Anti-Abschiebe-Industrie – protivyhosťovacia industria sabotuje rozhodnutia nemeckého štátu o odsunutí utečencov a pomáha im, aby mohli uniknúť policajtom, ktorí ich prichádzajú zatknúť, aby mohli byť z Nemecka odsunutí. Medzi nimi je aj veľa kriminálnikov a i potenciálnych „ohrozovateľov“ života občanov.

Z takých aktivít vyplývajú pre túto kriminálnu industriu veľké zisky.

Patria do nej početné proutečenecké organizácie, isté cirkevné štruktúry, právnici, aktivisti, tlmočníci, lekári, psychológovia a súkromné osoby.

Zásadne platí, že čím dlhšie sa odmietnutému azylantovi podarí zotrvať v Nemecku, tým nepravdepodobnejšie sa uskutoční jeho vyhostenie. Napokon príde čas, keď štát rezignuje a dotyčný nad ním zvíťazil.

Jeden z nespočetných príkladov zlyhania Nemecka pri vyhosťovaní migrantov.

Pred niekoľkými dňami o siedmej ráno zvonili štyria policajti pri dverách bytu jedného domu v Karlsruhe. V byte bolo sedem osôb.

Predložili im príkaz súdu na vyhostenie z Nemecka D.M., jeho ženy a ich syna. Ako policajti následne museli zistiť, tak ani jeden z nich nebol medzi prítomnými. Všetko boli len príbuzní a priatelia. Kde ale bol D.M.?

Policajti sa dozvedeli od prítomných, že už niekoľko dní nebol v Karlsruhe a nikto údajne nevie, kde je. 17 ročný syn je možno u svojej nemeckej priateľky, ktorá býva niekde mimo Karlsruhe a jeho matka je niekde v Mníchove, asi u svojho psychológa.

A tak po desiatich minútach bol pokus o vyhostenie albánskej rodiny M. ukončený. A nebol to prvý neúspešný pokus v tomto prípade, ktorý sa naťahuje už tretí rok s mizivou výhliadkou na finálny úspech. Taká je tvrdá pravda o vyhosťovaní z Nemecka. Pričom toto nie je miesto, kde by som chcel uviesť ďalšie veľmi diskrétne informácie v tejto veci.

Jeden z policajtov sa k tomuto prípadu vyjadril tak, že rodina M. opäť raz dostala typ od niekoho, kto mal prístup k informáciám o časoch policajných výjazdov za účelom zatknutia neúspešných azylantov (nechcel použiť výraz, že to bola protivyhosťovacia industria, ktorá prekazila prácu policajtov, lebo merkelovci z pochopiteľných dôvodov nechcú priznať jej všemocnú existenciu) a preto nebola prítomná v byte.

Teraz smie byť prípadný ďalší príkaz súdu na vyhostenie rodiny M. vydaný až po uplynutí polroka. Groteskné non plus ultra.

Tento prípad nie je ojedinelý, ako chce národu nahovoriť koalícia v Berlíne a jej prisluhovači, ale len jeden z mnohých.

V roku 2017 bolo prekazených okolo 1000 vyhostení (to dokonca priznali nemecké úrady – neoficiálne číslo bolo však oveľa vyššie), pre ktoré boli už objednané lety. Viac ako 100 z toho z údajných lekárskych dôvodov, v 314 prípadoch sa zdráhali objednané letecké spoločnosti vziať vyhostených na palubu pre obavy, že by mohli nebezpečne ohroziť ostatných pasažierov, a to napriek policajnému doprovodu.

V ostatných prípadoch neuskutočneného vyhostenia migrantov bolo toho dôvodom extrémne násilie, ktorým sa vzpierali proti policajtom, aby ich nemohli odviesť, pri ktorom prišlo k zraneniam na oboch stranách.

Pred niekoľkými týždňami kritizoval túto situáciu popredný politik CSU Alexander Dobrindt a okamžite si za to vyslúžil tvrdú kritiku ministerky justície z SPD Kathariny Barley, ktorá ho obvinila, že tým len oslabuje právny štát Nemecko (kto v Nemecku povie nepríjemnú politickú pravdu, tak je veľmi ľahko označený za nepriateľa štátu, prípadne za toho, kto narušuje jeho vnútornú integritu).

Svedectvo lekára, ktorým kompromituje a „obžalúva“ vládu v Berlíne

Lekár Richard Barabasch pracuje 20 rokov v scéne migrantov. Doprevádza vyhostených utečencov počas letov z Nemecka, vystavuje posudky pre úrady a políciu v Bavorsku a Bádensku-Württembersku a má v tejto oblasti obrovské skúsenosti. Podľa neho má politik CDU Dobrindt úplnú pravdu. O.i. povedal: “V Nemecku existuje perfektne organizovaná protivyhosťovacia industria. V nej zohrávajú najdôležitejšiu rolu korupční lekári, psychológovia a právnici. Za maskou predstieranej ľudskosti sa luhá, trikuje a vymýšľa ako získavať čas a odsúvať vyhostenie. To všetko má jediný cieľ – napchať si vrecká do prasknutia peniazmi za tieto služby.

Korupční lekári atestujú utečencom, ktorí majú byť odsunutí, ťažké traumy, depresie, záchvaty panických strachov, ohrozenie suicidom a pod. Utečenci sa veľmi rýchlo dozvedia od svojich korupčných právnikov, ktorý lekár im hneď potvrdí, že zo zdravotných dôvodov nie sú schopní letu. Právnici potom doručia také potvrdenia príslušnému súdu a po dlhom čase sa opäť rozbehne nový proces proti dotyčnému migrantovi (ak vôbec).“

V súčasnosti musia súdy spracovávať neuveriteľných 320 000 takých prípadov. To znamená 320 000 súdnych procesov – to sú desiatky miliónov eur, ktoré na to idú z vreciek občanov, a to aj tých, ktorí žijú pod hranicou chudoby.

Nie je to nič iné len hanebný ďalší škandál, majúci pôvod v utečeneckej politike kancelárky.

Roman Bednár