Neviditeľná revolúcia na našich tanieroch: Brusel potichu odklepol nové GMO bez označovania

Prečo v Bruseli rozhodovali skôr záujmy nadnárodných korporácií než hlasy občanov? V štúdiu Hlavných správ sa o tejto téme rozprávali Samuel Matejička, geopolitický analytik z organizácie Quid est veritas, a Peter Sudovský, koordinátor občianskej iniciatívy Slovensko bez GMO.

Prinášame vám rozhovor, v ktorom sa odhaľujú zákulisné hry, ekologické riziká aj prekvapivú nádej, ktorú drží v rukách práve Slovensko.

Čo presne znamená schválená deregulácia nových GMO v praxi pre obyčajného človeka, ktorý si ide kúpiť potraviny do obchodu?

Peter Sudovský: V praxi to znamená, že tieto nové GMO, vyrábané novými genomickými technikami, budú postavené na úroveň klasických, prirodzených plodín. To znamená, že prestanú byť regulované. Nebudú sa nijakým spôsobom označovať, nebudú sa hodnotiť ich zdravotné či ekologické riziká a dostanú sa na náš trh priamo do potravinového reťazca. Budeme tak vystavení mnohým nepreskúmaným rizikám, no ako spotrebitelia úplne strácame možnosť slobodnej voľby, keďže v obchode na etikete nenájdeme žiadne upozornenie.

Viac vo videu:

Zástancovia tvrdia, že technika genetických nožníc CRISPR je len akési „precízne šľachtenie“, ktorým vlastne len pomáhame prírode. Prečo teda bijete na poplach?

Peter Sudovský: Celá taktika agrochemického priemyslu stála na tom, aby sa počas procesu schvaľovania vyhli strašiaku s názvom „GMO“. Preto vymysleli pojem „nové genomické techniky“. Európska komisia aj Európsky súdny dvor pritom jasne potvrdili, že produkty z týchto techník legislatívne sú GMO. Tvrdenia, že je to len bezpečné šľachtenie, sú absolútne klamstvá a výmysly. Áno, tieto techniky sú presnejšie, ale zároveň spôsobujú obrovské množstvo nezamýšľaných zmien na iných miestach DNA. Bez hodnotenia rizík sa tak na trh dostanú plodiny, ktoré môžu mať neočakávané alergénne, toxické alebo iné nebezpečné vlastnosti. Európski politici sa otočili občanom chrbtom – pritom 80 až 90 percent ľudí GMO odmieta a vyžaduje označovanie.

Pán Matejička, vyzerá to tak, že v Bruseli sa diali veľmi neštandardné veci. Išlo o čisté demokratické rozhodnutie, alebo rozhodoval masívny tlak lobistov?

Samuel Matejička: Bol tam extrémny tlak, preto sa celý ten proces roky naťahoval, lebo bol skrátka odmietaný. Celé schvaľovanie sprevádzali neuveriteľné procedurálne machinácie. Máme napríklad overené informácie od našich partnerov priamo z hlasovania výboru ENVI. Celá miestnosť bola doslova naprataná lobistami. V momente, keď sa odhlasoval tento bod, celá miestnosť sa vyprázdnila a na ostatných témach už nezostal takmer nikto.

Dochádzalo aj k výmenám poslancov na poslednú chvíľu. Frakcie vymieňali tých europoslancov, ktorí síce patrili do skupiny podporujúcej dereguláciu, no osobne boli proti nej. Najväčším škandálom však bolo samotné nastavenie hlasovania. Boli navrhnuté logické kompromisy – napríklad, že by označovanie bolo povinné alebo by sa úplne zrušili patenty na takéto rastliny. Procedúra sa však zámerne nastavila tak, že najskôr sa hlasovalo o celkovom návrhu v štýle „ber alebo nechaj tak“ a o pozmeňovacích návrhoch by sa hlasovalo až potom, keby celkový návrh neprešiel. Keďže celkový návrh tesne prešiel, o návrhoch na ochranu spotrebiteľa a farmárov sa už vôbec nehlasovalo, hoci bola reálna šanca, že by prešli. Pre GMO lobby by to totiž bolo extrémne nevýhodné.

Európa však čelí extrémnym suchám. Argument, že bez týchto nových plodín nedokážeme v budúcnosti nakŕmiť obyvateľstvo, znie logicky. Nebrzdíte pokrok?

Samuel Matejička: To sú len prázdne sľuby, ktoré sme tu mali už pri starých GMO a vôbec sa nenaplnili. S pánom Sudovským sme natočili exkluzívny rozhovor s profesorom molekulárnej genetiky Michaelom Antoniom, ktorý pôsobil na King’s College London a patrí k top svetovým expertom. On jasne a vedecky vysvetľuje, že odolnosť voči suchu je mimoriadne komplexná vlastnosť. Neexistuje žiadny izolovaný „gén sucha“, ktorý by ste vyrezali a zrazu mali super-odolnú plodinu s obrovskou úrodou. Problémy v poľnohospodárstve musíme riešiť investíciami do agroekológie a zavlažovacích systémov, nie genetickým inžinierstvom.

Navyše sa klíma mení nevyspytateľne – zažívame sucho a zrazu prídu prívalové dažde a záplavy. Čo spraví umelá rastlina naprogramovaná výhradne na sucho, keď ju zaleje nadmerné množstvo vody? Staré GMO priniesli v podstate len rastliny odolné voči toxickému glyfosátu alebo plodiny, ktoré si samy v tele vytvárajú hmyzí jed.

Čo ak človek skrátka odmieta jesť akékoľvek geneticky upravené potraviny? Aké má od roku 2028 možnosti chrániť sa?

Peter Sudovský: Mám pre divákov a čitateľov veľmi zlú správu: obávam sa, že neexistuje spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Pokiaľ si človek doma v uzavretej záhrade nevypestuje vlastnú plodinu, nemá žiadnu istotu. Aj keby ste boli producentom čistých ekopotravín, musíte nakupovať vstupné suroviny. A keďže tie nebudú označené, vy ako biofarmár nedokážete garantovať, že váš výsledný produkt je stopercentne čistý.

Celý systém „bez GMO“ a ekologického poľnohospodárstva týmto rozhodnutím v podstate padá, pretože Brusel dal tieto plodiny na úroveň konvenčných. Týmto krokom strácame základné ústavné a európske právo na informácie, ktoré je zakotvené v Zmluvách o fungovaní EÚ, a hrubo sa porušuje princíp predbežnej opatrnosti.

Spomínali ste, že táto deregulácia sa netýka len poľnohospodárskych plodín, ale všetkých rastlín. Kam až to môže zájsť a ako to ovplyvní napríklad včely?

Samuel Matejička: Týka sa to kvetín, stromov, proste všetkého. Už dnes existujú pokusy vyvíjať tieto plodiny za pomoci umelej inteligencie (AI). Zadáte AI požiadavku, ona prejde databázu a navrhne vám modifikáciu kvetu tak, aby mal menšie lupienky, lebo sa vďaka tomu ľahšie prepelí na poli. Lenže ak sa takýto umelý kvet skríži s voľnou prírodou, pre včelu môže byť úplne neatraktívny. Tým, že v bunke zmeníte jednu vlastnosť, narušíte celý chemický a nutričný balans rastliny. Výživa včiel tak bude úplne iná.

Poznáme katastrofálny prípad zo Španielska, kde sa pestuje Bt kukurica. Výrobcovia tvrdili, že jej toxín škodí len cieleným škodcom. Štúdie však preukázali, že lienky dokrmované peľom z tejto kukurice zomierali výrazne skôr. Čo je najhoršie, tento geneticky modifikovaný gén sa už v Španielsku stihol nekontrolovateľne skrížiť s príbuzným voľne žijúcim druhom kukurice v prírode, ktorá si teraz ten toxín vyrába sama. To je nezvratná genetická kontaminácia ekosystému.

Pozrime sa na geopolitiku. Kto sú skutoční víťazi tohto bruselského hlasovania, ak to nie sú európski občania?

Samuel Matejička: Sú to obrie nadnárodné korporácie, najmä z USA a Číny. Všetci poznáme značku Monsanto (dnes súčasť Bayeru), ktorá totálne stratila kredibilitu kvôli klamstvám o glyfosáte a agresívnym praktikám s patentmi. Tým, že Brusel prirovnal nové GMO ku klasickému šľachteniu, otvára korporáciám dvere k tomu, aby si cez patenty začali privlastňovať celý genofond prírody. Predstavte si, že ako slovenský farmár tradičným spôsobom vyšľachtíte skvelú, odolnú odrodu. Následne zistíte, že presne táto genetická vlastnosť je už patentovaná nejakým americkým alebo čínskym gigantom. Budú vlastniť práva na to, čo sa dopestuje na našich poliach. Získajú absolútnu kontrolu nad potravinovou bezpečnosťou Európy a všetky zisky odtečú mimo náš kontinent.

Hlasovanie prešlo len veľmi tesnou väčšinou členských štátov. Ako sa k tomu postavilo Slovensko? Zlyhali naši politici?

Peter Sudovský: V tomto prípade musím slovenské inštitúcie jednoznačne vyzdvihnúť, postoj Slovenska bol jeden z najpríkladnejších a najkritickejších v celej EÚ. Došlo u nás k vzácnemu celospoločenskému konsenzu naprieč celým politickým spektrom. Všetci naši europoslanci bez ohľadu na politické tričko hlasovali v pléne proti deregulácii. Takisto Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením ministra Takáča tento návrh na Rade ministrov dlhodobo blokovalo a odmietalo. Boli sme proti spolu s Rakúšanmi, Maďarmi, Slovincami, Chorvátmi, Rumunmi a Bulharmi. Žiaľ, iné krajiny podľahli lobingu a návrh prešiel tesne nad hranicou potrebných 65 percent.

Je toto rozhodnutie definitívnou bodkou, alebo sa s tým dá ešte niečo robiť? Existuje reálna nádej na zvrátenie?

Samuel Matejička: Nádej existuje a je obrovská. Od momentu oficiálneho zverejnenia regulácie plynie striktná dvojmesačná lehota, počas ktorej môže akýkoľvek členský štát toto rozhodnutie napadnúť žalobou na Európskom súdnom dvore. Naša organizácia už Ministerstvu pôdohospodárstva SR poskytla kompletné a nepriestrelné právne analýzy a dokumenty. Teraz je to na rozhodnutí vlády Slovenskej republiky. Vieme, že rovnaké úvahy prebiehajú aj v ostatných krajinách, ktoré hlasovali proti.

Máme dokonca čerstvý obrovský precedens priamo z Veľkej Británie. Tam prebehla podobná deregulácia pred pár rokmi, no Najvyšší súd v Londýne rozhodol, že táto deregulácia bola protiprávna a úplne iracionálna. Cesta teda existuje. Ak do toho Slovensko odvtedy skočí a podá žalobu, som presvedčený, že nám bude tlieskať celá Európa.

Zaujíma vás, ako presne fungujú genetické nožnice, aké ďalšie utajované detaily sprevádzali hlasovanie v Bruseli a ako sa môžete zapojiť do občianskeho aktivizmu na záchranu našich potravín? Viac v rozhovore …