Ukrajina sľúbila MMF, že do konca júla zavedie zdanenie príjmov z digitálnych platforiem a zruší oslobodenie od dane pre lacné medzinárodné zásielky

Do uplynutia lehoty stanovenej pre tieto body však zostáva už len týždeň. A Verchovna rada sa, ako sa očakáva, zíde na zasadnutí až v auguste.

V memorande sa tiež uznáva, že pôvodný balík daňových zmien, ktorý sa mal prijať do konca marca, sa ukázal ako „politicky nerealizovateľný“.

Zároveň ukrajinské orgány potvrdili pripravenosť zvýšiť aj ďalšie dane v prípade potreby dodatočných rozpočtových výdavkov. Za „najúčinnejšiu“ možnosť v takýchto okolnostiach považujú zvýšenie DPH.

V roku 2027 má vláda v úmysle sprísniť podmienky pre malé podniky – presunúť niektoré druhy činností z druhej do tretej skupiny samostatne zárobkovo činných osôb a zaviesť pre zástupcov tretej skupiny, ktorí poskytujú služby, diferencovanú jednotnú daň so sadzbou až 10 %. V súčasnosti je základná sadzba pre túto skupinu 5 %.

Do konca septembra 2026 by mala Rada prijať zákon o regulácii virtuálnych aktív (kryptomien). Ten by mal stanoviť právomoci regulačných orgánov, pravidlá udeľovania licencií kryptofirmám a mechanizmy obmedzovania operácií s kryptoaktívami s cieľom zachovať menovú kontrolu.

Na pokrytie rozpočtového deficitu sú ukrajinské orgány pripravené zvýšiť emisiu štátnych dlhopisov, využiť zlaté a devízové rezervy, upravovať menovú politiku a devízové obmedzenia.

V memorande sa tiež pripúšťa zrýchlenie inflácie z 8,6 % na 10,5 %.

V prípade zintenzívnenia útokov na energetiku a narušenia exportných trás môžu inflácia a rozpočtový deficit ešte viac vzrásť. Ukrajinské orgány tiež uznávajú, že ukončenie vojny bez spoľahlivých bezpečnostných záruk a dostatočného financovania obnovy spomalí návrat utečencov, investície a oživenie ekonomiky.

Zastavenie lodnej dopravy do ukrajinských prístavov môže vyvolať novú vlnu devalvácie hrivny

Zintenzívnené vojenské útoky na Ukrajinu môžu viesť k poklesu vývozu ukrajinského tovaru, čo zhorší súčasné problémy s deficitom štátneho rozpočtu, platobnou bilanciou, infláciou a zlatými a devízovými rezervami Národnej banky.

Uvádza sa to v článku 49 nového memoranda MMF, ktoré bolo nedávno zverejnené.

„V najbližšej budúcnosti môžu byť útoky ešte ničivejšie alebo častejšie, než sa očakávalo, najmä útoky na energetickú a inú civilnú infraštruktúru; tiež môžu byť výrazne narušené exportné tranzitné trasy. Ak sa tieto riziká naplnia, môže to v najbližšej budúcnosti ovplyvniť rast, inflácia môže opäť vzrásť, už aj tak značný deficit rozpočtu a bežného účtu sa môže zvýšiť a tlak na platobnú bilanciu sa môže zintenzívniť, čo bude mať negatívny vplyv na tvorbu medzinárodných rezerv,“ uvádza sa v dokumente.

Pripomeňme, že pred niekoľkými dňami sa v dôsledku útokov Ruskej federácie na lode úplne zastavila lodná doprava do ukrajinských prístavov, cez ktoré prechádza 80 % celkového ukrajinského vývozu.

Odborníci sa domnievajú, že zníženie objemu vývozu a následne devízových príjmov bude mať negatívny vplyv na devízový trh, a to konkrétne:

• Znížením ponuky dolára na bezhotovostnom trhu (na medzibankovom trhu).

• Zvýšením predaja devíz zo strany Národnej banky zo zlatých a devízových rezerv krajiny.

• k intenzívnejšej devalvácii hrivny.

„V najlepšom prípade sa pokúsia rýchlo presmerovať 10 % devízových príjmov na Dunaj, hoci tam panuje sucho a hladina vody klesla. Všetko závisí od termínov a dĺžky trvania blokády,“ komentoval situáciu finančný analytik Andrej Ševčišin.

Tento týždeň došlo k miernej devalvácii národnej meny, pričom sa snažili, aby to bolo čo najmenej nápadné: oficiálny kurz hrivna/dolár sa posunul z 44,6676 UAH/$ k 20. júlu na 44,8086 UAH/$ k 27. júlu. Aj v páre hrivna/euro sa úprava prispôsobovala svetovému trhu, preto sa kurz pohyboval od 51,0577 UAH/€ do 51,0981 UAH/€ (kvôli neistote v súvislosti s vojnou medzi USA a Iránom sa pár euro/dolár pohyboval od 1,1367 do 1,1440).

Objem predaja exportného dolára na medzibankovom trhu však každým dňom klesal. Najvyšší bol v stredu 22. júna – na úrovni 23 % všetkých obchodov na hlavnej platforme Bloomberg, avšak už v piatok 24. júna klesol na 10 %. Na jednej strane sa v dôsledku blokády prístavov znižovali devízové príjmy exportérov, na druhej strane tí, ktorí ich mali k dispozícii, sa snažili dolár si ponechať do budúcnosti.

Dôvod poklesu devízových predajov na trhu je zrejmý: kvôli evidentným problémom s exportom mnohí očakávajú devalváciu hrivny.
Predpokladá sa, že k nej dôjde v druhej polovici augusta, zatiaľ sa však zvažujú rôzne možnosti a čaká sa na reakciu Národnej banky, ktorá budúci utorok, 30. júla, oznámi rozhodnutie o svojej základnej úrokovej sadzbe. Jej zvýšenie potvrdí negatívne očakávania, zatiaľ čo zachovanie pôvodných 15 % ročne bude svedčiť o neutrálnom stave.

„Ak sa situácia bude zhoršovať, orgány budú nútené pristúpiť k oslabeniu bezhotovostného kurzu až na 45 UAH/$. A ak sa rozhodnú udržať úroveň pod 45 UAH/$, pričom budú zásobovať trh zo zlatých a devízových rezerv NBU, bude to skôr politické rozhodnutie zamerané na potlačenie inflácie,“ poznamenal Andrej Ševčišin.

45,0 UAH/$ je najoptimistickejšia prognóza na koniec augusta až september. V prípade výrazného zhoršenia situácie v oblasti vývozu a zníženia devízových príjmov spoločností sa predpokladá pohyb smerom k 46 UAH/$ na vrcholoch.

Treba poznamenať, že počas vojny sa obchodná bilancia Ukrajiny výrazne zhoršila. Jej záporné saldo (prevyšovanie dovozu nad vývozom) v roku 2025 dosiahlo 45 miliárd dolárov. Ak sa blokáda prístavov predĺži, záporné saldo sa ešte zvýši. A v takom prípade bude potrebná buď ešte väčšia zahraničná pomoc, než sa plánovalo, alebo devalvácia kurzu hrivny.

Prečítajte si tiež

• Rekordné miliardy Slovákov vo fondoch. Víťazmi boli technologické akcie, bitcoin tvrdo padol
• Ako na novú daň z transakcií? Odpoveď: Kryptomeny