Varšava 3. februára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Czarek Sokolowski)
Poľsko môže v Európskej únii obsadiť miesto Veľkej Británie, vyhlásil to poľský minister zahraničia Jacek Czaputowicz v rozhovore pre agentúru PAP. Veľká Británia úradne opustila v piatok večer Európsku úniu, čím ukončila proces trvajúci 3,5 roka. Po brexite sa začalo prechodné obdobie, ktoré má trvať do konca roka 2020. Počas tejto doby sa má Londýn dohovoriť s EÚ a ďalšími štátmi na formátoch spolupráce vo všetkých sférach
“Únia bude menšia čo do počtu obyvateľstva, ekonomického potenciálu, vojenskej sily a vplyvu vo svete. Otázka spočíva v tom, akú úlohu bude hrať Poľsko po vystúpení Veľkej Británie,” povedal Czaputowicz.
Myslí si, že návšteva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona po brexite v Poľsku, začínajúca v pondelok je tiež symbolická preto, že svedčí o tom, že Poľsko je štát, ktorý môže obsadiť miesto Veľkej Británie.
“Myslím, že úloha Poľska v únii bude stále väčšia, aj keď to už nebude rovnaká únia,“ dodal minister.
Rozšírenie EÚ?
Rozšírenie Európskej únie po vystúpení Veľkej Británie nebude v najbližšom desaťročí reálne, vyhlásil predtým poslanec Spolkového snemu za pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko Anton Friesen.
“Diskusie o rozšírení EÚ už dávno nahradili zjavným skepticizmom, bolo to už pred brexitem. Brexit to v každom prípade posunul ešte ďalej. Preto si myslím, že v nasledujúcom desaťročí k zjavnému rozšíreniu nedôjde, dá sa to prakticky vylúčiť minimálne na desať rokov, týka sa to, nielen Ukrajiny, ale aj ďalších krajín, napríklad zo západného Balkánu. V najlepšom prípade dôjde ku konsolidácii EÚ, to v najlepšom prípade, môže to byť tiež ďalší proces rozpadu, avšak rozšírenie považujem za nereálny variant,” vyhlásil Friesen v komentári pre Sputnik.
Podľa jeho názoru nemožnosť rozšírenia súvisí so štrukturálnym problémom EÚ, ktorý začal práve rozšírením na Východ.
“Po každej vlne asociácie nových štátov sa EÚ stala viac rôznorodou z hľadiska úrovne ekonomického rozvoja. Následkom toho bolo, že sa veľký počet migrantov z východoeurópskych krajín prisťahoval do iných štátov vrátane Veľkej Británie a Nemecka, čo na jednej strane spôsobilo problémy v zamestnanosti, kriminalite a na druhej nové rozdelenie prostriedkov,” povedal Friesen.
Myslí si, že v dôsledku toho niektoré krajiny, ako Francúzsko, východné Nemecko, “mali alebo majú straty, ale iné, ako napríklad Poľsko a ďalšie, naopak len získali“.
“S každou fázou rozšírenia vznikalo kvôli tomu stále viac rozporov. Podľa môjho názoru neboli také štáty ako Rumunsko a Bulharsko vôbec pripravené na vstup do EÚ ako z hľadiska ekonomických ukazovateľov, tak podľa kritérií právneho štátu. Bolo to nesprávne rozhodnutie, ktoré spôsobilo veľké problémy, napríklad v Bulharsku, kde majú nedostatok pracovnej sily, ktorá sa sťahuje do západných krajín,” dodal Friesen.
Poslanec tiež poznamenal, že Veľká Británia zostala dôležitým partnerom Európskej únie. “Potrebujeme dvojstranné zmluvy s Veľkou Britániou, ako to robia iné štáty, napríklad Austrália a USA. Veľká Británia je pre nás veľmi dôležitá aj z ekonomického hľadiska, a takisto z bezpečnostného, najmä v rámci NATO. Myslím, že krajiny EÚ budú koordinovať svoje aktivity s Veľkou Britániou ako vo vojenskej, tak v bezpečnostnej sfére,” vysvetlil.
23.9°C
Pondelok 
Štvrtok 
23.6°C
25.1°C
.jpg)
.JPG)
