Napriek tomu sa ani za tých takmer 30 rokov nič nezmenilo.
Keď feministky a rôzni genderológovia videli výsledky štúdie “Menia sa časy, alebo nie? Porovnanie rodových stereotypov v rokoch 1983-2014”, musela to byť pre nich rana do srdca. Štúdia porovnala “rodové stereotypy” u americkej populácii v priebehu rokov 1984 až 2014 a zistilo sa, že “nenastal žiaden významný posun”.
Štúdia, ktorá bola publikovaná v časopise Psychology of Women Quarterly, ukazuje, že čo sa týka charakteristických znakov, mužov ešte stále možno považovať za aktívnejších, súťaživejších, nezávislých a ktorí prijímajú rozhodnutia ľahšie než ženy. Ženy sú zasa vnímané ako milšie, oddané a viac sa venujú druhým, citlivé, lepšie sa vedia vžiť do pocitov iných.
Ženy viac plačú
Podľa štúdie aj dnes možno povedať, že ženy sa viac ako muži starajú o domácnosť, o deti, kuchyňu a rodinu. Mužov na druhej strane možno zaradiť ako vhodných adeptov na opravy v dome, milujú autá, zaoberajú sa ekonomickou situáciou rodiny, sú rozhodnejší a ešte stále viac iniciatívnejší pri vytváraní vzťahu so ženou. Spojenie hlava rodiny je pre mužov vždy vhodným a výstižným pomenovaním. Ženy zasa sú aj dnes krehkejšie a viac plačú.
Zdravotné sestry a automechanici
Štúdia nehovorí až tak o fyzických charakteristikách, nakoľko ženy aj dnes charakterizujú jemnejšie črty, tenší hlas, a mužov presný opak. Prečo aj dnes sa v reklamách na šperky preferujú viac ženy, prečo muži a nie ženy si vyberajú povolania ako automechanik, prečo máme viac učiteliek, sestričiek, viac hasičov a viac policajtov?
Na túto otázku štúdia nedáva presnú odpoveď, no priznáva, že “očakávali sme viac konkrétnych zmien”, no udiali sa len minimálne a aj tie boli vyvolané rôznymi mediálnymi a kultúrnymi kampaniami. “Nejestvujú žiadne dôkazy o významnej zmene” rodových stereotypov.