Vatikánski kardináli o encyklike pápeža Leva XIV. „Magnifica humanitas“

Kardinál Michael Czerny upozornil, že budúcnosť umelej inteligencie zostáva „staveniskom“, ktoré môže slúžiť spoločnému dobru, alebo prehlbovať nerovnosti a vylúčenie.

Encyklika o človeku v ére AI

Kardinál Fernández podotkol, že encyklika „Magnifica humanitas“, podpísaná 15. mája, nadväzuje na tradíciu katolíckej sociálnej náuky a odkazuje na encykliku „Rerum novarum“. Ako zdôraznil, dokument nie je encyklikou „o umelej inteligencii“, ale reflexiou nad človekom žijúcim „v časoch umelej inteligencie“.

Prefekt Dikastéria pre náuku viery hovoril o tom, že encyklika ukazuje ľudskosť ako „nádhernú“, napriek obrovskému zlu prítomnému vo svete. Poukázal na vojny, otroctvo, ľahostajnosť a krutosť, ktoré zraňujú súčasné ľudstvo. Zároveň pripomenul, že človek nikdy nestráca svoju dôstojnosť ani schopnosť milovať, ktorú dostal od Boha.

Pripomenul aj príklady dobra a krásy uvedené v encyklike: Beethovenova „9. symfónia“, Picassova „Guernica“ či film „Schindlerov zoznam“. Spomenul aj osobnosti ako Martin Luther King, Maximilián Kolbe a Matka Tereza z Kalkaty, ktoré, ako zdôraznil, „urobili históriu ľudskejšou“.

AI ako „stavenisko našej doby“

Kardinál Czerny upozornil, že encyklika opisuje súčasný digitálny svet ako „stavenisko našej doby“. Ako zdôraznil, je to otvorený priestor vyžadujúci spoločnú víziu, zodpovednosť a spoluprácu.

„Nikto nestavia skutočne sám,“ poznamenal prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Dodal, že budúcnosť umelej inteligencie závisí od ľudských rozhodnutí a od toho, či technológia bude slúžiť spoločnému dobru.

Ako podotkol, umelá inteligencia môže podporovať spravodlivejšie spolužitie a starostlivosť o spoločný domov, ale môže viesť aj ku koncentrácii moci a prehlbovaniu sociálnych nerovností.

Svedomie zostáva tajomstvom človeka

Druhou dôležitou témou vystúpenia kardinála Czerneho bola otázka svedomia. Pripomenul, že človek je bytosť žijúca vo vzťahoch s inými ľuďmi a celým stvorením, preto vývoj AI ovplyvňuje nielen technológiu, ale aj kvalitu medziľudských vzťahov a spôsob prijímania rozhodnutí.

V súvislosti s debatami o vedomí umelej inteligencie podotkol, že táto otázka nie je len technickým problémom, ale predovšetkým filozofickým a antropologickým. Pripomenul aj učenie Druhého vatikánskeho koncilu a konštitúciu „Gaudium et spes“, podľa ktorej je svedomie „najskrytejším jadrom a svätyňou človeka“, kde sa človek stretáva s Bohom.

Milosť je dôležitejšia než algoritmus

V kontexte vývoja umelej inteligencie kardinál Fernández zdôraznil, že kresťanstvo nepopiera túžbu presahovať samého seba, ale pripomína, že skutočné prekročenie ľudských obmedzení sa deje vďaka Božej milosti. S odkazom na myšlienky svätého Augustína zdôraznil, že človek je povolaný k premene pôsobením Ducha Svätého.

Pripomenul aj slová pápeža Františka z „Evangelii gaudium“: „Stávame sa plne ľuďmi vtedy, keď sme niečím viac než len ľuďmi.“ Ako príklad uviedol svätého Františka z Assisi, ktorého premenu by nebola schopná vykonať žiadna technológia ani algoritmus.

Človek je viac než dáta

Obaja kardináli zdôraznili, že najväčším prínosom kresťanstva do debaty o umelej inteligencii je pripomenutie pravdy o človeku. Kardinál Czerny podotkol, že človek vždy presahuje súčet svojich úspechov, dát a technologických simulácií.

Kardinál Fernández pripomenul, že encyklika kladie zásadnú otázku o budúcnosti ľudstva: či chce človek žiť vo svete uzavretom v technológii a vlastných možnostiach, alebo vo svete schopnom lásky, obety a priateľstva s Bohom. „Odpoveď zostáva úlohou každého z nás,“ zdôraznil.

Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk