Zamestnanec sedí v práci, no nevládze. Firmy prichádzajú o takmer 12-týždňov výkonu

Kým klasická práceneschopnosť predstavuje v priemere štyri stratené pracovné dni ročne na jedného zamestnanca, pri prezentizme môže strata produktivity dosiahnuť až 57,5 dňa. Pre firmu to v praxi znamená takmer 12 pracovných týždňov ročne, počas ktorých je človek síce prítomný, no jeho výkon je výrazne nižší.

Prezentizmus pritom predstavuje aj ekonomický problém. Zamestnanec naďalej poberá plnú mzdu a využíva firemné benefity, jeho reálny prínos pre firmu však klesá. Zamestnávatelia by preto mali sledovať aj signály, ktoré môžu naznačovať, že človek už funguje za hranicou svojich možností. Patrí medzi ne chronická únava, problémy so spánkom, rozptýlenosť, klesajúci záujem o výsledky práce, neplnenie stanovených cieľov, vyššia chybovosť či rastúca konfliktnosť v tíme.

Podľa expertky na dynamiku riadenia Ivety Kirschner zo spoločnosti Be New Culture však za týmto javom nemožno automaticky hľadať lenivosť zamestnancov. Problém môže byť aj v samotnom spôsobe riadenia firmy a v pracovnom prostredí.

„Ergonomická stolička z vás neurobí zamestnanca, ktorý cíti, že je potrebný. Ani vám nedá zmysel práce. Problémom, ktorý si všímam najmä v slovenských firmách, je často zlá kvalita riadenia, extrémy medzi chaotickým vedením a neprimeraným tlakom na výkon. Pracoviská trpia tým, že sa sústreďujú na produkciu, marže a výkon, no zanedbávajú ľudské a rozvojové atribúty,“ uviedla Iveta Kirschner.

Samotné materiálne benefity či kvalitné ergonomické vybavenie tak podľa nej nemusia vyriešiť príčiny psychického preťaženia. Dôležitú úlohu má aj spôsob, akým je vo firme nastavené riadenie, komunikácia a rozdelenie zodpovedností. Prevencia vyhorenia si podľa odborníčky vyžaduje prechod od formálnych funkcií k jasne definovaným rolám a presne stanoveným kompetenciám. Systematicky nastavená firemná kultúra sa následne môže premietnuť aj do fungovania a výkonu celého tímu.

„Keď sa ľudia cítia ako súčasť systému, ktorý je živý a funguje, byť v ňom len prezentným je veľmi ťažké. Firma žije, má dobrú klímu a mechanizmy, ktoré človeka zapájajú,“ konštatuje Kirschner. Za dôležitý považuje aj výber ľudí do tímu a schopnosť firmy reagovať v prípade, že spolupráca nefunguje. „V praxi sa mi osvedčilo odporúčať klientom jedno pravidlo: dlho vyberaj a keď vidíš, že to nejde, rýchlo prepusti. Podporujúci člen tímu dokáže posunúť výkon tímu o 15 %, rušivý ho stiahne o 30 %,“ dodáva odborníčka.

Pre firmy tak riešenie prezentizmu nespočíva iba v ďalšom benefite či vybavení pracoviska. Dôležité je vytvoriť prostredie, v ktorom zamestnanci rozumejú svojej úlohe, poznajú svoje kompetencie a zároveň majú realisticky nastavené očakávania. Z pohľadu zamestnávateľa je preto podstatná transparentná komunikácia, funkčný systém riadenia a ciele, ktoré zodpovedajú reálnym možnostiam ľudí.

Zodpovednosť však neleží iba na firmách. K udržateľnému pracovnému výkonu prispievajú aj samotní zamestnanci, a to dodržiavaním psychohygieny, dostatočnou spánkovou regeneráciou a schopnosťou nastaviť si vlastné hranice. Ak sa tieto dve strany nepodporia navzájom, fyzická prítomnosť človeka na pracovisku ešte nemusí znamenať, že firma z jeho práce skutočne získava plný výkon.