Rovnaký kotol, rovnaká spotreba. ETS2 môže pridať 352 eur ročne

Domácnosť má funkčný plynový kotol. Za jeho kúpu a montáž už zaplatila a počíta s jeho ďalšou prevádzkou. Európsky systém emisných povoleniek ETS2 jej však môže zvýšiť účet za plyn, hoci nespotrebuje ani kilowatthodinu navyše.

V Európskom parlamente boli predložené návrhy na odklad aj zrušenie ETS2. Preto sme porovnali tri možnosti: nový uhlíkový náklad od roku 2028, jeho modelový odklad do roku 2031 a variant bez ETS2. Pri každej sme skúmali, či sa domácnosti oplatí ponechať plynové vykurovanie, alebo ho už dnes vymeniť za tepelné čerpadlo.

Výsledok ukazuje, že ETS2 môže zmeniť ekonomiku vykurovania nie zlacnením náhrady, ale zdražením používania plynu. Otázkou zostáva, čo konkrétne tento ďalší náklad prinesie.

Nový náklad bez vyššej spotreby

ETS2 má spoplatniť emisie z palív používaných pri vykurovaní budov, v doprave a ďalších sektoroch. Povolenky nebudú nakupovať priamo domácnosti, ale regulovaní dodávatelia palív. Tí môžu svoje náklady premietnuť do cien, ako vysvetľuje aj Európska komisia.

Prepočítali sme rodinný dom, ktorý ročne spotrebuje 21 000 kWh plynu na vykurovanie, ohrev vody a varenie. Pri cene povolenky 75 eur za tonu CO₂ by úplné prenesenie nákladov znamenalo približne 352 eur ročne navyše vrátane DPH. Pri cene 45 eur by to bolo 211 eur, pri 100 eurách približne 469 eur.

Nejde o predpoveď. Výpočet predpokladá nezmenenú spotrebu, úplné prenesenie ceny povoleniek a žiadnu kompenzáciu. A hoci domácnosť nič nezmení, nový príplatok vzniknúť môže.

Prečo iba odklad? Navrhuje sa aj zrušenie

ETS2 zaviedla smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2023. Podľa aukčného kalendára sa prvé povolenky ETS2 majú dražiť v januári 2027. Systém má byť plne funkčný od roku 2028.

V Európskom parlamente však boli predložené pozmeňujúce návrhy, ktoré počítajú s presunom aukcií do januára 2031, ale aj s úplným zrušením ETS2. Medzi predkladateľmi oboch je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann. Zatiaľ ide o návrhy, nie o schválené zmeny.

Ak by ETS2 nevzniklo, odpadol by práve tento uhlíkový príplatok. Ceny plynu by sa, samozrejme, mohli meniť z iných dôvodov. Samotné ETS2 však domácnostiam neprikazuje výmenu kotla.

Kotol doslúži. Prečo by musel nasledovať práve tepelné čerpadlo?

Funkčný kotol môže domácnosti slúžiť ďalej. Keď doslúži, môže zvážiť opravu, ďalší plynový kotol alebo inú technológiu. Budúce právne a cenové podmienky však nie sú zaručené.

V našom modeli existujúci kondenzačný kotol vydrží ešte päť rokov. Potom ho domácnosť nahradí novým plynovým kotlom za 3 600 eur s montážou, ktorý má slúžiť pätnásť rokov. Cena vychádza z verejných ponúk výmen kotlov.

Alternatívou je tepelné čerpadlo kúpené už dnes. Za zariadenie s montážou, úpravami domu a prechodom na elektrické varenie počítame 14 112 eur. Pri predpokladanej dotácii 4 000 eur zaplatí domácnosť z vlastných peňazí 10 112 eur. Obe možnosti sme porovnali počas dvadsiatich rokov.

Čo ukázalo dvadsaťročné porovnanie?

Bez ETS2 vyšli obe možnosti takmer rovnako. Pokračovanie pri plyne má v našom modeli náklady 40 682 eur, okamžitá kúpa tepelného čerpadla s dotáciou 40 920 eur. Rozdiel 238 eur je pri dvadsiatich rokoch príliš malý na jednoznačný záver.

Nejde iba o faktúry za vykurovanie. Započítali sme aj ohrev vody, varenie, bežnú spotrebu elektriny v domácnosti, príslušné tarify, servis a obnovu kotla. Vychádzali sme z cien roku 2026 bez adresnej energopomoci. Budúce výdavky sme pri ročnej sadzbe 3 % prepočítali na hodnotu začiatkom roku 2027.

Pri modelovom začiatku uhlíkového príplatku v roku 2031 rastú celkové náklady domácnosti pokračujúcej pri plyne na 44 612 eur, teda o 3 930 eur. Pri ETS2 od roku 2028 dosahujú 45 579 eur, čo je oproti variantu bez ETS2 o 4 897 eur viac. Náklady na čerpadlo zostávajú v modeli nezmenené, pretože sme nemenili cenu elektriny ani zariadenia.

Tepelné čerpadlo nezlacnelo. Zdraželo pokračovanie pri plyne. Cena povolenky 75 eur za tonu sa v modeli počas sledovaného obdobia nemení. A scenár príplatku až od roku 2031 je výpočtový predpoklad, nie automatický právny dôsledok návrhu na odklad aukcií.

Bez dotácie vyzerá výsledok inak

Ak domácnosť dotáciu 4 000 eur nedostane, náklady tepelného čerpadla vzrastú na 44 920 eur. Bez ETS2 je potom pokračovanie pri plyne lacnejšie o 4 238 eur. Pri modelovom odklade do roku 2031 zostáva plyn lacnejší už iba o 308 eur.

Pri ETS2 od roku 2028 vychádza čerpadlo lacnejšie aj bez dotácie, no iba o 659 eur za dvadsať rokov. Taký rozdiel môže zmeniť aj neveľká odchýlka v spotrebe či servise.

Dotácia znižuje účet konkrétnej domácnosti, nie automaticky celkové náklady investície. Časť výdavkov sa financuje z verejných zdrojov. Ani príspevok 4 000 eur nie je zaručený: závisí od podmienok programu Zelená domácnostiam.

A čo ak zdražie elektrina?

Rozhodujúci je aj budúci pomer cien plynu a elektriny. Ten pri investícii na dvadsať rokov nikto negarantuje.

Ak by elektrina bola v našom modeli celé obdobie o 20 percent drahšia, zatiaľ čo plyn by nezmenil cenu, porovnanie by sa posunulo približne o 3 232 eur v neprospech čerpadla. To je takmer päťnásobok jeho vypočítanej výhody 659 eur bez dotácie pri ETS2 od roku 2028.

Zdražieť však môže aj plyn. Model preto nehovorí, čo bude o dvadsať rokov lacnejšie. Ukazuje, ako ľahko môže malú vypočítanú výhodu zmazať zmena cien.

A čo životné prostredie?

Pri slovenskom elektrickom mixe môže tepelné čerpadlo počas prevádzky prinášať nižšie emisie než plynový kotol. Do celkovej bilancie však patria aj výroba zariadení a ich životnosť. Pre dve možnosti vykurovania, ktoré porovnávame v tomto článku, nemáme vyčíslenú spoločnú dvadsaťročnú emisnú bilanciu.

Prípadná klimatická výhoda čerpadla sama osebe nepreukazuje prínos ETS2. Domácnosť si ho môže kúpiť aj bez emisných povoleniek. Na posúdenie samotného systému potrebujeme vedieť, koľko dodatočných emisií ušetrí oproti stavu bez ETS2 a koľko takéto zníženie stojí.

Nový účet je konkrétny. Čo zaň domácnosť dostane?

Práve na rozdiel medzi účtom domácnosti a dodatočným prínosom regulácie sme sa pýtali Európskej komisie.

Zaujímalo nás, či pri príprave ETS2 posudzovala ochranu domácností, ktoré si plynové vykurovanie zaobstarali pred jeho zavedením, aspoň do konca životnosti kotlov. Pýtali sme sa na porovnanie predčasnej výmeny s prirodzenou obnovou zariadení, na ekonomickú výhodnosť čerpadiel bez dotácií aj na situáciu ľudí, ktorí výmenu nedokážu financovať.

Žiadali sme aj podklady, ktoré by ukázali, koľko dodatočných emisií prinesie skorší začiatok ETS2 oproti pomalšiemu obnovovaniu vykurovania a za aké náklady pre domácnosti.

Oslovený pracovník Komisie nás 23. októbra odkázal na jej hovorcov. Na položené vecné otázky sme do uzávierky článku nedostali odpoveď.