Bratislava 25. marca 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR – Dano Veselský)
Pri príležitosti 35. výročia Sviečkovej manifestácie sa uskutočnilo v sobotu popoludní v Bratislave spomienkové podujatie. Spojené bolo s kladením vencov na Námestí Eugena Suchoňa
Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger počas príhovoru poznamenal, že Sviečková manifestácia bola nielen o slobode vierovyznania, ale aj o slobode ako takej. “Práve Sviečková manifestácia bola jasnou ukážkou toho, ako kresťania slobode rozumejú, ako ju presadzujú, nezabúdajú na zodpovednosť a vedia, že cesta k slobode vedie skrz trpezlivosť a skrz toho, že sa nikdy nevzdajú,” poznamenal premiér.
Na podujatí sa v hlavnom meste zúčastnil aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) či viacerí ministri.
Výročie si pripomenul aj Peter Kozák
35. výročie Sviečkovej manifestácie – pokojného zhromaždenia občanov za dodržiavanie náboženských a občianskych práv a slobôd v socialistickom Československu, ktorá bola hrubo potlačená vtedajšou komunistickou mocou si pripomenul aj generálny tajomník Služobného úradu MO SR Peter Kozák.
“Je dôležité si neustále pripomínať, čo všetko museli bežní ľudia bojujúci za hodnoty spravodlivosti a tolerancie podstúpiť a aké obete museli prinášať. Slušnosť, kultivovanosť a túžba po slobode však pred 35. rokmi na Hviezdoslavovom námestí zvíťazila nad bezprávím a totalitnou brutalitou. Odvaha ľudí, ktorí vtedy prišli vyjadriť svoju občiansku nespokojnosť s vtedajšími pomermi, dodala mnohým ďalším nádej, že skutočná zmena je na dosah,” povedal generálny tajomník Služobného úradu MO SR Peter Kozák.
Sviečková manifestácia, známa aj ako Bratislavský Veľký piatok, sa v slovenských dejinách radí k medzníkom boja za demokratizáciu spoločnosti. Išlo o prvý verejný protest proti komunistickému režimu od roku 1969. V centre hlavného mesta sa 25.3.1988 zúčastnilo na manifestácii niekoľko tisíc ľudí, ktorí požadovali náboženské slobody a ľudské práva. Išlo o tichú demonštráciu, s programom ktorej vyjadrili jej účastníci súhlas držaním horiacich sviečok. Komunistický režim v snahe zabrániť konaniu zhromaždenia zmobilizoval všetky svoje zdroje, manifestácia bola napokon rozohnaná bezpečnostnými zložkami. Jej ohlas však presiahol hranice ČSSR a otriasol komunistickým režimom. Jeho definitívny pád nastal o necelých 20 mesiacov neskôr po Nežnej revolúcii.