Ako informuje Jerusalem Post, v Mitrovici na severe Kosova bolo v nedeľu popoludní počuť náletové sirény, pričom správy miestnych médií naznačovali, že v celej oblasti bolo vidieť veľké množstvo zásahových vozidiel.

Pozadie incidentu je nejasné. Niektoré cesty v oblasti sú údajne zablokované.

Srbský prezident Aleksandar Vučić v nedeľu podľa televízie N1 uviedol, že Srbsko „nikdy nebolo v zložitejšej a komplikovanejšej situácii [pokiaľ ide o Kosovo] ako dnes.

Nedávno sa vzťahy medzi Belehradom a iba niektorými štátmi uznanou republikou začali opäť vyhrocovať – Kosovčania sa rozhodli opäť prinútiť Srbov žijúcich v Kosove, aby si zmenili srbské pasy a čísla áut na kosovské.

Srbský prezident Vučić už skôr uviedol, že Kosovo o polnoci zablokuje vstup občanom s dokladmi vydanými Belehradom a začne sa aj akcia na preregistrovanie áut na čísla „Kosovskej republiky“.

Vučić vyzval na mier a povedal, že v prípade agresívnych akcií proti Srbom v Kosove „vyhrá Srbsko“.

Média prinášajú informácie o strelnom zranení Srba v oblasti hraničného priechodu Yarinje. V tej istej oblasti, v meste Kosovská Mitrovica, sa zhromažďujú srbskí demonštranti. Ide o informácie nepotvrdené úradmi.

Uvádza sa tiež, že Srbsko sústreďuje svoju armádu k hraniciam Kosova, vrátane bojových lietadiel. Srbské ministerstvo obrany popiera, že jeho sily vstúpili na administratívnu hranicu s Kosovom a nedošlo k stretu s kosovskou políciou, a tvrdí, že kosovská vláda naďalej šíri falošné klebety.

Prezident Vučić hovorí, že v noci 1. augusta má Kosovo v úmysle zaútočiť na srbskú enklávu žijúcu na severe Kosova. “Srbi už nebudú prenasledovaní, ak sa niekto odváži prenasledovať alebo zabíjať Srbov v Kosove, vyhráme,” vyhlásil prezident Srbska.

Srbský prezident tiež vyhlásil, že kosovská armáda plánuje o polnoci zaútočiť na severnú časť Srbska, uviedol Vučić. Dodal, že do Jarinje a Brnjaku už vyrazili oddiely albánskej polície.

Kosovská polícia v nedeľu večer oznámila, že uzavrela pre dopravu hraničné priechody Bernjak a Jarinje pre zátarasy na týchto cestách. Ostatné hraničné priechody podľa polície fungujú normálne. Polícia sa o sirénach nezmienila a neposkytla žiadne ďalšie podrobnosti.

Prichádzajú tiež informácie, že Kosovčania nepúšťajú autá do oblastí husto obývaných Srbmi.

Článok pokračuje pod videom

Stanovisko polície

Kosovská polícia poskytla oficiálne informácie, že na niektorých miestach bolo počuť výstrely, pričom časť výstrelov mierila na policajné jednotky, no našťastie nedošlo k žiadnym zraneniam. Občania tiež poskytli informácie, že existujú prípady, keď sa občania dostali do konfliktu , pričom osoby, ktoré sú podozrivé z toho, že sú súčasťou organizácií blokujúcich ulice, spôsobili zranenia a materiálne škody na ich vozidlách.

Polícia v nedeľu večer tiež uviedla, že podľa doterajších oficiálnych informácií na niekoľkých rôznych miestach na severe Mitrovice v smere k dvom hraničným priechodom Jarinje a Bernjak, ktoré sú pre dopravu uzavreté, naďalej trvajú cestné blokády. Zatiaľ nie sú oficiálne informácie o prípadných zraneniach občanov alebo policajtov. Všetky médiá a občanov preto vyzvali, aby sa nestali obeťou falošných informácií, ktoré majú tendenciu destabilizovať situáciu a vyvolávať paniku.

Kosovská polícia pokračuje v spolupráci s policajnými jednotkami pri poskytovaní bezpečnosti všetkým občanom bez rozdielu, v záujme zachovania poriadku a verejnej bezpečnosti.

Aké je pozadie?

Nové pravidlá, ktoré budú platiť od 1. augusta pre občanov, ktorí chcú vstúpiť do Kosova so srbským občianskym preukazom, sú pre oficiálnu Prištinu „mierou reciprocity“ zatiaľ čo Belehrad ich nazýva  „peklom“, informujú tamojšie médiá.

Každému, kto má len občiansky preukaz vydaný Srbskou republikou, bude pri vstupe do Kosova vydaný „vstupný/výstupný doklad“, oznámila v piatok 29. júla kosovská vláda.

Rozhodnutie Prištiny navyše stanovuje, že všetci, ktorí jazdia na autách so srbskými poznávacími značkami v Kosove, by si ich mali vymeniť za kosovské.

Rozhodnutie sa najviac dotkne vozidiel s poznávacou značkou Kosovska Mitrovica (KM), ktorých je na severe Kosova asi 10-tisíc, píše miestny portál KosSev.

Kosovský premiér Albin Kurti hovorí, že ide o zavedenie recipročných opatrení.

“To, čo začíname 1. augusta, Srbsko začalo realizovať pred 11 rokmi,” povedal v sobotu Kurti.

Srbský prezident Aleksandar Vučić v prejave v nedeľu 31. júla vyjadril obavy, že by mohlo vzniknúť nové napätie.

„Mám strach z reakcie srbského ľudu, moja rada je, aby boli všetci pokojní. Prosím všetkých o mier,“ povedal Vučić.

Vyzval občanov, ak chcú protestovať, aby tak urobili „pokojným“ spôsobom.

Oznámenia úradov v Prištine vyvolali tvrdé vyjadrenia srbskej vrchnosti, takže šéf srbskej diplomacie Nikola Selaković povedal, že Albánci v Kosove „pripravujú peklo“ a Srbi „sa dostávajú do mimoriadne extrémnej situácie, ktorá je mimoriadne nepohodlná a kulminuje každú hodinu“.

Ako uvádza Kossev, deň pred 1. augustom je sever rozdelenej Mitrovice polepený heslami „Nema predaje, srpska lična karta ostaje“ – čo by sa dalo preložiť ako „Nekapitulujeme, srbský preukaz ďalej platí.

Keď sa kosovská vláda v septembri 2021 pokúsila zaviesť recipročné opatrenia pre srbských občanov vstupujúcich do Kosova, v severných väčšinových srbských obciach vypuklo napätie, protesty a blokády.

Čo povedali Vučić a Kurti?

Počas hodinového prejavu prezident Srbska niekoľkokrát zopakoval, že „prosí všetky strany o mier“, pričom uviedol, že sa obáva reakcie Srbov zo severu Kosova.

“Čokoľvek sa (Albánci) snažia urobiť, len aby naši ľudia boli pokojní, zachovali si pokoj a ak sa začnú protesty, aby to urobili pokojne,” povedal Vučić.

Vučić tiež dodal, že napriek podpísaným dohodám úrady z Prištiny vnucujú Srbom veci, na ktoré nemajú právo.

Dodal, že kosovské úrady sa odvolávajú na Dohodu o slobode pohybu z roku 2011, kde sa v bode 3 uvádza, že obe krajiny si môžu vybrať, aké doklady budú občania tretích krajín používať na prekročenie administratívnej hranice.

„Z dohody je jednoznačne jasné, že zákaz sa nevzťahuje na Srbov zo severu Kosova a Metohije, ale na tých, ktorí sú v tranzite,“ povedal prezident Srbska.

K ŠPZetkam Vučić hovorí, že Srbsko akceptuje platnosť poznávacích značiek KS na základe dohody z rokov 2011 a 2016, ale že „Priština dnes chce povedať, že už žiadne tabuľky KS nie sú, pretože hovoria, že sú suverénnym štátom“ a “preto sú zrušené”.

Hovoria “môžete mať iba poznávacie značky RKS a my nemôžeme vám dovoliť značky KM,” vysvetlil Vučić rozhodnutie prištinských úradov.

Ako sa vyjednávalo o slobode pohybu v Kosov

Belehrad a Priština podpísali dohodu o slobode pohybu ešte v roku 2011 v Bruseli, za sprostredkovania zo strany orgánov Európskej únie.

Táto dohoda ako prvá dohoda medzi oboma stranami umožnila dovtedy nerealizovateľný pohyb osôb a tovaru.

Dohoda počítala so zrušením poznávacích značiek miest zo severu Kosova, ako aj s preregistrovaním tých vozidiel na značky RKS alebo neutrálne KS, ktoré vydávajú kosovské inštitúcie.

Rovnako ako mnohé dohody medzi Belehradom a Prištinou, ani táto nebola realizovaná priamo na mieste – v štyroch obciach na severe Kosova, obývaných väčšinovým srbským obyvateľstvom, si vodiči ponechali poznávacie značky vydané Ministerstvom vnútra Srbska.

Srbsko akceptovalo neutrálne značky KS a vodiči so značkami „RKS“ ich museli nahradiť dočasnými na použitie v Srbsku a zaplatiť daň pri vstupe do Srbska.

Implementácia dohody bola obmedzená na päť rokov, preto sa v roku 2016 rozhodlo prelepiť časti tabuliek so symbolmi štátov bielymi nálepkami.

Zatiaľ čo Srbsko začalo čoskoro uplatňovať systém nálepiek na kosovské poznávacie značky, Kosovo tak urobilo až o päť rokov neskôr – v septembri 2021.

S odvolaním sa na tie isté dohody sa kosovská vláda v septembri minulého roka rozhodla zakázať vstup a výstup z Kosova so srbskými poznávacími značkami.

To vyvolalo protesty a blokády v severných obciach.

Napätie opadlo, sprostredkovali to európski diplomati. Dohodnuté je dočasné riešenie – obe strany budú nálepkami prelepovať poznávacie značky so symbolmi štátov.

Vtedy bolo dohodnuté, že do šiestich mesiacov bude predložený návrh konečného riešenia.

Táto otázka bola znovu nastolená v apríli po sérii stretnutí pracovných skupín pre poznávacie značky, ktoré boli vytvorené za sprostredkovania EÚ.

Neexistovala však jasná dohoda, dokedy bude platiť nálepkový režim.

V sobotu 30. júla zverejnil kosovský premiér Aljbin Kurti videoposolstvo v srbskom jazyku, v ktorom oznámil nové pravidlá.

„To, čo začíname 1. augusta, Srbsko začalo realizovať pred 11 rokmi,“ povedal Kurti.

Kurti je jedným z najhlasnejších zástancov princípu reciprocity, ktorý takýto prístup sľuboval aj vo februárovej predvolebnej kampani.

Kvôli skúšobným značkám vydaným občanom Kosova prištinské úrady už roky upozorňujú, že rovnakej požiadavke budú čeliť aj srbskí vodiči pri vstupe na územie Kosova.

„Vážení spoluobčania, keď hovoríme o práve a spravodlivosti, a teda o suverenite štátu, musíme hovoriť aj o reciprocite v zmysle používania občianskych preukazov na území štátu.

“A tentoraz vás žiadam o dôveru a vôľu ísť a dokončiť tento proces registrácie spoločne,” povedal Kurti po srbsky.

“Moja vláda, a teda všetci relevantní ministri, sú vám k dispozícii pre akékoľvek otázky a pochybnosti, ktoré by ste mohli mať k tejto téme,” dodal.

Z oficiálneho Belehradu neboli srbskému obyvateľstvu v Kosove poskytnuté žiadne konkrétne rady a informácie týkajúce sa nových pravidiel na registrácii.

K situácii sa vyjadrilo aj Rusko ústami hovorkyne ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej

„Rozhodnutie „orgánov“ v Prištine začať od 1. augusta uplatňovať neprimerané diskriminačné „pravidlá“ o nútenej výmene osobných dokladov a evidenčných čísel miestnych Srbov je ďalším krokom k vyhnaniu srbského obyvateľstva z Kosova, vysídlenie kosovskosrbských inštitúcií, ktoré zabezpečujú ochranu práv srbských obyvateľov pred svojvôľou prištinských radikálov na čele s „premiérom“ A. Kurtim. Kosovskí lídri vedia, že Srbi nezostanú ľahostajní, pokiaľ ide o priamy útok na ich slobody, a zámerne eskalujú napätie, aby spustili vojenský scenár. Hlavným terčom útoku je samozrejme aj Belehrad, ktorý chce Západ dodatočne „neutralizovať“ rukami kosovských Albáncov.

Vyzývame Prištinu a za ňou stojace USA a EÚ, aby zastavili provokácie a rešpektovali práva Srbov v Kosove.

Takýto vývoj udalostí je ďalším dôkazom zlyhania sprostredkovateľskej misie Európskej únie. Aj toto je príklad toho, aké miesto bolo v Európskej únii pripravené pre Belehrad, keď Brusel Belehradu de facto ponúkol, aby sa zmieril s nedostatkom práv svojich krajanov.

Denacifikujeme Balkán, znie z Belehradu

Politik z vládnej Srbskej pokrokovej strany Vladimir Đukanović na Twitteri napísal, že Srbsko bude zrejme nútené vykonať „denacifikáciu Balkánu“.

„Všetko mi hovorí, že Srbsko bude prinútené začať denacifikáciu Balkánu. Rád by som sa mýlil,“ tweetoval Đukanović.

Све ми се чини да ће Србија бити принуђена да крене у денацификацију Балкана. Волео бих да грешим.

— Владимир Ђукановић 🇷🇸 (@adv_djukanovic) July 31, 2022

Ako je to s právnym statusom Kosova

Štrnásť rokov po vyhlásení nezávislosti Kosovo uznalo asi 100 krajín. Presné číslo však nie je známe.

Priština uvádza číslo 117 krajín a v Belehrade hovoria, že ich je oveľa menej.

Medzi krajiny Európskej únie, ktoré neuznali Kosovo, patria Španielsko, Slovensko, Cyprus, Grécko a Rumunsko, a ak ide o svetové veľmoci, sú to Rusko, Čína, Brazília a India.

Od roku 2008 sa Kosovo stalo členom niekoľkých medzinárodných organizácií, ako sú MMF, Svetová banka a FIFA, ale nie Organizácia Spojených národov