Nová právna úprava prináša aj pre deti v individuálnom (domácom) vzdelávaní viacero zmien. Ako OZ DVZ priblížilo v článkoch na svojom webe, medzi zmenami je napríklad i to, že do jazyka zákona sa zavádza nový termín „domáce vzdelávanie“, ktorý označuje vzdelávanie detí mladších ako päť rokov ich rodičmi v domácom prostredí. Tento pojem bol dosiaľ používaný len ako „ľudový” výraz a školský zákon používal termín „individuálne vzdelávanie“. Väčšina zmien začala platiť od 1. januára tohto roka, no ak mal domškolák povolené individuálne vzdelávanie pred týmto termínom, zmeny sa ho dotknú až od nového školského roka. V platnosti ostalo napríklad to, že rodičia si, napriek školským obvodom, budú môcť vybrať kmeňovú školu pre svoje dieťa v domácom vzdelávaní.

V prípade žiakov základných škôl sa mení to, že v prípade žiadosti o individuálne vzdelávanie bude možné podať ju na viac rokov, nie len na jeden. Taktiež už k žiadosti nebude potrebné prikladať individuálny vzdelávací plán. O individuálne vzdelávanie zo zdravotných dôvodov bude možné aj naďalej požiadať pri duševných ťažkostiach, no pribudli doklady, ktoré je potrebné priložiť k žiadosti. Z dôvodu predchádzania konfliktu záujmov tiež po novom nesmie byť garantom žiaka v individuálnom vzdelávaní riaditeľ jeho kmeňovej školy. Zmeny nastali aj v preskúšavaní domškolákov, už ich nebude skúšať komisia troch učiteľov, ale len učiteľ daného predmetu.

Pribudla tiež možnosť hodnotiť žiaka na základe jeho portfólia, rodičia po novom budú môcť byť prítomní pri preskúšaní. Zároveň ale už nebude možné domškolákov preskúšať dištančne, ako doteraz. OZ DVS ale upozornilo, že preskúšnie bude možné, po dohode s riaditeľom, aj na inej než kmeňovej škole, prípadne na inom mieste. Zmeny sa týkajú aj toho, že v prípade nemožnosti preskúšať žiaka v riadnom termíne, napríklad pre chorobu, bude určený náhradný termín. V prípade nesúhlasu s hodnotením bude možné požiadať o opakovanú skúšku, no tá bude komisionálna a jej výsledok bude konečný. Ak bude mať učiteľ dôvodné podozrenie na rizikové správanie, oznámi to riaditeľovi, ktorý rodičom navrhne vyšetrenie v centre poradenstva a prevencie.

Nová školská legislatíva prináša aj zmeny pre domškolákov v zahraničí, dotýka sa aj predškolákov a mladších detí. Ak chce mať rodič v domácom vzdelávaní predškoláka, musí mať aspoň maturitu, žiadosť bude možné podať kedykoľvek počas roka a posúdenie v škôlke sa bude konať vo februári, kým doteraz bývalo v marci. Rodič tiež bude mať právo byť pri ňom prítomný aj bez povolenia od MŠ. I tu platí, že ak pedagóg bude mať pri posúdení dôvodné podozrenie na rizikové správanie, upozorní riaditeľa, ktorý navrhne rodičovi vyšetrenie v centre poradenstva a prevencie. OZ DVS tiež informovalo, že sa im podarilo vyjednať zmenu vo finančnej odmene pre garanta, kým dosiaľ bola povinná, po novom sa rodič s garantom môžu dohodnúť napríklad na bezodplatnom poskytnutí služby.

OZ DVS sa tiež vďaka rokovaniam s rezortom školstva podarilo presadiť viacero zmien vo financovaní. Medzi nimi je napríklad to, že malé MŠ by po novom nemali mať finančnú motiváciu odmietať deti v domácom vzdelávaní. V dôsledku matematického koeficientu im dosiaľ pri prijatí domškôlkara mohlo hroziť, že by dostali menej peňazí, než keby ho neprijali. Vyrokovali aj zvýšenie normatívu na škôlkarov, ktorí sú v domácom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov. Zvýšiť sa má aj normatív na deti v domácom vzdelávaní v špeciálnych MŠ. Príspevok pre školu sa tiež na základe rokovaní OZ s ministerstvom zvýši aj v prípade žiakov ZŠ a SŠ, ktorí sa individuálne vzdelávajú zo zdravotných dôvodov.

„Vítame, že sa do novely školského zákona dostali naše návrhy, ktoré uľahčia život domškolákom aj ich kmeňovým školám,“ zhodnotila Šimová. Poukázala v tomto smere napríklad na zaradenie súboru prác žiaka, teda jeho portfólia, do jeho hodnotenia. Pedagógom by mohlo poskytnúť lepší pohľad na prácu dieťaťa za dlhšie obdobie. „Doteraz zákon portfólio neupravoval, preto viaceré kmeňové školy a aj školskí inšpektori vyžadovali hodnotenie na základe okamžitého výkonu pri polročnom skúšaní, ktoré napríklad z dôvodu stresu nemuselo odrážať reálne vedomosti dieťaťa,“ dodala Šimová. V súvislosti s preskúšaním spomenula aj zavedenie bežného skúšania jedným učiteľom vyučujúcim daný predmet, namiesto toho, aby žiaka skúšala trojčlenná komisia. Kmeňovým školám by to malo pomôcť zjednodušiť proces skúšania.

„Okrem toho dochádza k zrovnoprávneniu domškolákov s dennými školákmi v tom, že komisionálne skúšky sa budú odteraz využívať ako opravný prostriedok; doteraz domškoláci nemali možnosť opravy hodnotenia, na rozdiel od denných školákov,“ doplnila. Vyzdvihla tiež racionalizáciu administratívnej záťaže aj nákladov spojených s individuálnym vzdelávaním pre školy či rodičov. Odstránenie plošných komisionálnych skúšok podľa jej slov eliminuje vystavovanie mnohých dokumentov spojených s komisionálnym skúšaním a náklady školy zníži aj to, že po novom bude skúšať jeden učiteľ, nie traja. Šimová medzi pozitívnymi zmenami menovala aj to, že žiadosti o individuálne vzdelávanie nebude potrebné spracúvať každý rok pre každého žiaka nanovo a školský zákon po novom umožňuje povoliť individuálne vzdelávanie na viac ako jeden školský rok, ale aj zrušenie povinnosti prikladať k žiadosti individuálny vzdelávací program.

„Veľký zmysel má zachovanie individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov pre žiakov s duševnými problémami, pre ktorých je domáce vzdelávanie často jediným riešením ako vo vzdelávaní pokračovať a často je pre nich práve školské prostredie zdrojom ťažkostí do takej miery, že by pre nich bolo náročné v škole absolvovať polročné preskúšanie (to je povinné pri individuálnom vzdelávaní na žiadosť zákonného zástupcu). V individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov môžu byť hodnotení priebežne,“ uviedla Šimová. Rovnako spomenula aj právo rodiča byť prítomný pri preskúšaní dieťaťa, či v MŠ na posúdení, bez toho, aby o to musel rodič žiadať alebo potreboval osobitné povolenie škôlky.

„Namietali sme proti plošnému zavedeniu prezenčného skúšania domškolákov, pretože individuálne vzdelávanie na Slovensku v praxi povoľuje len malý počet škôl. Priemerná vzdialenosť školy od miesta bydliska domškoláka je 180 km (t. j. v prípade prezenčného preskúšania je potrebné cestovať do školy polročne v priemere 360 km tam a späť). Doteraz bolo možné domškolákov skúšať aj dištančne. Naše námietky neboli vyslyšané,“ poznamenala Šimová. Dodala, že sa usilovali dohodnúť aj na znížení navrhovaného kvalifikačného kritéria pre rodičov predškolákov v domácom vzdelávaní, aby im namiesto stredoškolského vzdelania s maturitou postačovalo aj stredoškolské vzdelanie bez maturity, no v tomto smere neuspeli.

„Boli by sme radi, ak by sa podarilo upraviť kvalifikačné kritérium pre vzdelávateľa domškolákov v ZŠ tak, aby nebolo potrebné pedagogické vzdelanie, ale aby postačovalo stredoškolské vzdelanie s maturitou pri domškolákoch na 1. stupni ZŠ a vysokoškolské vzdelanie pri domškolákoch na 2. stupni ZŠ tak, ako je to aj v susednej Českej republike. Z analýzy legislatívnych požiadaviek krajín, ktoré obvykle povoľujú domáce vzdelávanie, vyplýva, že nie je bežné, aby zákon požadoval pedagogické vzdelanie od vzdelávateľa domškoláka,“ uviedla na margo zmien, ktoré by podľa OZ DVS bolo vhodné ešte presadiť. Šimová doplnila, že by radi zvýšili aj normatív na žiaka v individuálnom vzdelávaní na žiadosť zákonného zástupcu v ZŠ a v individuálnom vzdelávaní v zahraničí, a to z 10 na 20 percent normatívu denného žiaka. Tak by bolo možné pokryť náklady školy na skúšanie aj prípadnými konzultáciami pre rodičov domškolákov, ak by boli potrebné.