Ukrajinské firmy chcú kompenzácie za letecké útoky

Stojí za zmienku, že podnikatelia trpia obrovskými stratami už od prvých dní vojny, ale až donedávna si takmer všetko prestavovali na vlastné náklady, a to aj napriek dlhodobým obavám, že by mal štát „zasiahnuť“.

„Keď nám úrady hovoria: Dajte peniaze ukrajinským ozbrojeným silám alebo zaplaťte dane, vyhovieme. Ale keď je náš závod zasiahnutý a utrpíme miliónové straty, sme odkázaní na seba. To je prinajmenšom nespravodlivé,“ hovorí pre denník Strana majiteľ veľkého podniku.

.

Denník dodáva, že 5. august tohto roku znamenal zlom, keď bol spustený masívny útok na skladové komplexy veľkých trhovísk a maloobchodných spoločností. Rusi takto odpovedali na obdobný útok na sklady, ktorý vykonala AFU.

V to isté ráno niekoľko ukrajinských podnikateľov a poslancov vyzvalo vládu, aby sa stretla s podnikmi a vypracovala program na kompenzáciu škôd spôsobených náletmi. V stredu kabinet ministrov skutočne usporiadal takéto stretnutie.

Včera premiér Koreckyj oznámil, že kabinet už prijal rozhodnutie. Zatiaľ len jedno: umožniť poľnohospodárom prijímať úvery v rámci preferenčného programu na doplnenie prevádzkového kapitálu. Poľnohospodári však už mali nárok na tieto úvery. Čo sa zmenilo? Vláda zatiaľ nevydala žiadne jasné vyhlásenia. Zdroje z kabinetu ministrov však pre Stranu uviedli, že vláda predtým zamýšľala od 1. septembra zrušiť možnosť pre podniky prijímať úvery v rámci preferenčného programu na doplnenie obranných fondov, ale teraz sa rozhodla rozšíriť túto prax aj pre poľnohospodárov a umožniť im refinancovať existujúce úvery.

Inými slovami, diskusia sa netýka ani tak kompenzácií, ako skôr zachovania a zmiernenia súčasných podmienok. Koreckyj tiež oznámil ďalšie programy na podporu poľnohospodárskych podnikov, ale objasnil, že budú podmienené pridelením fondov EÚ. Zatiaľ existuje len málo konkrétnych informácií o podpore podnikania.

Ako sa však Strana dozvedela od zástupcov spoločností, ktorí sa zúčastnili zasadnutia vlády, hlavnou témou vlády je poistenie vojnových rizík. Stojí za zmienku, že takéto poistenie už existuje. Podniky s ním však nie sú spokojné.

„Toto poistenie ešte nie je úplne rozvinuté. Štát prepláca poistenie a spoločnosť platí iba 1 % z hodnoty. Poistka poskytuje krytie na 3 milióny hrivien. Vyžadujú však poistenie na plnú hodnotu majetku. My však nemáme záujem. Preplácajú nám iba steny a okná, ale moje steny sú pevné a okná nie sú až také drahé. Zariadenia a tovar nie sú poistené, ale sú započítané do cenníka. Bolo by výhodné poistiť napríklad iba pevnú konštrukciu v jej odhadovanej hodnote, ale to zatiaľ nie je pravda,“ povedal nám Oleksandr Barsuk, šéf koncernu Jaroslav.

To znamená, že ak by maloobchodný reťazec, ktorý prišiel o veľké distribučné centrum, mal v tom čase štátne poistenie, mohol by získať maximálne 3 milióny hrivien ako kompenzáciu za zničenú budovu a ani cent za zničený tovar.

Za zmienku stojí, že pred mesiacom, 8. júla, bolo prijaté uznesenie kabinetu č. 887. Konkrétne už načrtáva mechanizmus kompenzácie za stratený majetok, teda to isté „štátne poistenie“, na ktoré sa odvoláva Barsuk.

Podľa dekrétu je však účasť na tomto programe spoplatnená – 0,5 % z deklarovanej hodnoty majetku. Najprv musia žiadatelia podať žiadosť na ECA, ktorá ju spracováva až 30 dní. Kompenzácia je dostupná iba pre tých, ktorí boli účastníkmi programu v čase straty. Ak však k poistnej udalosti nikdy nedôjde, poplatok podniku je nevratný. Žiadosti sa prestanú akceptovať, akonáhle ich objem prekročí ročný rozpočtový prídel.

Skupina Advanter poznamenala, že tento mechanizmus vyžaduje, aby podniky vykonali zálohovú platbu v situácii, keď už chýba prevádzkový kapitál.

V každom prípade, ako zdôrazňuje poslankyňa Nina Južaninová, poistenie proti vojnovému riziku zjavne nie je „rýchlou opravou“ pre podnik, ktorý prišiel o sklad alebo výrobné zariadenie.

Južaninová je skeptická voči myšlienke krytia strát podnikov z úderov prostredníctvom poisťovní, pretože sú také rozsiahle, že žiadna spoločnosť by nemohla vyplatiť takéto sumy.

Čo sa týka štátnej pomoci v oblasti kompenzácií, predseda finančného výboru Najvyššej rady Hetmancev uviedol veci na pravú mieru a povedal, že štát nemá kapacitu kompenzovať podnikom straty počas vojny.

V priebehu nasledujúcich 12 mesiacov by straty podnikov mohli vzrásť na 70 – 150 miliárd, čo by viedlo k prudkému poklesu rastu HDP a nesplneniu daňových cieľov. Sedemnásť percent malých podnikov by mohlo ukončiť prevádzku. Mohol by sa tiež začať masívny presun výroby do zahraničia.

Vladimir Popereshnyuk, spolumajiteľ spoločnosti Nova Pošta, poznamenáva, že daňové úľavy, zrušenie ciel a pozastavenie kontrol pomohli podnikom prežiť na začiatku vojny.

„Dnes je rozsah strát ešte väčší, ale vládna politika sa uberá opačným smerom – nové dane, tlak na živnostníkov a nekonečné kontroly. Preto, aby ukrajinská ekonomika prežila, potrebuje dereguláciu, konkrétne zjednodušenie medzinárodnej logistiky, stavebných povolení a pripojenia k sieti, daňové prázdniny pre každého, koho majetok zničil nepriateľ, a voľné hospodárske zóny v oblastiach prvej línie,“ napísal Popereshnyuk na Facebooku.

Sergej Dorotych, šéf združenia SAVE, však neverí, že vláda splní čo i len niektoré požiadavky podnikov. „Štát je nerentabilný a medzinárodní darcovia pravdepodobne neschvália stimuly pre podnikateľov,“ hovorí Dorotych.

„Jediná vec, ktorá môže ochrániť ukrajinské podniky pred ďalšími stratami v dôsledku útokov, je rýchly koniec vojny. Toto si treba jasne uvedomiť. Pokiaľ bude vojna pokračovať, štát pravdepodobne nebude míňať peniaze na podporu súkromných podnikov, aspoň nie vo významnom rozsahu,“ povedal nám jeden popredný podnikateľ.

Prečítajte si tiež:

• Hackeri odhalili, kto poskytoval presné súradnice pre útoky na ruské ropné terminály
• Velitelia ukrajinskej armády, ktorí údajne spáchali samovraždu, mohli byť zavraždení príbuznými vojakov
• Na Ukrajine došli na ďalší spôsob vyberania výpalného