71 percent Slovákov za veterné parky? Dôležitý je dátum, ktorý na obrázku nevidno

Na facebookovom profile Plánu obnovy dostali Slováci jednoduchý odkaz: 71 percent z nich by súhlasilo s veternou elektrárňou v blízkosti svojho bydliska. Úrad výsledok označil za „jasný postoj väčšiny“.

V samotnom facebookovom príspevku však chýbala podstatná informácia. Ipsos túto väčšinu nemeral v máji 2026, keď ju úrad ukazoval verejnosti. Prieskum prebehol od 28. apríla do 2. mája 2025. Oficiálna stránka Plánu obnovy uvádza vzorku 1 000 respondentov aj dátum zberu. Facebookový príspevok ani priložená grafika nie. Výsledok úrad na webe zverejnil až 3. marca 2026, takmer desať mesiacov po zbere dát. Na webe dátum merania je. Na facebookovej grafike, ktorou sa o niekoľko týždňov dokazoval „jasný postoj väčšiny“, už nie.

Problém nie je v tom, že prieskum je starý. Ale v tom, že úrad ho v roku 2026 predáva ako dnešný postoj väčšiny. Medzitým sa z všeobecnej debaty o veterníkoch stal konkrétny spor o zóny, obce a výstavbu.

Desať mesiacov ticha, potom „jasný postoj väčšiny“

Úrad si 28. marca 2025 objednal u IPSOS-u „Prieskumy verejnej mienky na rok 2025“ za 55 276,20 eura. Táto suma patrila celej objednávke prieskumov, nie preukázateľne iba téme veternej energie. Výsledok k VTE bol však hotový začiatkom mája toho istého roku.

Verejne dostupné podklady nevysvetľujú, prečo sa práve tento výsledok verejnosti ukázal až o desať mesiacov neskôr.

Ak bol určený na internú prácu, vzniká otázka, prečo sa neskôr použil ako verejný argument o aktuálnom názore Slovákov. Ak mal informovať verejnosť, desaťmesačný odstup podstatne mení jeho hodnotu pri opisovaní nálady v roku 2026.

Prieskum vznikol ešte za podpredsedu vlády Petra Kmeca. Keď ho úrad v marci 2026 zverejnil a v máji komunikoval ako postoj väčšiny, vedením úradu bol už poverený Tomáš Drucker. To však neznamená, že vieme, kto konkrétne rozhodol o načasovaní zverejnenia či podobe facebookovej komunikácie.

Práve na tieto medzery sme úradu poslali infožiadosť. Pýtame sa, kedy výsledky prevzal, ako ich dovtedy využíval, prečo ich verejne zverejnil až v roku 2026 a či má novšie meranie.

Čo tých 71 percent vlastne meralo

Ani samotná otázka Ipsosu nebola otázkou na dnešný konkrétny projekt.

Respondenti odpovedali, či by súhlasili s veterným parkom vo svojej obci, meste alebo v blízkosti bydliska. Výsledných 71 percent tvorilo 28 percent odpovedí „určite súhlasím“ a 43 percent „skôr súhlasím“.

V otázke nebola konkrétna akceleračná zóna, počet turbín, ich presná poloha ani konkrétny projekt.

Prieskum preto môže hovoriť o postoji z jari 2025 k všeobecnej predstave veterného parku v okolí. Sám osebe však nemôže povedať, aký je postoj verejnosti dnes, keď už existujú konkrétne navrhované zóny a celý spor sa posunul do inej fázy.

Pred Ipsosom mala odborný priestor najmä jedna strana

Hlavné správy preverili 40 dostupných jedinečných mainstreamových výstupov o veternej energetike od roku 2023 do 11. augusta 2026. Sledovali sme Aktuality, Pravdu, SME, Denník N/E, Hospodárske noviny, Trend, StartitUp, TA3, TV Noviny a Teraz/TASR. Ďalších 12 relevantných textov sme pre obmedzený prístup nezahrnuli do percent. Analýza preto nepredstavuje úplnú produkciu slovenských médií, ale umožňuje porovnať informačné prostredie pred Ipsosom s rokom 2026.

Pred 28. aprílom 2025 sme v dostupnom korpuse našli 14 jedinečných článkov. Pozitíva veternej energetiky obsahovalo všetkých 14, konkrétne negatíva sedem a lokálny odpor iba tri. Dvanásť zo štrnástich textov bolo celkovo prevažne alebo skôr priaznivých k VTE.

Silnejší výsledok priniesol druhý test. Pozreli sme sa, kto dostával priestor svoj postoj aj vecne a odborne vysvetliť.

Odborný argument v prospech VTE obsahovalo všetkých 14 článkov. Odborný kritický argument iba dva. Ani jeden zo štrnástich textov nesplnil prísny test odbornej diskusie oboch strán, pri ktorej by čitateľ dostal porovnateľné vecné argumenty k rovnakej spornej otázke.

Negatívna zmienka pritom ešte nie je odborná oponentúra. Informácia, že obyvatelia protestujú proti hluku, nie je to isté ako vysvetlenie, na čom ich námietka stojí, a následná vecná reakcia druhej strany.

Pred Ipsosom teda nebol málo viditeľný iba miestny odpor. Výrazne nevyvážený bol aj odborný priestor.

Z našich dát nemožno vypočítať, aký vplyv to malo na výsledných 71 percent. Vieme však presne pomenovať informačné prostredie, v ktorom prieskum vznikol.

Odpor sa stal viditeľným. Odborný spor zostal menšinový

V roku 2026 sa obraz zmenil. Lokálny odpor bol v našom korpuse už v desiatich zo šestnástich článkov, pred Ipsosom iba v troch zo štrnástich. Odborná kritická argumentácia vzrástla z dvoch článkov na päť.

Rovnako však nerástla odborná konfrontácia.

Diskusiu oboch strán sme našli iba v troch zo šestnástich článkov. Trinásť ju neposkytlo. Súčasne sa v troch článkoch objavilo rámcovanie odporu cez paniku, hoaxy, mýty alebo dezinfoscénu bez toho, aby text zároveň priniesol obojstrannú odbornú diskusiu.

Tento posun vidieť aj na konkrétnych textoch. Pravda vo februári postavila titulok na „panike, hoaxoch a odpore“ a spor rámcovala ako konflikt medzi hlasom odborníkov a ľuďmi veriacimi mýtom. Pri júnovom prerokovaní už písala aj o „členoch dezinfoscény“. Aktuality pri augustovom proteste zaradili Daniela Máčovského medzi predstaviteľov dezinformačnej scény.

To neznamená, že každé upozornenie na hoax je neoprávnené. Vyvrátiť nepravdivé tvrdenie je legitímne. Nálepka však nie je náhradou za odborný spor.

Náš audit preto neukázal, že mainstream odporcov VTE ignoruje. Ukázal presnejší problém: odpor sa stal oveľa viditeľnejším, ale rovnocenná odborná diskusia oboch strán zostala výnimkou.

Odpor už nie je internetový šum. Proces však pokračuje

Medzitým sa konflikt presunul ku konkrétnym akceleračným zónam.

Verejné prerokovanie 24. júna v Hoteli Tatra nebolo podľa oficiálneho oznámenia riadne dokončené z kapacitných a bezpečnostných dôvodov. Náhradné prerokovanie sa konalo 9. júla v Inchebe a podľa organizátorov naň prišlo približne 1 000 ľudí.

Ministerstvo hospodárstva 31. júla zároveň potvrdilo, že dostalo viacero obsahovo totožných petícií proti strategickému dokumentu a rozvoju VTE a spojilo ich do jedného konania. Začiatkom augusta nasledoval protest pred Úradom vlády a avizovaná hladovka.

Ani tisíc ľudí v Inchebe, petície či hladovka nie sú reprezentatívnym prieskumom Slovenska. Dokazujú však, že spor už nemožno odbiť ako niekoľko nahnevaných komentárov na sociálnej sieti.

Za samotný strategický dokument nesie gesciu Ministerstvo hospodárstva. Vláda uznesením č. 161/2026 z 22. apríla 2026 uložila jeho prípravu a predloženie podpredsedníčke vlády a ministerke hospodárstva Denise Sakovej. Dokument má po procese SEA smerovať na schválenie vláde a počíta so zjednodušeným a zrýchleným povoľovaním projektov v akceleračných zónach.

Proces teda pokračuje aj napriek viditeľnému odporu. Práve preto má starých 71 percent politickú váhu.

Úrad ich v roku 2026 predstavil ako „jasný postoj väčšiny“. Lenže medzi zberom dát a dneškom sa nezmenil iba kalendár. Zmenila sa konkrétnosť pripravovaných zón, intenzita odporu aj mediálny obraz sporu.

Ak je dnešná väčšina stále taká jasná, odpoveď je jednoduchá: zverejnite novšie reprezentatívne meranie, ak existuje. Ak neexistuje, zmerajte ju znova.

Problém 71 percent teda nie je v tom, že ich Ipsos musel zmerať zle. Problém je, na čo ich štátny úrad o rok neskôr používa.