podporu dostali írski vlastenci počas prvej svetovej vojny od Nemecka v zmysle nemeckého motta „Der Feind meines Feindes ist mein Freund“ (nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ). Nemecko Írov podporilo aj tajnými dodávkami zbraní.
Medzi írskymi oslobodzovacími silami a britskou armádou, ktorá proti ním rýchlo zasiahla, prišlo k boju. Slabo vyzbrojení Íri odolávali obrovskej presile britských okupantov len šesť dní. Okolo 480 povstalcov padlo.
„Osvedčená“ beštialita a krutosť Britov sa potvrdila aj v Írsku
Briti sa po potlačení povstania nedokázali zachovať veľkoryso a popravili okolo dvadsať povstalcov, ktorých označili za vodcov a asi dvesto povstalcov skončilo vo väzení. Britská krutosť spôsobila ešte väčšiu nenávisť a odpor Írov voči Londýnu. Popravených vyhlásili Íri za svätých katolíckych mučeníkov. Veľkonočné povstanie síce stroskotalo vojensky, ale politicky znamenalo začiatok konca britskej vlády nad Írmi a nad ich zeleným ostrovom.
Veľkonočné povstanie v Dubline sa stalo najvýznamnejšou udalosťou celej histórie Írska. Stalo sa fundamentom pre neskoršiu nezávislosť Írov a malo veľký význam aj pre mnohé kolonializmom ujarmené národy Afriky a Ázie, ktoré podľa vzoru Írov začali bojovať za svoju slobodu.
Gándhi a Írsko
Aj veľký Mahatma Gándhi, ktorý priviedol Indiu v roku 1947 do nezávislosti a oslobodil ju od viac ako 250 rokov trvajúceho britského kolonializmu, sa v mnohom nechal inšpirovať Írmi a ich veľkonočnými hrdinami.
Roman Bednár
.jpg)
