Od Migov-29 po S-300: Keď politika preváži nad ústavou a bezpečnosťou štátu

Uplynulým pracovným týždňom otriasli hneď dve tlačovky slovenských prokurátorov. Prvá bola v stredu, zvolaná generálnym prokurátorom Slovenskej republiky Marošom Žilinkom, v ktorej adresoval ostrú kritiku vláde premiéra Roberta Fica v oblasti odhaľovania korupcie zatiaľ čo chválil vládu jeho predchodcu Eduarda Hegera. Tým vlastne odhalil, „za koho kope“.

Druhá kontroverzná tlačovka bola zvolaná o deň na to, vo štvrtok, a vystúpil na nej bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta. Počas tlačovky informoval, že trestné stíhanie exministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati) vo veci darovania vojenskej techniky Ukrajine je uzavreté.

Obe tlačovky rozvírili nálady na oboch stranách politického spektra.

Od Migov-29 po S-300

Prinášame Vám postoj poslanca za SMER-SSD a predsedu Zahraničného výboru NR SR Mariána Kéryho. Jeho stanovisko prinášame v plnom znení:

Rozhodnutie krajského prokurátora Rastislava Remetu zastaviť trestné stíhanie bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa za darovanie vojenskej techniky Ukrajine nepredstavuje len sporný právny názor. Ide o rozhodnutie, ktoré vážne narúša dôveru v právny štát a vyvoláva oprávnené podozrenie z politizácie prokuratúry.

Ako upozornil publicista Eduard Chmelár, prokurátor Remeta neargumentoval ústavou, zákonmi ani relevantnými medzinárodnými zmluvami, ale politickými a účelovými tvrdeniami. Takýto postup nie je výkonom nestranného dozoru nad zákonnosťou, ale politickou obhajobou exekutívy.

Zásadné je však to, že pochybnosti o zákonnosti darovania existovali už v čase rozhodovania vlády v demisii. Ústavný právnik a docent Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Ľalík vtedy upozornil, že dočasne poverená vláda mala zásadne obmedzené kompetencie a že právny základ darovania vojenskej techniky bol prinajmenšom problematický. Poukázal na utajený režim právnej analýzy a na riziko konania in fraudem constitutionis – teda obchádzania ústavy účelovým výkladom práva.

Ak dnes prokurátor tieto odborné ústavnoprávne výhrady úplne ignoruje a preberá argumentáciu obvineného ministra, nejde o objektívne rozhodovanie, ale o rezignáciu na ochranu ústavnosti.

Do toho prichádza cynické tvrdenie, že Slovensko darovalo Ukrajine „nebojaschopný šrot“, a preto mu vraj nevznikla žiadna škoda. Ak by to bola pravda – a nie je – potom je namieste otázka, ako je možné, že tento údajný „šrot“ na Ukrajine zabíjal. Buď technika bojaschopná bola, a potom prokurátor klame. Alebo nebola, a potom sme vedome poslali do vojny nefunkčnú techniku. Oboje je morálne aj právne neprípustné.

Osobitne alarmujúca je otázka odovzdania systému protivzdušnej obrany S-300. Ako zdôraznila publicistka Gabriela Rothmayerová, odvezenie systému S-300 zo Slovenska bolo ešte závažnejšie než darovanie stíhačiek. Tento systém nebol na Slovensku náhodou. Po rozdelení federácie bol umiestnený tak, aby chránil hlavné mesto a jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach.

Jeho odsunom zostali tieto strategické objekty bez adekvátnej protivzdušnej ochrany, čo predstavuje priame ohrozenie života približne 3,5 milióna obyvateľov.

Tvrdenie, že systém nebol funkčný, nie je pravdivé – bol plne funkčný a pre obranu Slovenskej republiky kľúčový.

Ak prokuratúra pri takto závažnej veci rezignuje na skúmanie súladu s ústavou, zákonmi, bezpečnostnými záujmami štátu a verejným záujmom, nejde o spravodlivosť, ale o jej paródiu.

Je na generálnom prokurátorovi, aby jasne ukázal, či na Slovensku ešte platí princíp právneho štátu. Ak sa tak nestane, potom si musíme otvorene priznať, že o najvážnejších otázkach bezpečnosti a ústavnosti u nás nerozhoduje právo, ale politická poslušnosť a cudzie záujmy.

Za pozornosť stojí aj širší kontext. Len niekoľko dní pred týmto rozhodnutím generálny prokurátor Maroš Žilinka verejne kritizoval vládu, že údajne nerieši závažné kauzy. Krátko nato však krajský prokurátor Rastislav Remeta jednu takúto vážnu kauzu zastavil – kauzu, ktorej sa venujem v statuse a týka sa darovania strategickej vojenskej techniky, ktorá má zásadný bezpečnostný a ústavnoprávny rozmer a týka sa výraznej politickej postavy.

Táto časová súvislosť oprávnene vyvoláva otázky, či ide len o náhodu. Aj samotný dojem, že verejná kritika slúžila na odpútanie pozornosti a následne došlo k tichému zastaveniu citlivej veci, vážne podkopáva dôveru verejnosti v nestrannosť a nezávislosť prokuratúry. A v právnom štáte by už samotné takéto pochybnosti mali byť dôvodom na maximálnu transparentnosť, nie na mlčanie.

Prečítajte si tiež:

• Migy neboli žiadnou kopou šrotu, zbaviť sa týchto stíhačiek bolo podľa Pellegriniho chybou
• Ako sa z generálneho prokurátora stal zaujatý politický aktivista
• Orgány činné v trestnom konaní uzavreli tri zo štyroch trestných stíhaní pre pomoc Ukrajine