A čo obete teroru zo strany USA?

Poslanec Krúpa z SaS napríklad napísal, že „zapaľuje sviečku” za obete, a že mu vraj aj po štvrťstoročí naskakujú „zimomriavky zdesenia”.

Moja otázka však znie: a čo obete teroru zo strany Spojených štátov amerických?

USA totiž pod zámienkou „Vojny proti terorizmu” následne spôsobili smrť miliónov ľudí.

Všetky civilné obete sú tragédiou, vrátane tých z 11. septembra 2001. K týmto udalostiam, ani k ich povahe či vzniku, sa ale vracať nebudem. Podstatné je, čo sa dialo potom.

Podľa projektu/štúdie „Náklady na vojnu” Watsonovho inštitútu pre medzinárodné a verejné záležitosti na Brownovej univerzite v Providence sa odhaduje, že vojny vedené USA od roku 2001 priamo či nepriamo zabili odhadom 4,5 až 4,7 milióna ľudí.

Priamych úmrtí má byť približne 940 000, a ďalších 3,6 až 3,8 milióna ľudí malo zomrieť na nepriame úmrtia, ktoré tieto vojny spôsobili, teda rôzne choroby či podvýživu.

V rámci tohto projektu bolo tiež odhadnuté, že v dôsledku vojen po 11. septembri bolo vysídlených viac než 38 miliónov obyvateľov krajín ako Afganistan, Irak, Jemen, Líbya, Pakistan, Sýria či Somálsko.

Zoberme si len Afganistan a Irak.

V Afganistane trvalo dvadsať rokov, kým „intervencia” USA vystriedala Taliban za Taliban, zatiaľ čo na priame následky vojny zomrelo 176-tisíc ľudí.

V Iraku na priame následky vojny zomrelo až 315-tisíc ľudí, a Američanov od invázie neodradili ani historicky najväčšie protivojnové protesty. Boli tu o niečo úspešnejší než v Afganistane, keď si z Iraku spravili svoj ropný protektorát („boj proti terorizmu” bol predsa aj bojom za ovládnutie zásob ropy), a dnes sú všetky zisky z predaja irackej ropy najprv ukladané na účet centrálnej banky Iraku vo Federálnej rezervnej banke v New Yorku.

USA sa po 11. septembri mali stať globálnym hegemónom, ktorý má právo „preventívne” zasahovať kdekoľvek na svete, a z pozície „morálneho vodcu” meniť politické režimy.

Prezident George W. Bush v roku 2002 v rámci Národnej bezpečnostnej stratégie deklaroval: „Spojené štáty disponujú a budú si udržiavať bezprecedentnú vojenskú silu a technologický vplyv.

Naše sily budú dostatočne silné na to, aby odradili potenciálnych protivníkov od snahy o zbrojenie v nádeji, že prekonajú alebo vyrovnajú sa moci Spojených štátov.“

A dopomôcť im k tomu malo a má aj viac než 750 amerických vojenských základní po celom svete – čo znamená, že asi 80 % všetkých zahraničných základní tohto sveta patrí USA.

Ak sa pripomína 11. september, malo by pripomínať najmä to, čo nastalo po ňom.

Štvrťstoročie teroru Spojených štátov amerických pod zámienkou „vojny proti terorizmu”, ktorého dôsledkom boli milióny ľudských obetí.

Prečítajte si tiež:

• New York si pripomína 25. výročie útokov z 11. septembra
• Raši apeluje, aby sa už neopakovali tragédie ako teroristický útok v USA v 2001
• Trump spojil útoky z 11. septembra so svojou vojnou proti Iránu, v New Yorku rečniť nesmel