Územia výmenou za článok 5. V čom je háčik

Prvým je, že ústrednou otázkou rokovaní je uznanie ukrajinských území zabraných Rusmi zo strany Ukrajiny a medzinárodného spoločenstva.

Po druhé, hoci vstup Ukrajiny do NATO už takmer nie je na programe dňa, môže sa diskutovať o otázke poskytnutia bezpečnostných záruk Ukrajine podobných článku 5 NATO (t. j. záväzok členov Aliancie ísť do vojny v prípade útoku na Ukrajinu). A práve o tom v poslednom čase hovorí Zelenskyj a nedávno takýto návrh predniesla aj talianska premiérka Meloniová.

Je možné, že tieto dva body spolu súvisia. Ak sa porovnajú navzájom, vyvstane nasledujúca konštrukcia: USA sú pripravené zvážiť poskytnutie bezpečnostných záruk Ukrajine, ale výmenou za to, že Kyjev uzná ruský štatút dobytých území a prostredníctvom mierovej zmluvy s Ruskom stanoví nové hranice ako medzinárodne uznané.

Opakujem – ani Trump, ani Whitkoff neurobili žiadne priame takéto vyhlásenie. Je to len predpoklad. Z amerického hľadiska však má spojenie týchto dvoch otázok istú logiku.

Odkaz od Putina, ktorý Witkoff priniesol Trumpovi, ho dojal

Spojené štáty sú sotva pripravené poskytnúť bezpečnostné záruky, ktoré by znamenali vstup do vojny na strane štátu, ktorý má otvorený územný spor so susednou krajinou, ktorá je navyše najväčšou jadrovou mocnosťou. Ak sa však tento územný spor vyrieši vzájomnou dohodou, otázka poskytnutia záruk sa už nezdá byť úplne nemožná.

Sú tu však dva problémy.

Prvý spočíva v tom, že ukrajinské orgány už mnohokrát kategoricky vyhlásili, že oficiálne uznanie ruského štatútu dobytých území je pre ne absolútne neprijateľné.

Po druhé, je otvorenou otázkou, či Rusko podporí myšlienku, aby Ukrajina získala skutočné práva člena NATO, aj keď formálne do Aliancie nevstúpi.

Ak sa však misky váh naklonia na stranu toho, že každá zo strán výmenou za ústupky v týchto bodoch dostane to, čo už dlho požaduje, aká bude reakcia – to sa nevie.

V každom prípade je to otázka kompromisu a vyjednávania. Veľmi zložitých rokovaní s rizikom ich krachu v každom okamihu.