Nad von der Leyenovou sa zmráka. Čaká ju ďalšie hlasovanie o nedôvere, europarlament je rozdelený

Dva návrhy na vyslovenie nedôvery, podané krajne ľavicovými a krajne pravicovými poslancami, majú len malú šancu zvrhnúť šéfku výkonného orgánu EÚ. Napriek tomu sa sťažnosti na jej vedenie od posledného hlasovania v júli ešte zintenzívnili.

„Je to veľmi nestabilné,“ uviedol europoslanec Pascal Canfin, ktorý vyjadril obavy, že socialistická skupina by mohla koalíciu opustiť. Zároveň však pripustil, že neexistuje žiadny alternatívny scenár. „Akýkoľvek alternatívny scenár by bol ešte horší,“ dodal.

Kritika voči Von der Leyenovej sa týka obvinení z nedostatku transparentnosti a uzatvorenia spornej obchodnej dohody s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorú mnohí europoslanci považujú za nevyváženú. „Poslanci sa vrátili nahnevaní po tom, čo boli celé leto kritizovaní za dohodu s Trumpom,“ uviedol vysoký predstaviteľ EÚ. Von der Leyenová však dohodu obhajuje ako najlepšiu možnú pre EÚ. Obe skupiny kritizujú aj obchodnú dohodu s juhoamerickým združením Mercosur, ktorú by chcel Brusel ratifikovať do konca roka.

Ďalšie napätie vzniká medzi ľavicovými a centristickými poslancami, ktorí obviňujú Von der Leyenovej Európsku ľudovú stranu (EPP) zo spolupráce s krajnou pravicou pri rušení ekologických pravidiel. „Napätie sa ešte zvýši, pretože Komisia presadzuje pravicovú agendu s prvkami krajne pravicového sentimentu,“ povedal „zelený“ europoslanec David Cormand.

Napriek výzvam na jednotu vo svojom prejave z 10. septembra Von der Leyenová nedokázala zjednotiť svoju koalíciu. „Prvá reakcia lídrov dvoch hlavných skupín bola vzájomný útok,“ uviedol zdroj z Komisie, pričom spomenul Manfreda Webera z EPP a Iratxe Garcíovú Pérezovú zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Weber obvinil socialistov zo „rozpadu“ koalície, na čo Garcíová Pérezová reagovala, že zodpovednosť nesie práve on.

Ak by hlasovanie o nedôvere dopadlo neúspechom pre Von der Leyenovú, bol by to prvý podobný prípad od roku 1999, keď Komisia vedená Jacquesom Santerom pre korupčný škandál a zlé riadenie radšej odstúpila, namiesto toho, aby čelila hlasovaniu o dôvere.