Kim Čong-un chce vybudovať najsilnejšiu armádu sveta, vyzval na vojenskú revolúciu

Podujatie, ktoré sa konalo vo štvrtok a v piatok, malo podľa Kim Čong-una pomôcť vypracovať plán na „vycvičenie najsilnejších ozbrojených síl na svete“. Severokórejský vodca zároveň požadoval, aby sa všetky armádne roty zmenili na elitné jednotky s vysokou úrovňou vojenskej a technickej pripravenosti a stali sa plnohodnotnými bojovými silami.

Podľa KCNA išlo o prvé podobné celoarmádne stretnutie od februárového zjazdu vládnucej strany, na ktorom Kim vyzval na posilnenie konvenčných ozbrojených síl a opätovne potvrdil plány na rozvoj jadrových zbraní a raketových systémov.

Severná Kórea v ostatnom období uskutočnila viacero zbrojných skúšok vrátane nového presne navádzaného torpédového systému a hypersonickej rakety stredného doletu. Pchjongjang tvrdí, že oba systémy využívajú technológie umelej inteligencie.

Napriek dlhodobým sankciám Organizácie Spojených národov (OSN) severokórejský režim pokračuje v rozvoji svojho zbrojného programu. Postavenie krajiny ako jadrovej mocnosti zakotvil aj v legislatíve a opakovane vyhlásil, že jej jadrový arzenál je trvalý a nezvratný.

Pchjongjang zároveň prehĺbil vojenskú spoluprácu s Ruskom po začiatku jeho invázie na Ukrajinu v roku 2022. Severná Kórea vyslala vojakov na podporu ruských vojenských operácií, pričom podľa dostupných informácií za túto pomoc získava hospodárske výhody a vojenské technológie.

Kimova výzva prichádza v čase zhoršujúcich sa vzťahov medzi oboma Kóreami. Soul v piatok navrhol Pchjongjangu vojenské rokovania s cieľom vyjasniť priebeh spoločnej hranice a obnoviť komunikačné kanály. Návrh nasledoval po výbuchu v demilitarizovanej zóne (DMZ), pri ktorom sa minulý mesiac zranili juhokórejskí vojaci.

Južná Kórea tvrdí, že explóziu spôsobila mína nastražená severokórejskými jednotkami. Pchjongjang toto obvinenie dôrazne odmietol a odmietol sa za incident ospravedlniť. Na najnovší návrh Soulu na obnovenie rokovaní zatiaľ nereagoval.

Severná a Južná Kórea sú technicky stále vo vojnovom stave, keďže kórejská vojna v rokoch 1950 až 1953 sa skončila iba prímerím, nie podpísaním mierovej zmluvy.