Môj profil 
Predplatné
Vývoj umelej inteligencie bol pritom aj témou piatkovej konferencie, ktorú pod záštitou Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku organizovala Americká obchodná komora na Slovensku.
„Machine learning a umelá inteligencia zmenia charakter takmer každého zamestnania, prinesú však nové možnosti a vytvoria pracovné profily, o ktorých sme dosiaľ ani nesnívali. Výzvou bude nielen dokonalé osvojenie si tejto zmeny, ale taktiež chuť učiť sa a spolupracovať so strojmi,“ povedal jeden z účastníkov konferencie, výkonný riaditeľ Swiss Re Slovensko Nima Motazed.
V transformácii na nové zručnosti však bude podľa odborníkov potrebná intenzívnejšia spolupráca vlády, vzdelávacieho systému, podnikateľskej komunity, potrebný bude aj záujem jednotlivcov. „Slovensko musí do tejto oblasti investovať rozumne a inovatívne cez našu výskumnú a podnikateľskú elitu. Musí zároveň na túto zmenu pripraviť všetkých občanov prostredníctvom kvalitného a reformovaného vzdelávania, lebo táto revolučná zmena sa dotkne nás všetkých,“ tvrdí generálny riaditeľ Joint Research Centre Vladimír Šucha.
Podľa generálneho riaditeľa Microsoft Česká republika a Slovensko Rudolfa Urbáneka je preto kľúčovou oblasťou, na ktorú sa v tejto súvislosti musíme zamerať, vzdelávanie. To bude musieť pružne reagovať na aktuálny vývoj nových technológií. „Podľa údajov OECD 65 % dnešných školákov bude pracovať na pozíciách, ktoré ešte ani neexistujú, alebo sa výrazne zmenia,“ tvrdí Urbánek.
V súčasnosti sa pritom podľa neho umelá inteligencia na Slovensku využíva najmä na optimalizáciu procesov v rámci biznisu. Súvisí to aj s rastom miezd na Slovensku, čím postupne stráca svoju konkurenčnú výhodu voči západným ekonomikám. Už sa však ukazujú aj príklady využívania umelej inteligencie z praxe, keď pomáhajú napríklad pri optimalizácii logistických procesov v retailovom biznise či pri nakladaní s odpadom a zvyšovaní bezpečnosti.
Na nové výzvy sa bude musieť pripraviť aj hospodárska politika, tvrdí viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. Zmien na pracovnom trhu vplyvom nových technológií sa neobáva, bude si to však vyžadovať správnu reakciu. „Stále sme ďaleko od toho, aby sme nenašli pre obyvateľov iné oblasti práce, ak prídu nejaké technológie, ktoré urobia niektoré druhy práce obsolentnými. Ale na to budeme potrebovať rozumnú hospodársku politiku,“ povedal.
Podľa Ódora to okrem iného znamená preorientovať sa od „betónu a asfaltu“, teda ekonomiky 20. storočia, na ekonomiku 21. storočia založenú na nových technológiách. Existujú pritom podľa neho oblasti, kde by to mohlo ísť relatívne rýchlo. „Napríklad zdravotníctvo a školstvo, kde už vo svete existujú platformy, ako sa posunúť dopredu a zvýšiť efektívnosť,“ tvrdí s tým, že Slovensko zanedbalo fázu prípravy na nové technológie. „Dvadsať rokov hovoríme o znalostnej ekonomike, ale len hovoríme,“ dodal Ódor.
.jpg)
.JPG)
