Môj profil 
Predplatné
Francúzština a bretónčina sú úplne rôzne reči. Kto hovorí len bretonsky, tak nerozumie ani slovo francúzsky. Bretónčina na rozdiel od francúzštiny nie je románskou rečou, ale je „čistokrvnou“ keltskou rečou. A tiež na rozdiel od francúzštiny nevyslovuje žiadne hlásky nosovým spôsobom.
Bretónská reč sa po bretónsky nazýva brezhoneg a spolu s waleskou a kornskou (juh Anglicka, Cornwall) rečou tvorí tzv. britskú vetvu keltštiny. Druhou je vetva galská, ktorou sa hovorí v Škótsku a Írsku. Bretónsko je jedinou oblasťou na európskom kontinente, kde sa zachovala keltština.
V západnom Bretónsku sa presadila bretónská reč od 5. storočia, keď polostrov osídlili prisťahovalci z Walesu a Cornwallu. V priebehu ďalších piatich storočí sa bretončina síce rozširovala aj ďalej na východ, ale vo východnom Bretónsku a v Rennes sa naďalej hovorilo jazykom galským, avšak do konca 16. storočia sa galština z východu Bretónska vytratila a nahradila ju francúzština.
Západ Bretónska sa v epoche feudalizmu stal dvojjazyčným, pričom úradnou rečou sa stala francúzština, ktorej ale bretónski sedliaci nerozumeli, lebo hovorili len svojou rečou.
Medzi 11. a 17. storočím sa do bretónčiny dostali aj viaceré francúzske slová, pričom sa formovali v rôznych regiónoch rôzne, a tak vznikli štyri rôzne dialekty bretónskej reči:
cornouaillais, leonard, tregorrois, vannerais.
V tom čase používal čistú bretónčinu len bretónsky klérus.
Koncom 17. storočia sa začína čas neobretónskej reči, ktorá však bola francúzskym štátom veľmi dlho diskriminovaná a potláčaná.
Bretónski intelektuáli a osvietenci museli dlho bojovať za jej oficiálne uznanie parížskou vládou. Podarilo sa to dosiahnuť až v roku 1951, keď ju Paríž uznal za oficiálnu regionálnu reč. Takmer všade v Bretónsku možno vidieť verejné nápisy vo francúzštine a bretónčine.
Pre ilustráciu veľkej rozlišnosti bretončiny voči francúzskemu jazyku niekoľko bretónských slov:
dobrý deň – deizh mad, dovidenia – kenavo, ďakujem – trugarez, raňajky – dijuni, nedeľa – disul
Z uvedených výrazov možno hneď vidieť, že bretónčina nemá nič spoločné – podobne ako reč Baskov – s románskymi, germánskymi a slovanskými jazykmi, ale ani s gréčtinou.
Hlavným mestom Bretónska je Roazhon – po francúzsky Rennes – a má 215 000 obyvateľov. Bretónsko ma plochu 27 200 štvorcových kilometrov a 3 290 000 obyvateľov.
Roman Bednár
.jpg)
.jpg)
