V zmenách v disciplinárnych senátoch najvyššieho správneho súdu potvrdil ústavný súd rozpor s ústavou

Prijaté zmeny zaviedli povinne dvojstupňové disciplinárne konanie a podstatne zmenili zloženie senátov, ktoré majú rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti sudcov či prokurátorov. Podľa napadnutého ustanovenia má byť disciplinárny senát v prvostupňovom konaní trojčlenný a v odvolacom konaní päťčlenný. Senáty sa skladajú z predsedu, člena a prísediaceho. Členmi pritom majú byť aj sudcovia iných súdov ako NSS. „Inak povedané, dôsledkom týchto zmien je, že v trojčlennom disciplinárnom senáte je len jeden sudca NSS (a jeden sudca iného súdu) a v päťčlennom odvolacom senáte sú len dvaja sudcovia NSS (a jeden, respektíve dvaja sudcovia iného súdu),“ uvádza sa v podaní opozičných poslancov na ÚS. V prípade disciplinárneho konania voči sudcovi sú podľa zákona až dvaja členovia prvostupňového senátu a traja členovia odvolacieho senátu zvolení Súdnou radou SR.

„Ak teda Národná rada napadnutými ustanoveniami vedome a cielene vykonávala svoju zákonodarnú právomoc tak, aby fakticky odňala NSS a jeho sudcom právomoc, priamo predpokladanú v čl. 142 ods. 2 ústavy, a preto ju zverila rozhodovaciemu telesu, v ktorom budú jeho sudcovia v menšine (a, naopak, obsadia ho sudcovia iných súdov, ktorým ústava túto právomoc nezveruje, prípadne úplne iné osoby), ide o svojvôľu, nezlučiteľnú s princípom právneho štátu, ako ho zaručuje čl. 1 ods. 1 ústavy,“ uviedli ďalej opoziční poslanci.

Napadli aj ustanovenie, ktoré vylučuje sudcov NSS, ktorí vykonávajú funkciu sudcu menej než desať rokov, z výkonu funkcie predsedu a člena disciplinárneho senátu. Aj v tomto prípade ÚS potvrdil rozpor s ústavou.

SaS i PS vítajú rozhodnutie ÚS o zmenách v disciplinárnych senátoch NSS

Rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o nesúlade zmien v disciplinárnych senátoch Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR s Ústavou SR je kľúčové pre ochranu nezávislosti a nestrannosti sudcov. ÚS odkazuje vláde, že má jednoznačné limity pri zásahoch do kontroly súdnej moci. Skonštatovala to exministerka spravodlivosti a poslankyňa parlamentu Mária Kolíková (SaS). Poslankyňa Zuzana Števulová (PS) dodala, že rozhodnutie je kvalitným prejavom opozičnej práce.

„Najvyššiemu správnemu súdu v celom jeho zložení ostáva jediné kľúčové bremeno vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti. Toto je jediné správne riešenie aj z pohľadu ústavnosti,“ uviedla Kolíková v stanovisku, ktoré TASR zaslal hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Števulová sa z rozhodnutia ÚS teší. Považuje to za kvalitný prejav opozičnej práce a dôležité víťazstvo pri obrane právneho štátu a spravodlivosti. Premiér Robert Fico a minister spravodlivosti Boris Susko (obaja Smer-SD) sa podľa nej snažia systematicky zničiť právny štát a ovládnuť súdnictvo. „To je aj pointa nálezu ÚS, ktorý sa týka toho, že minister Susko sa snažil zmeniť pomer síl v disciplinárnych senátoch, kde sa na Najvyššom správnom súde rozhoduje o tom, či sa nejaký sudca dopustil disciplinárneho previnenia,“ povedala Števulová na tlačovej konferencii. Pripomenula pôsobenie bývalého ministra spravodlivosti Štefana Harabina, keď sa podľa nej disciplinárne konania zneužívali na šikanovanie neposlušných sudcov, ktorí nerozhodovali tak, ako si to priala vtedajšia moc.

ZOJ žiada koalíciu a súdnu radu, aby nezasahovali do ústavných kompetencií súdov

Združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ) vyzýva vládnu koalíciu aj Súdnu radu SR, aby prestali zasahovať do ústavných kompetencií súdov a bezodkladne uviedli právny stav do súladu s Ústavou SR. ZOJ to uviedlo v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o nesúlade zmien v disciplinárnych senátoch Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR s ústavou. TASR o tom informoval hovorca ZOJ Filip Demo.

„Ústavný súd týmto rozhodnutím potvrdil presne to, na čo ZOJ upozorňovalo poslancov Ústavnoprávneho výboru NR SR vo svojom otvorenom liste už v auguste 2025, teda viac než rok predtým. Naše varovania neboli politické, ale opreté o ústavu a judikatúru,“ uviedlo združenie v stanovisku s tým, že vládna koalícia ich vedome ignorovala. „Napriek nim novelu presadila a nechala nadobudnúť účinnosť. Súdna rada SR následne naplnila databázu približne troch desiatok kandidátov, z ktorej sa už protiústavne obsadzovali disciplinárne senáty. Ak by tieto senáty stihli rozhodnúť o disciplinárnom previnení sudcov, šlo by o rozhodnutia v priamom rozpore s ústavou,“ dodalo ZOJ.

Za tento protiústavný stav nesie podľa ZOJ plnú zodpovednosť vládna koalícia, „ktorá zmenu napriek našim varovaniam pretlačila, a Súdna rada SR, ktorá ju od začiatku podporovala“. Orgán, ktorý má chrániť nezávislosť súdnictva, sa tak podľa združenia priamo podieľal na jeho oslabovaní.