Trumpovi sa vyčerpali zásoby, už to uznala aj administratíva

Analýza Kongresového rozpočtového úradu (Congressional Budget Office, CBO) zverejnená v utorok popoludní zistila, že vojna v Iráne už stála Ministerstvo obrany (Department of Defense, DoD) 38 miliárd dolárov. Hoci je táto suma výrazne nižšia ako cena presahujúca 100 miliárd dolárov, ktorú vypočítali nezávislí experti, CBO poznamenáva, že jeho odhady boli obmedzené, pretože „DoD nereagovalo na žiadosti CBO o informácie“.

Bez pomoci Ministerstva obrany nemohol úrad CBO do svojej analýzy zahrnúť celý rad známych vojnových nákladov, vrátane nákladov na opravu škôd na amerických vojenských základniach v regióne. Podľa odborníkov by len tieto náklady mohli presiahnuť 200 miliárd dolárov.

CBO však mohlo potvrdiť, že vojna bola katastrofou pre americkú ekonomiku a vojenskú pripravenosť. Analýza CBO odhaduje, že miera inflácie by v roku 2027 mala byť o pol bodu vyššia, než bola pred začiatkom vojny, a to takmer výlučne kvôli vyšším globálnym nákladom na energiu vyplývajúcim z vojny. „Keďže cena takmer každého výrobku odzrkadľuje náklady na dopravu, nárast cien ropy – významného vstupu pri preprave tovaru – nepriamo ovplyvňuje ceny väčšiny tovarov a služieb,“ píše CBO.

Situácia v oblasti vojenskej pripravenosti je rovnako pochmúrna, konštatuje autor texu. Podľa analýzy CBO, USA počas vojny s Iránom spotrebovali polovicu a dokonca až až dve tretiny svojich zásob protiraketových striel, čo predstavuje obrovské alternatívne náklady. „Tento deficit by sa stal obzvlášť problematickým, ak by vznikol konflikt s protivníkom, ktorého arzenál by zahŕňal veľké množstvo balistických a krídlatých rakiet,“ uvádza sa v správe, ktorá poukazuje na to, že Čína takýmto arzenálom disponuje.

Samostatná správa, ktorú v pondelok popoludní zverejnil generálny inšpektor Ministerstva obrany (Inspector General ,IG), ponúka ešte viac podrobností o nákladoch vojny z hľadiska vojenskej pripravenosti. Správa prináša prvé verejné potvrdenie zo strany Ministerstva obrany, že vojna spôsobila kritický nedostatok niektorých zbraní. Podľa správy to „viedlo k strategickým nedostatkom v zásobách a odhalilo úzke miesta v priemyselnej základni pri doplňovaní munície.“

Hoci mnohí externí experti varovali ministerstvo obrany pred nedostatkom munície, minister obrany Pete Hegseth a prezident Donald Trump opakovane odmietli tvrdenie, že americká armáda má nedostatok kľúčových zbraní. V júni Hegseth v relácii „Face the Nation“ uviedol, že nedostatok munície je „vymyslená história, ktorú chcú médiá šíriť, a v konečnom dôsledku sú naše zásoby veľké a stále sa zvyšujú“.

Dokonca, začiatkom tohto mesiaca prezident USA Donald Trump na platforme Truth Social tvrdil, že armáda disponuje „prakticky neobmedzeným množstvom munície strednej až vysokej kvality“. Tých, ktorí informovali o nedostatkoch, označil za „zradcov“.

Prezident stanovisko nezmenil ani po zverejnení správy generálneho inšpektora (IG) v pondelok a na Truth Social napísal, že americká armáda vyrába „viac vynikajúcich a elitných zbraní ako kedykoľvek v našej histórii“.

Správa generálneho inšpektora však vykresľuje radikálne odlišný obraz vojny s Iránom, než aký prezentujú Trump a Hegseth, konštatuje autor. Okrem poukázania na nedostatky v munícii – ktoré čerpá priamo z Úradu podtajomníka pre akvizície a udržateľnosť (Office of the Under Secretary for Acquisition and Sustainmen), úradu zodpovedného za nákup zbraní pre americké ozbrojené sily – správa konštatuje, že vojna s Iránom viedla k poškodeniu alebo zničeniu viac ako 50 amerických vojenských lietadiel. Okrem toho „USCENTCOM uviedol, že iránske útoky poškodili a zničili stovky budov a konštrukcií na amerických základniach v Kuvajte, Bahrajne, Katare, Spojených arabských emirátoch, Saudskej Arábii, Iraku, Ománe a Jordánsku,“ uvádza sa v správe.

Ako sa uvádza v správe generálneho inšpektora, najväčšie „náklady“ utrpelo 18 vojakov, ktorí v konflikte prišli o život, ako aj viac ako 400 vojakov, ktorí boli zranení v boji už len počas prvých štyroch mesiacov konfliktu. Systém analýzy obetí v obrane (Defense Casualty Analysis System) v súčasnosti uvádza, že vo vojne s Iránom bolo zranených viac ako 800 vojakov.

V USA sa vojna naďalej ukazuje ako mimoriadne nákladná pre americkú ekonomiku, uvádza autor. Nárast inflácie, ktorý identifikoval Kongresový rozpočtový úrad (CBO), sa prejavil v tom, že ceny benzínu od začiatku vojny vystrelili o viac ako 40 %. Minulý týždeň hlavný ekonóm spoločnosti Moody’s Analytics, Mark Zandi, odhadol celkové ekonomické náklady vojny pre amerických spotrebiteľov – vrátane vyšších cien benzínu a z toho vyplývajúceho nárastu cien takmer všetkého, čo Američania kupujú – na 115 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 860 dolárov na domácnosť.

„Stručne povedané, či už ste príslušníkom ozbrojených síl alebo bežným Američanom, ktorý sa len snaží zaplatiť za benzín a potraviny, Trumpova vojna v Iráne, ktorú si sám zvolil, už bola nesmierne nákladná a tieto náklady budú len ďalej rásť, čím dlhšie sa vojna bude ťahať,“ zhrnul autor v závere textu.

Prečítajte si tiež: 

• Macron sa zbláznil! Francúzsky politik zhodnotil prezidentove hry s jadrovým dáždnikom 
• Washington by mohol zasiahnuť Putinovo arktické plynárenské impérium sankciami voči 14 tankerom LNG