Príbeh Prezidentského paláca sa začal v 18. storočí, sídlili v ňom aj pionieri

Anton Grasalkovič najprv postavil záhradný palác, no úplného dostavania sa nedožil. „Ako prvú pravdepodobne postavil kaplnku svätej Barbory,“ povedal Holčík s tým, že gróf potreboval palác, aby návštevy nemusel prijímať len vo svojej pracovni. Počas jednej záhradnej slávnosti prišla do paláca aj Mária Terézia. Tá však len pozdravila hostí z balkóna.

Neskôr v 20. storočí sa osud paláca menil. Svoju pracovňu v ňom mal aj prezident Jozef Tiso. Práve jeho pracovný stôl je jediným zachovaným pôvodným kusom nábytku. Všetko ostatné zariadenie, ktoré aktuálne v paláci je, pomáhal zariaďovať Holčík, aby sa mohol stať reprezentačným priestorom pre hlavu štátu. Nábytok chodili nakupovať do rakúskej Viedne i do Švajčiarska. Pri zariaďovaní určili aj tzv. dámsky salón vyhradený pre prvú dámu a jej návštevy. V súčasnosti sa volá zlatý salón. Dnes nájdeme v paláci vyše 90 miestností. V zelenom salóne je dlhší stôl, v minulosti slúžil ako jedáleň. V miestnosti, kde máva prezident tlačové konferencie, sa kedysi tancovalo na báloch.

Za socializmu slúžil palác ako dom pionierov, oficiálne Pioniersky dom Klementa Gottwalda. V jeho priestoroch cvičili deti balet, tancovali alebo mali modelársky krúžok. V dnešnej Prezidentskej záhrade bolo pre deti vybudované kúpalisko. Historik Holčík v podcaste odpovedá aj na otázku, či v paláci zvykne hlava štátu prenocovať.