Auto vám nikto nezakáže. Model analytikov NBS ukazuje inú cestu: zdražiť jeho vlastníctvo

Nová daň z áut dnes nie je v zákone ani v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ministerstvo financií tvrdí, že ju nepripravuje. Existuje však konkrétny model analytikov NBS Dominika Péliho a Martina Nevického, v ktorom by každoročnú daň platili aj domácnosti. Autori upozorňujú, že ide o ich názory a nie nevyhnutne o stanovisko NBS.

Podstatné nie je len to, koľko by štát vybral. Model má vyšším zdanením emisnejších áut zároveň presunúť časť budúcich nákupov k vozidlám s nižšími emisiami. Zároveň otvára zásadnejšiu otázku: prečo sa má vec, ktorú si človek zákonne kúpil z už zdanených príjmov, každý rok znova meniť na zdroj príjmov štátu?

Ak sa takáto daň raz objaví, nestačí diskutovať o jej sadzbe. Treba žiadať tri odpovede: prečo zdaňovať samotné vlastníctvo, čo sa na oplátku zníži na zdanení práce a čo štát zmení na vlastnom fungovaní.

Daň ešte nie je zákon. Model už má výnos

Dnes sa daň z motorových vozidiel týka vozidiel evidovaných na Slovensku a používaných na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Bežné súkromné auto domácnosti do tohto režimu nespadá.

Model analytikov NBS by to zmenil. Počíta s registračnou platbou, každoročnou daňou z vlastníctva a menším poplatkom pri ďalšom prevode auta. Ročná daň by sa vzťahovala aj na autá domácností.

Celý systém by podľa simulácie prinášal približne 448 až 451 miliónov eur ročne. Z toho samotná každoročná daň z vlastníctva približne 392 až 395 miliónov.

Väčšina peňazí teda nemá prísť z kúpy nového auta. Má prichádzať každý rok za to, že ho človek vlastní.

Zapracoval by som odpoveď NBS takto, bez rozširovania pasáže a bez opakovania toho, čo už článok vysvetľuje:

Majetok nie je príjem

Človek si môže auto kúpiť v čase, keď pracuje a zarába. Z príjmu zaplatí daň a odvody. Ak si z takto zdanených peňazí kúpi nové auto, v jeho cene zaplatí aj DPH. Možno si naň roky odkladal a odoprel inú spotrebu.

O päť rokov môže prísť o prácu. Príjem zmizne, auto zostane. Model však ročnú daň na aktuálny príjem vlastníka neviaže.

Práve tu je zásadný rozdiel medzi daňou z príjmu a daňou z vlastníctva. Prvá vzniká, keď človek peniaze získava. Druhá od neho žiada ďalšie peniaze preto, že si ponechal majetok nadobudnutý v minulosti.

Z pohľadu výberu dane je evidovaný majetok stabilným základom. Z pohľadu občana však vzniká nepríjemná otázka: je vec, ktorú zákonne nadobudol z už zdanených peňazí, naozaj ešte úplne jeho, ak za možnosť ponechať si ju musí štátu každý rok znova platiť?

Ak je problém znečistenie, prečo zdaňovať vlastníctvo?

Osobné autá vytvorili v roku 2024 približne 64 percent CO₂ emisií cestnej dopravy. Národná inventúra však nerozlišuje, koľko z toho pripadá na autá domácností a koľko na firmy.

Po vydaní článku nám NBS potvrdila, že ani údaje použité v jej emisnom a behaviorálnom modeli neumožňujú rozlíšiť vozidlá domácností od vozidiel právnických osôb. Osobitne preto nevyčíslila ani ich podiel na emisiách, ani na výnose dane. Model síce zohľadňuje vek vozidla a pri starších autách znižuje CO₂ zložku dane, ale nevie vyčísliť, aká časť účinku pripadá práve na domácnosti.

To je podstatné aj preto, že od roku 2028 má cestnú dopravu zasiahnuť ETS2. NBS nám zároveň odpovedala, že jeho účinok v modeli samostatne neodhaduje a spoločný účinok ETS2 a vlastníckej dane by si vyžadoval širší model. Sama rozlišuje ich pôsobenie: ETS2 zdražuje používanie vozidla cez pohonné látky, analyzovaná daň pôsobí na výber a vlastníctvo auta.

Z publikovaného modelu teda nevieme, aký dodatočný environmentálny účinok prinesie každoročná daň popri ETS2 ani aká časť jej výnosu pripadne domácnostiam.

Autori pritom hovoria o dvoch cieľoch: environmentálnom signále a stabilnom verejnom príjme. Pri výnose 392 až 395 miliónov eur ročne je preto legitímne pýtať sa, kde sa končí klimatická politika a kde sa začína nový stabilný zdroj príjmov štátu.

Prečo štát potrebuje ďalší daňový základ?

Rada EÚ 10. júla odporučila Slovensku zefektívniť daňový mix aj intenzívnejším využívaním environmentálnych a periodických daní z nehnuteľností. Zároveň poukazuje na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce.

Aj keby sme prijali logiku presunu daní z práce na majetok, musia existovať obe strany rovnice. Ktorá konkrétna daň alebo odvod z práce sa občanovi zníži a o koľko?

Pred tým je však ešte jedna otázka. Prečo štát ďalšie peniaze potrebuje?

Od roku 1993 sa pri moci vystriedali vlády rôznych politických farieb. Preto nemožno každú ďalšiu reformu začínať iba otázkou, z čoho ešte vybrať. Treba sa pýtať aj na to, ktoré dlhodobé rozhodnutia, výdavkové návyky a záväzky vytvorili stav, v ktorom štát nové zdroje stále hľadá, a čo sa na jeho fungovaní po zavedení ďalšej dane zmení.

Ak sa nezmení nič a pribudne iba nový príjem, príčina zostane. O pár rokov môže prísť ďalšia diera a ďalší „nevyužitý daňový základ“.

Pri bývaní sme už videli „pozitívnu motiváciu“

Auto nie je prvý majetok, pri ktorom sa vyšší priebežný náklad používa ako nástroj na zmenu správania vlastníka.

V apríli sme v Hlavných správach rozobrali úvahu experta NBS o vyššej dani z nehnuteľností. Počítala aj s tým, že vyšší každoročný náklad môže tlačiť ceny nadol a motivovať časť vlastníkov veľkých domov k presťahovaniu do menšieho bývania.

Česká vládna splnomocnenkyňa Hana Landová pri energetických požiadavkách na budovy podobný princíp opísala slovami, že „tento tlak je vždycky vytvářen nepřímo“ a hovorí sa mu „pozitivní motivace“. Pri obnove hypotéky alebo refixácii úrokovej sadzby môže podľa nej energetický stav nehnuteľnosti vytvárať ďalší tlak na vlastníka, aby investoval – napríklad ak by horší stav znamenal vyššiu úrokovú sadzbu.

Nejde o tvrdenie, že slovenské banky dnes musia zvyšovať úroky podľa energetickej triedy domu. Spoločný mechanizmus je však čitateľný: majetok netreba zakázať, ak sa jeho vlastníctvo alebo financovanie predraží tak, aby vlastník zmenil svoje rozhodnutie.

Aký štát chceme?

Daň z auta domácnosti dnes nie je slovenským zákonom ani vládnym návrhom. Práve preto má zmysel hovoriť o princípe skôr, než sa raz môže stať paragrafom.

Slováci si musia položiť otázku, aký štát chcú. Taký, v ktorom sa zákonne nadobudnutý majetok stáva trvalým daňovým základom, pretože je ľahko evidovateľný a zdaniteľný? Alebo taký, ktorý rešpektuje, že majetok kúpený z už zdanených príjmov nemusí človek štátu každý rok znova „vykupovať“?

Ak je cieľom znížiť emisie, hovorme o emisiách. Ak je cieľom presunúť dane z práce, ukážme, čo z práce skutočne klesne. A ak štátu chýbajú peniaze, pomenujme, prečo mu chýbajú a čo zmení na vlastnom fungovaní. Inak sa z reformy stane iba ďalší účet za to, že človek niečo vlastní.