Môj profil 
Predplatné
“Nemecko a krajiny strednej Európy sú politicky, hospodársky a spoločensky úzko prepojené,” tvrdí Lang. Rovnaké stanovisko majú podľa neho napríklad vo veci posilňovania konkurencieschopnosti Európskej únie a v tom, že kladú dôraz na dôslednú rozpočtovú politiku.
Slovensko – ktoré ako jediné spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) zaviedlo menu euro – spája s Nemeckom skôr zdržanlivý prístup k vytváraniu nových nástrojov solidarity a rozpočtu eurozóny.
Čo sa týka zahraničnej a bezpečnostnej politiky, krajiny V4 a rovnako i Nemecko podporujú zlepšovanie schopnosti EÚ konať a sú za postupné rozširovanie tzv. spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.
Rozdiely medzi krajinami V4 a Nemeckom existujú podľa Langa aj naďalej v oblasti migračnej politiky: “Nemecko sa v EÚ usiluje o zavedenie povinných kvót na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl, zatiaľ čo stredoeurópske štáty tieto opatrenia striktne odmietajú.” Odlišnosti v európskej politike vidí Lang napríklad i v otázke rozširovania EÚ v súvislosti so západným Balkánom. “Nemecko patrí k štátom, ktoré pri prijímaní nových členských krajín do Európskej únie skôr brzdia; stredoeurópske štáty požadujú väčšiu otvorenosť,” vysvetľuje.
Voľby do EP sú podľa neho voľbami “druhej kategórie”. Väčšina občanov Nemecka ich považuje za menej dôležité než napríklad voľby do Spolkového snemu. Práve z tohto dôvodu bola účasť v minulosti pomerne nízka.
“Vo verejnej diskusii a v médiách sú voľby do EP štylizované ako ‘osudové voľby’, pretože v mnohých krajinách majú euroskeptické strany veľkú šancu získať vysoké percento hlasov,” hovorí Lang. “Vysoký počet nemeckých voličov však situáciu nevidí až natoľko dramaticky,” dodáva.
V týchto voľbách by však účasť mohla byť o čosi vyššia než naposledy, v roku 2014 (38 percent). “Nesúvisí to ani tak s tým, že líder európskych ľudovcov Martin Weber je jedným z tzv. Spitzenkandidatov, ako s tým, že vo viacerých spolkových krajinách sa 26. mája súčasne s voľbami do EP konajú aj komunálne voľby,” objasňuje Lang.
Podľa najnovšieho prieskumu Politbarometer televízie ZDF zo 17. mája vyjadrilo veľmi vysoký alebo vysoký záujem o voľby do EP až 56 percent opýtaných, čo predstavuje doposiaľ najvyššie číslo.
Za najpodstatnejšie témy pre spoločnosť sú v kontexte volieb do EP podľa Langa migrácia (vrátane ochrany hraníc a migračnej politiky), sociálny rozmer EÚ a s ním spojená otázka, či je Európa vstupnou bránou pre globalizáciu, alebo naopak, či EÚ dokáže svojim občanom pred ňou poskytnúť ochranu.
Ďalšiu zásadnú oblasť podľa slov politológa z Nemecka predstavuje solidarita v EÚ a to, aké sú jej hranice vo vzťahu k eurozóne či k azylovej politike. K tomu sa pridružujú niektoré závažné individuálne témy ako napríklad reforma autorského práva, sumarizuje.
Mimoriadne relevantné sú však aj okruhy záujmu, ktoré v širšom volebnom súboji nestoja celkom v popredí: Európa vo svete, európska bezpečnostná politika, vzťahy EÚ s veľkými mocnosťami, akými sú Čína, Rusko a USA, zaistenie konkurencieschopnosti EÚ na celom svete či podpora inovácií a digitalizácie, uzatvára Lang.
.jpg)
