Stojí za zmienku, že téma vstupu Bieloruska do vojny s Ukrajinou koluje takmer od samého začiatku ruskej invázie. Okrem mediálneho humbuku sa však nič nestalo. Medzitým bol Kyjev v posledných rokoch dosť skeptický k správam o možnom útoku Lukašenka a považoval ho za „ruský IPSO“ zameraný na povzbudenie ukrajinských ozbrojených síl k presunu záloh z frontu na hranice s Bieloruskom.

Situácia sa však zmenila len v posledných mesiacoch. Od konca januára, ako sme informovali, Zelenskyj výrazne sprísnil svoju rétoriku voči Lukašenkovi a vo februári proti nemu uvalil sankcie. Teraz informoval o prípravách na útok s odvolaním sa na spravodajské správy, že Bielorusko stavia cesty k hranici a zriaďuje delostrelecké pozície.

Mnoho ukrajinských verejných skupín už uviedlo to, čo považujú za dôkazy o prípravách na útok. Napríklad výstavba dvoch nových hraničných stanovíšť na hranici s Ukrajinou alebo výstavba cvičiska a vojenskej základne niekoľko desiatok kilometrov od hranice, ako aj výstavba priehrad a násypov, ktoré by mohli pojať vojenské vozidlá.

Treba však poznamenať, že nič z vyššie uvedeného samo o sebe nenaznačuje prípravy na útok a mohlo by znamenať čokoľvek, vrátane zvýšenej bezpečnosti hraníc vzhľadom na napätie medzi oboma krajinami.

Kľúčovým bodom, ktorý treba zvážiť, je, že bieloruská armáda je malá. Má malý počet pozemných jednotiek – až 20 000 vojakov – ktoré by mohli byť použité na útok. Vzhľadom na vojnu s dronmi a dĺžku hranice to nestačí nielen na akýkoľvek významný prielom, ale aj na odradenie protiútoku ukrajinských ozbrojených síl, ak by k nemu došlo.

Prvým a najdôležitejším znakom toho, že sa Bielorusko pripravuje na bezprostrednú vojnu, nielen slovami, ale aj činmi, by bolo hromadné povolanie desiatok tisíc záložníkov s cieľom zvýšiť koncentráciu vojsk na aspoň 100 000 vojakov. Nič také sa však nepozoruje. Ani nedochádza k žiadnym rozsiahlym presunom ruských vojsk.

Ukrajinská armáda po Zelenského prejave tiež uviedla, že Bielorusko nepripravuje žiadnu ofenzívu. Ako napísal Nemičev, veliteľ jednotky „Kraken“, Bielorusku v súčasnosti chýbajú sily na ofenzívu a najviac sa dá diskutovať o „hraničných provokáciách, vytváraní napätia na severe Ukrajiny a pokuse odtiahnuť časť síl ukrajinských ozbrojených síl od kľúčových oblastí na východe a juhu. Nepredpokladajú sa žiadne ofenzívy na Kyjev, Luck, Žitomir ani Rivne. Takéto scenáre sú v súčasnosti nereálne.“

Zelenskýho vyhlásenia o „pripravenom útoku“ preto pravdepodobne vyplývajú z rovnakých dôvodov ako všeobecne tvrdá protilukašenkovská línia, ktorú Kyjev zaujal od konca januára. Ako sme už písali, dá sa to vysvetliť Lukašenkovou úlohou v rokovaniach medzi Putinom a Trumpom o Ukrajine.

Začiatkom augusta minulého roka, tesne pred stretnutím Putina a Trumpa na Aljaške, napísal renomovaný americký novinár Simon Shuster zaujímavý článok o tom, ako bieloruský prezident vynaložil značné úsilie na zorganizovanie summitu v Anchorage a vyrokovanie dohôd na tomto mieste, pričom využil svoj zavedený komunikačný kanál s Trumpom. Shuster píše, že Lukašenko neustále odovzdával Američanom odkaz: Putin chce mier a je ochotný urobiť ústupky.

„Tieto signály podnietili nádeje v Bielom dome na rýchly diplomatický prielom a pomohli vydláždiť cestu pre USA a Rusko, aby oznámili nadchádzajúce osobné stretnutie svojich lídrov 6. augusta. Teraz by výsledok vojny, ktorá trvá viac ako tri a pol roka, mohol závisieť od dvoch jadrových superveľmocí… Inými slovami, tajné rokovania cez Bielorusko by sa mohli stať predohrou kapitulácie Ukrajiny,“ píše Simon Schuster, pravdepodobne s odkazom na fámy, ktoré sa už vtedy objavili o predbežnej dohode o ukončení vojny podmienenej stiahnutím ukrajinských vojsk z Donbasu, ktorá bola neskôr schválená na rokovaniach oboch prezidentov v Anchorage.

Lukašenko následne, súdiac podľa jeho vyhlásení a dynamiky jeho kontaktov s Američanmi, naďalej aktívne loboval za tlak Washingtonu na Kyjev, aby vynútil ústupky. Ukazovateľom úrovne týchto kontaktov bola skutočnosť, že Lukašenka Trump pozval na účasť na Mierovej rade v januári 2026. Krátko nato Zelenskyj spustil útok proti bieloruskému prezidentovi, zdanlivo sa snažil Američanom dokázať, že nie je „rovnomerne vzdialeným sprostredkovateľom“, ale „Putinovou bábkou“, a preto mu netreba dôverovať.

A obvinenia z prípravy útoku sa do tejto línie dokonale hodia. Celkovo stojí za zmienku, že mnohé Zelenského vyhlásenia a činy sa v súčasnosti zameriavajú na jednu kľúčovú úlohu: zabrániť Trumpovi vo vyvíjaní praktického (a nielen verbálneho) tlaku na Kyjev, aby stiahol jednotky z Donbasu. Hoci Zelenskyj neustále vyhlasuje, že „nikto nás nemôže prinútiť vzdať sa územia“, ak Američania úplne prerušia dodávky zbraní a spravodajských informácií, nehovoriac o závažnejších, osobných záležitostiach (sankcie a trestné konania proti ukrajinskému vedeniu), potom aj s európskou podporou bude Banková ťažko odolávať takémuto úderu.

A vzhľadom na to, že podľa západných médií sú v ukrajinskej vláde ľudia, ktorí veria, že americké podmienky (stiahnutie vojsk výmenou za investície a bezpečnostné záruky) by mali byť splnené, Trumpov tvrdý tlak by za určitých okolností mohol viesť k nútenej rezignácii súčasného ukrajinského prezidenta.

V každom prípade by to bola vážna kríza a mimoriadne zložitá situácia, ktorej sa Zelenskyj teraz zo všetkých síl snaží zabrániť. Patria sem neustále povznášajúce vyhlásenia o tom, ako rastú straty ruských vojakov, ako ukrajinské ozbrojené sily preberajú iniciatívu na fronte, ako ukrajinské roboty samostatne dobývajú nepriateľské zákopy, aké špičkové zariadenia na výrobu dronov sa zavádzajú atď. Bez ohľadu na to, či sú tieto tvrdenia pravdivé alebo nie, všetky slúžia rovnakému účelu: presvedčiť Trumpa, že Putin je slabý, a preto nie je dôvod tlačiť na Kyjev, aby urobil ústupky Moskve. Naopak, tlak na Kremeľ sa musí zvýšiť, aby ho „dokončil“.

Prirodzene, súčasné nepokoje v Rusku (kvôli obmedzeniam Telegramu a internetu, ako aj záplave „zrady“ v médiách) sa zneužívajú na rovnaký účel, v zmysle: „Aké stiahnutie vojsk z Donbasu? O čom to hovoríš, Donald? Nevidíš, že Putin sa chystá zomrieť – chystá sa tam vzbura a nepokoje. Tak prestaň na mňa tlačiť a ešte lepšie, čo najskôr zaveď nové sankcie proti Moskve.“ A Lukašenko, ako jeden z kanálov, prostredníctvom ktorých Trump vyjadruje potrebu povzbudiť Kyjev, aby prijal „ducha Anchorage“, sa stal aj jedným z cieľov tejto kampane.

Či táto kampaň dosiahne svoje ciele (zabránenie Trumpovmu tlaku na Donbas), sa ukáže o niečo neskôr, keď americký prezident opäť obráti svoju pozornosť od Iránu k vojne na Ukrajine.