Uznanie Goralov za národnostnú menšinu kritizuje historička i jazykovedkyňa

Majeriková-Molitoris poukazuje na to, že rozhodnutie uznať Goralov za národnostnú menšinu bolo prijaté bez akejkoľvek odbornej diskusie či výskumu. „Goralov nemôžeme považovať za národ, pretože v histórii boli označovaní týmto pojmom obyvatelia hôr vo všeobecnosti,“ uviedla pre agentúru SITA. Ako vysvetlila, neprišli na územie Slovenska ako národ s hotovou kultúrou či jazykom. Ide podľa nej o výsledok dlhodobejšieho procesu a mix ľudí, ktorí prišli na dané územie v rámci valašskej kolonizácie. „Prichádzali od Balkánu, cez Rumunsko, Ukrajinu, všade naberali rôzne kultúrne prvky, až cez Slovensko, do Poľska, na Moravu, zase naspäť,“ opísala. Aj samotný jazyk a kultúra Goralov sa podľa nej vyvíjala následne, v závislosti od geografickej oblasť. „Tí, ktorí sem prichádzali, určite nehovorili týmto jazykom. Nie je to tak, že by sem prišiel nejaký národ a oni boli jeho potomkami. Vytvoril sa určitý konglomerát kultúr, čo určite nemôžeme považovať za národ. Oni sami sa takto nikdy nedeklarovali,“ poznamenala historička, podľa ktorej sa Gorali vždy hlásili k Slovensku. Podľa jej slov sa ich uznaním za národnostnú menšinu vytvoril nebezpečný precedens, ktorý by mohol umožniť postupnú atomizáciu Slovenska. O štatút národnostnej menšiny by sa tak podľa nej mohli uchádzať nositelia akéhokoľvek nárečia, či už Záhoráci, Spišiaci, Zemplínčania a podobne.

Problémom môže byť podľa Majerikovej-Molitoris aj kodifikácia goralského jazyka. „Kultúra Goralov je taká rôznorodá, že ak ju budú chcieť unifikovať, ako napríklad jednotný goralský jazyk, zničia ju. Sú tam obrovské rozdiely. Unikátna je napríklad obec Osturňa. Na začiatku obce je jeden dialekt, na konci iný,“ skonštatovala. Podľa nej mohli Gorali aj naďalej udržiavať svoju kultúru tak, ako doteraz, aj bez vyhlásenia za národnostnú menšinu. „Pochádzam z tých území, dokonca viem, že aj na niektorých školách sa v rámci regionálnej výchovy učila goralčina,“ dodala.

Podobný pohľad na vec má aj spomínaná profesorka Júlia Dudášová, ktorá sa dištancuje od zásluhy iniciátorov o uznanie goralskej národnostnej menšiny. Starostom obce Ždiar a Kolačkov adresovala otvorený list. „Ja som sa narodila v Ždiari ako Slovenka v slovenskej rodine, aj moji starí i prastarí rodičia boli vždy Slováci, aj moji vzdialení príbuzní, ktorí sa vysťahovali do USA v 19. storočí, zostali vždy Slovákmi, a s mojou babkou Agnesou si celý život dopisovali po slovensky. Podobne aj všetci moji príbuzní, ktorí žijú roztrúsení po celom Slovensku, sú Slováci,“ uviedla v ňom. Pripomenula, že národnostná menšina má právo mať aj svoj spisovný jazyk, ktorý sa bude povinne vyučovať v škole, a ktorým sa bude komunikovať s ostatnými slovenskými úradmi. Zaujíma ju, ako budú iniciátori komunikovať, ktorý dialekt z 84 goralských obcí bude kodifikovaný ako goralský spisovný jazyk.

Starosta Ždiaru Pavol Bekeš a starosta Kolačkova Pavol Zamiška pre SITA odmietli reagovať na dané tvrdenia. Ešte 29. januára pri zasadnutí vlády Bekeš pre médiá označil uznanie Goralov za národnostnú menšinu ako zadosťučinenie. „Goralská pospolitosť obsadzuje celé severné Slovensko od Ľubovne až po hornú Moravu, po Jablonkov. Sme špecifickí, pretože v tomto prostredí vyrastáme, formujeme sa, vyznávame pravé hodnoty ako pracovitosť, zodpovednosť, rodina, viera v Boha. Chceme, aby táto goralská kultúra ostala aj pre iné generácie,“ povedal vtedy. Zároveň potvrdil, že komunite uznanie pomôže aj finančne, doteraz na udržanie goralskej kultúry a pri organizovaní akcií využívali obecné financie. „Na Slovensku sme zaradení v nehmotnom kultúrnom dedičstve, naša ďalšia práca bude v tom, aby sme boli aj v UNESCO, a na tom spoločne pracujeme s Čechmi, Poliakmi a Slovákmi,“ uviedol koncom januára.

Podľa Inštitútu Mateja Bela spred piatich rokov žije podľa odhadov na Slovensku 57-tisíc Goralov. Výraznejšie osídlenie je podľa neho možné nájsť vo viac ako 80 obciach na Spiši, Zamagurí, Hornej Orave a Horných Kysuciach. Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021 sa k tejto komunite hlásilo celkovo 5 273 ľudí. Z nich menšia časť uviedla túto národnosť na prvom mieste (537) a väčšia na druhom mieste (4 736). Zástupcovia goralskej komunity žijúcej v Slovenskej republike sa podľa materiálov predložených na vládu 29. januára rozhodli využiť toto sčítanie obyvateľov „na odprezentovanie existencie a akcieschopnosti tejto komunity formou kampane na uznanie goralskej národnosti v otázkach týkajúcich sa národnostnej príslušnosti“. „Možno konštatovať, že celkové číslo 5273 obyvateľov – aj keď nie malé v porovnaní s niektorými ďalšími menšinami – stále predstavuje iba menšiu časť všetkých Goralov Slovenska,“ uvádza sa v materiáloch na rokovanie. Kým pre príslušníkov ostatných menšín bol podľa tohto dokumentu výber národnosti iba formou kliknutia na vopred ponúknutú národnosť, Gorali, ktorí zareagovali na túto kampaň, museli vlastnú národnosť vedome odlíšiť od tej majoritnej a následne si ju nad rámec ponúknutých možností dopísať. „Nie je preto náhoda, že výsledky boli pre goralskú menšinu najviac priaznivé v regiónoch a obciach, kde robili osvetovú kampaň goralskí aktivisti či starostovia,” píše sa v predloženom materiáli. Zástupcovia goralskej komunity následne zaslali vláde Slovenskej republiky Žiadosť o udelenie štatútu národnostnej menšiny, tá jej koncom januára vyhovela.