„Musíme rozmýšľať nad tým, aby sme vytvorili bezpečné prostredie v školách, aby prevencia fungovala. Lebo to, čo sa udialo napríklad aj tento týždeň, keď sa cíti dieťa nekomfortne a nešťastne, tak ubližuje,“ zdôraznila Horníková. Zároveň odmieta predstavu, že bezpečná škola znamená zatvorenú budovu pod neustálym dohľadom kamier a policajtov. „Nehovorme o bezpečnej škole ako o zatvorenej, ohradenej, s turniketmi, kde sú policajti, ktorí skenujú. Ani kamery nám nepomôžu, pretože úmysel ublížiť niekomu kamera neodhalí,“ uviedla.

Na účinnú prevenciu je podľa nej potrebný priestor a kvalitné manažérske vzdelávanie, aby každý riaditeľ či riaditeľka základnej školy vedeli na túto oblasť vyčleniť finančné prostriedky, personálne ju zabezpečiť. Dodala, že školské podporné tímy sa skladajú z viacerých profesií, ako sú preventista, výchovný poradca, sociálna pedagogička, špeciálny pedagóg či školský psychológ.

„Dieťa musí vedieť, že v tej škole sa cíti bezpečne, a musí vedieť, za kým môže ísť. A to nedokáže jeden človek – to vytvára celý tím, celá klíma a bezpečné prostredie školy,“ uzavrela.

Prezidentka ZZŠS zároveň pripomenula, že existuje viacero preventívnych programov, ktoré sa venujú aj duševnému zdraviu detí – či už ide o štátne iniciatívy pod gesciou ministerstva školstva, vyšších územných celkov alebo aktivity tretieho sektora.

Počas stredy (4. 2.) došlo k streľbe airsoftovou zbraňou v Spojenej škole sv. Jozefa v Novom Meste nad Váhom. Šiestak počas prestávky trafil dvoch spolužiakov do nôh, tí utrpeli povrchové zranenia, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie. Polícia rieši tento týždeň aj ďalší prípad, ktorý sa stal na základnej škole v Trnave. Jeden zo žiakov mal použiť dezodorant, ktorý nastriekal na zapaľovač. Tým vytvoril plameň, ktorý spôsobil obhorenie vlasov spolužiačky.