Poľsko zasiahla vlna hromadného prepúšťania. Nadnárodné koncerny, ktoré tu pôsobia už mnoho rokov, prepúšťajú zamestnancov alebo zatvárajú výrobu. V dôsledku toho prichádzajú o prácu tisíce ľudí. Odborníci sa domnievajú, že jednou z príčin tejto situácie je zvýšenie minimálnej mzdy.

Ako sme nedávno informovali, spoločnosť Levi Strauss do júna zatvorí svoju výrobu v Plocku. Továreň výrobcu džínsov funguje v tomto meste už 31 rokov. Rozhodnutie koncernu znamená, že takmer 800 ľudí sa rozlúči so svojou prácou.

Levi Strauss nie je zďaleka jedinou spoločnosťou, ktorá plánuje prijať opatrenia bolestivé pre svojich zamestnancov vrátane znižovania počtu pracovných miest. Situácia je veľmi znepokojujúca, keďže tento problém sa týka mnohých odvetví poľského hospodárstva.

Svojich zamestnancov plánujú prepúšťať spoločnosti v nábytkárskom, automobilovom, ako aj odevnom, bankovom a servisnom sektore a v oblasti IT. Vlna hromadného prepúšťania v Poľsku, ktorá sa začala v roku 2022, je čoraz rozsiahlejšia.

Spoločnosti z Poľska odchádzajú. A čoraz viac sa presúvajú do Indie
K skupine spoločností, ktoré chcú prepúšťať zamestnancov, sa nedávno pridala aj spoločnosť Nokia. Globálny koncern oznámil, že sa plánuje rozlúčiť s 800 zamestnancami v Poľsku.

Podobné plány má aj spoločnosť PepsiCo. V krakovskej pobočke spoločnosti môže prísť o prácu až 200 ľudí.

Mnohé spoločnosti sa rozhodli úplne zlikvidovať výrobu a odísť z Poľska. Tento rok takýto krok urobila najmä spoločnosť Stellantis, ktorá zatvorila svoj závod na výrobu motorov v Bielsku-Bialej, ako aj spoločnosť Signify, ktorá vyrába komponenty pre tradičné osvetlenie.

Kam odchádzajú spoločnosti z Poľska? Väčšina z nich si hľadá miesto mimo Európy, najmä v Indii.

Takto sa rozhodla globálna IT korporácia Infosys, ktorá plánuje zatvoriť svoju pobočku v Poznani a prepustiť 192 ľudí. Procesy, za ktoré boli doteraz zodpovední zamestnanci v Poznani, sa teraz budú vykonávať v Indii.

“Voľné pracovné miesta predstavujú pre spoločnosti veľké náklady”

“Čoraz viac spoločností sa sťažuje na rastúce náklady na pracovnú silu v Poľsku. Hovoríme predovšetkým o zvýšení minimálnej mzdy. Preto sa značná časť spoločností rozhoduje presunúť výrobu mimo Poľska,” priznáva Mateusz Żydek, hovorca spoločnosti Randstat. Pripomíname, že od januára 2024 je minimálna mzda v Poľsku 4242 PLN a od júla sa zvýši na 4300 PLN.

Zvýšenie minimálnej mzdy však nie je jediným problémom zamestnávateľov.

“Mnohé spoločnosti majú problémy aj s hľadaním zamestnancov. A voľné pracovné miesta zase predstavujú pre firmy veľké náklady, pretože pre nedostatok zamestnancov nie je možné napríklad splniť všetky objednávky. A samotný proces prijímania zamestnancov tiež stojí peniaze,” vysvetľuje expert spoločnosti Randstat.

Podľa neho tieto faktory vedú k tomu, že sa spoločnosti rozhodnú presunúť výrobu do krajín, kde je vysoká nezamestnanosť, a preto nie sú problémy so získavaním zamestnancov. Ďalším problémom, na ktorý náš respondent upozorňuje, je rast automatizácie.

“Niektoré segmenty trhu, najmä v automobilovom priemysle, musia prejsť na iný typ výroby. Pre zamestnancov, ktorí doteraz pracovali pri výrobe vozidiel so spaľovacími motormi, nie je jednoduché “prepnúť” na prácu s elektrickými vozidlami. Najmä preto, že technologický proces v tomto prípade vyzerá úplne inak,” hovorí Mateusz Židek.

Prepúšťanie v automobilovom sektore je podľa neho nevyhnutné.

“Absurdita v globálnom meradle.”

Kamil Sobolewski, hlavný ekonóm organizácie Zamestnávatelia Poľska, sa tiež domnieva, že k súčasnej situácii výrazne prispelo zvýšenie minimálnej mzdy. Po jej zavedení podľa neho došlo k “traumatizácii” trhu práce,
na ktorom sa vyskytujú početné absurdity.

“Pomer priemernej mzdy v Poľsku (7768,35 PLN) k minimálnej mzde (4242 PLN) je veľmi nízky. Je to absurdita svetových rozmerov,” hovorí Sobolewski.

“Ďalším faktorom, ktorým trháme svetové rekordy, je percento ľudí, ktorí pracujú na plný úväzok a napriek tomu dostávajú minimálnu mzdu. V Poľsku podľa odhadov vlády poberá minimálnu mzdu 3,6 milióna ľudí. Pre porovnanie, v roku 2021 to bolo 1,6 milióna. V súčasnosti tvoria ľudia poberajúci minimálnu mzdu celkovo 27 % všetkých pracujúcich. V Poľsku sú regióny, kde túto mzdu zarábajú takmer všetci. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažia pracovať,” dodáva ekonóm.

Ďalším paradoxom podľa neho je, že obrovské množstvo Poliakov dostáva len niečo viac ako minimálnu mzdu bez ohľadu na vzdelanie a kvalifikáciu.

“Naša minimálna mzda sa zvýšila, ale produktivita nie,” hovorí Kamil Sobolewski.

Pripomeňme, že predtým sa s podobným problémom potýkalo Španielsko, kde nezamestnanosť mladých ľudí v súčasnosti dosahuje 30 %.

“V tejto krajine je minimálna mzda relatívne vyššia ako v Poľsku. Na druhej strane Poľsko po zvýšení minimálnej mzdy predbehlo všetky krajiny v regióne vrátane Českej republiky, ktorá má však vyšší HDP na obyvateľa ako my,” upozorňuje ekonóm.

Z trhu práce zmiznú tisíce pracovníkov

Podľa odborníkov treba nedávnu vlnu hromadného prepúšťania v Poľsku vnímať v širšom kontexte.

Poľsko bolo doteraz krajinou, ktorá priťahovala investície. Prispieval k tomu najmä rastúci počet ľudí s vyšším vzdelaním.

Podľa Eurostatu má 43 % Poliakov vo veku 25 až 35 rokov vysokoškolské vzdelanie. To znamená, že napriek nepriaznivému demografickému vývoju má Poľsko vysoký podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním.

“Je to jedinečná situácia na pozadí toho, čo sa deje vo svete. Doteraz to bola naša devíza, ktorá priťahovala zahraničných investorov. V nasledujúcich 30 rokoch však v Poľsku každoročne opustí trh práce približne 250 tisíc ľudí,” hovorí Kamil Sobolewski.

V náš prospech podľa neho nehrá ani fakt, že patríme medzi krajiny s najvyššími cenami energií v Európe, čo sotva podporuje nové investície.

Ďalším problémom je, že podniky majú čoraz väčšie problémy so získavaním kvalifikovanej pracovnej sily.

“Nie je preto vôbec prekvapujúce, že čoraz viac firiem zisťuje, že rovnakú prácu môžu namiesto Poliakov vykonávať Indovia,” dodáva ekonóm.

India je “druhá Čína”

“Dôležitým bodom, ktorý musíme vziať do úvahy, je skutočnosť, že Európa vrátane Poľska je zapojená do globálnych pretekov, v ktorých ide o našu konkurencieschopnosť. Je však veľmi ľahké z týchto pretekov vypadnúť,” zdôrazňuje Piotr Soroczyński, hlavný ekonóm Národnej obchodnej komory.

Podľa jeho názoru by sme sa mali zmieriť s tým, že veľké nadnárodné spoločnosti sa budú presúvať z Európy do iných, lacnejších krajín, vrátane Indie, a hľadať spôsoby, ako znížiť svoje náklady. Najmä preto, že, ako čoraz častejšie hovoria odborníci, pri viditeľne napätých vzťahoch medzi Západom a Pekingom by sa India mohla stať “druhou Čínou”.

“Zároveň je potrebné poznamenať, že spoločnosti, ktoré sa rozhodli presunúť výrobu z Európy do Ázie, najmä do Indie, sa dopúšťajú akéhosi hubárčenia, t. j. využívajú “zelenú agendu” na vlastné obchodné účely bez dostatočných dôvodov,” hovorí Sorochinsky a pripomína, že India je v súčasnosti tretím najväčším emitentom skleníkových plynov na svete.

Prečítajte si tiež:

• Poľskí odporcovia potratov protestujú proti nedávnym krokom k liberalizácii zákona