Môj profil 
Predplatné
„Po úvodných zahrievacích kolách, kedy sa niektorí miestni politici dozvedeli pre nich novú informáciu, že EÚ nie je zodpovedná za vykonávanie vnútorných imigračných procedúr a môže len štátom pomôcť, sa zniesla obrovská kritika na francúzsku vládu. Tá sa ale zase opakovane odvoláva na rokovania v Bruseli s tým, že s migrantmi, ktorí žijú v chatrčiach z dreva, igelitu a hliny v tzv. džungli, nemôže nič robiť, pretože sa predsa jedná o “európske” riešenie,“ ozrejmil Zdechovský.
Dodáva, že miestni politici súčasného socialistického prezidenta Françoisa Hollanda nešetria. Tvrdia, že práve slabosť Hollanda razantne zasiahnuť proti nelegálnym imigrantom a prevádzačom je najväčším problémom celej utečeneckej krízy.
Zdechovský tiež poukazuje na ďalší problém. Migranti majú dobrovoľnú možnosť zaregistrovať sa a tým získať možnosť čakať na vyriešenie ich pobytu v bunkách. To však podľa jeho slov väčšina obyvateľov džungle zo zištných dôvodov odmieta a radšej žije v primitívnych prístreškoch. Takže Francúzi dodnes neboli schopní overiť identitu týchto ľudí a ani to, či a kde boli registrovaní. Niektoré ženy v rozhovore uviedli, že do Calais sa dostali po tom, čo im zamietli azyl v Nemecku, Švédsku alebo Dánsku na základe klamlivých informácií od pašerákov.
Český europoslanec ozrejmuje aj činnosť neziskových organizácií. Tvrdí, že mnohé inštitúcie a dobrovoľníci odvádzajú neskutočne záslužnú prácu. V tábore však pôsobia aj rôzne neziskovky, ako napríklad No Borders, ktorá už niekoľko mesiacov bráni vyprataniu džungle. Ich činnosť spočíva v tom, že ako náhle sa k táboru priblíži policajný kordón, začnú proti zasahujúcim policajtom lietať stovky kameňov a zapálené PET fľaše.
Podľa slov policajného veliteľa je tábor v noci veľmi nebezpečný, a preto ho po zotmení opúšťa väčšina humanitárnych pracovníkov a dobrovoľníkov. V džungli sa totiž nachádza najpočetnejšia skupina Sudáncov a Afgáncov, ktorí spolu takmer každú noc vedú boje o dominanciu. Tie musia následne policajti ukončiť slznými granátmi. „Lenže ani Sudánci ani Afgánci vo väčšine prípadov azyl nezískajú, pretože už niekoľko mesiacov je v Sudáne mier a pri Afganistane je všeobecná dohoda dávať azyl iba ľuďom, ktorí pracovali pre medzinárodné misie,“ pripomína Zdechovský.
Oficiálne nie je známe, koľko ľudí sa vo „francúzskej džungli“ nachádza. Podľa odhadov neziskových organizácií, ktoré v tábore dlhodobo pôsobia, je tam približne 4 000 ľudí, pričom pomer mužov a žien + detí je v pomere štyri ku jednej. Ženy a deti žijú separovane za plotom, kde na nich dohliadajú policajti.
Z uvedeného vyplýva, že na západe Francúzska sa nachádzajú aj ľudia, o ktorých kompetentní nič nevedia. Zároveň sú tu tí, ktorí na základe krajiny ich pôvodu v Európe nemajú nárok na azyl. Podľa Zdechovského je v tomto prípade jediným riešením, na ktorom sa zhodnú ako zástupcovia neziskoviek, politici, tak aj policajti, že džungľu je nutné vypratať a zaviesť tu jasné pravidlá s vedomím, že všetci neúspešní žiadatelia o azyl sa budú musieť vrátiť späť do svojej vlasti. Podporu a pomoc pri procese registrácie utečencov Francúzsku opakovane ponúka aj samotná EÚ. Prečo krajina galského kohúta zatiaľ ponuku EÚ nevyžila, však Zdechovský už neuvádza.
Dodáva však, že ak sa situácia v Calais nebude riešiť je “veľmi pravdepodobné, že niektorí emigranti sa môžu stať ďalším francúzskym bezpečnostným rizikom.”
.jpg)
.jpg)
