Posudok k vízii Slovenska 2040, 1. časť

Prezident Slovenskej republiky uvítal návrh na vypracovanie štátnej stratégie aj dokument Slovensko 2040. Politická opozícia s mnohými myšlienkami dokumentu súhlasí (!?), ale celú myšlienku vytvorenia predstavy o budúcnosti Slovenska z vládnych kruhov považuje za frašku. Aj keď autori dokumentu tvrdia, že je nadstranícky, ako si vysvetliť, že pripomienkovania sa zúčastnili opoziční politici? Nastal zvláštny stav – obsah dokumentu sa v zásadných kapitolách zhoduje s programami politickej opozície. Tento posudok nech je upozornením na závažné nedostatky strategického dokumentu, kultúrnu a politickú jednostrannosť až zaujatosť. Posudok je zameraný len na niektoré oblasti dokumentu.

Skupina národne a vlastenecky zameraných združení na stretnutiach s poslancami NR SR vytvorila v roku 2025 pracovnú skupinu na prípravu štátnej stratégie. V tom istom roku sa konalo výročné stretnutie členov a spolupracovníkov združení slovenskej inteligencie KORENE, aby vydalo naliehavú výzvu S O S s perspektívnou dlhodobou koncepciou budúcnosti slovenského národa a jeho štátu (na konci článku plné znenie). V apríli tohto roku bolo potrebné vysporiadať sa s vládnym návrhom na vypracovanie vízie a stratégie Slovenska 2040. Skupina združení sa preto dohodla, že sa zapojí do celospoločenskej rozpravy so svojimi vlastnými predstavami a návrhmi. Slovenský vedec Emil Páleš zaslal pripomienky k dokumentu do SAV, prvé relácie a rozhovory k zverejnenému dokumentu Slovensko 2040 boli uskutočnené v internetových médiách správy.sk, Slobodný vysielač a ďalších médiách, niektoré sa z rôznych dôvodov zo strany médií zatiaľ neuskutočnili.

Všeobecné posúdenie

Dokument vychádza a nadväzuje na súčasný stav v spoločnosti, stavia na základoch rozdelenej spoločnosti, kultúrneho, morálneho, spoločenského, politického a mediálneho úpadku, zhoršených medziľudských vzťahoch, rozklade rodiny, podpore rodovej otázky, riadenej migrácie, všadeprítomného včleňovania – tzv. inklúzie, scitlivovania spoločnosti voči odlišnostiam a umelého vytvárania rodovej, rasovej a národnostnej rozmanitosti. Typickým znakom súčasných riešení v spoločnosti, a to platí aj pre tento dokument, je snaha odstraňovať dôsledky, nie príčiny. Takýmto prístupom je veľmi ťažké vyriešiť akékoľvek nedostatky spoločnosti.

Dokument je výrazne nasmerovaný na ekonomické a materiálne hľadisko rozvoja. Pre pochopenie súvislostí medzi, na jednej strane nedostatočným priaznivým vzťahom k slovenskej štátnosti, Slovenskej republike, slabou národnou identitou alebo akoukoľvek kolektívnou identitou, „inkluzívnym“ a neustále sa reformujúcim vzdelávaním, cielene šírenou progresivistickou náladou v spoločnosti a na druhej strane „odlivom mozgov“ do zahraničia, rozkladom rodiny, starnúcim obyvateľstvom a pod. ako dôsledkom, chýba duchovný, filozoficko-kulturologický rozmer. Charakter kultúry určuje smerovanie spoločnosti, ekonomické a materiálne hľadisko sú už len jej dôsledkom. Slovensko nemá vytvorené vlastné jednoznačné kultúrne smerovanie, nekriticky a prvoplánovo prijímame cudzie kultúrne vzorce. Preto si vytvorme vlastnú definíciu našej, slovenskej kultúry, ktorá nám bude vyhovovať a pretvorme ju do Ústavy kultúry.

V dokumente takmer nie je zastúpený tradičný a skúsenosťami našich predkov overený pohľad na riešenie ekonomických, hospodárskych a kultúrnych otázok napriek tomu, že ide o strategickú predstavu budúceho smerovania ešte stále národného štátu, Slovenskej republiky a väčšina Slovákov má stále silné národné, vlastenecké a tradičné slovenské kultúrne cítenie. Vzhľadom na politickú a kultúrnu rozdelenosť slovenskej spoločnosti by bolo spravodlivé zahrnutie aj širšieho hodnotového záberu vo vzťahu k slovenskému národu, štátnosti, kultúrnemu dedičstvu a vlasti.

Dokument venuje zvýšenú pozornosť skupinám obyvateľstva nachádzajúcich sa v rôznych formách sociálneho znevýhodnenia, napríklad sociálne vylúčeným skupinám či jednorodičovským domácnostiam. Väčšinové obyvateľstvo, rodiny a ekonomicky aktívne obyvateľstvo, ktoré tvoria súčasť sociálnej a hospodárskej základne štátu je v úzadí.

Slovákov má spájať spoločný „príbeh“ – schopnosť vnímať sa ako súčasť jedného demokratického spoločenstva a podieľať sa na jeho budúcnosti, ktorý vychádza z otvorenej reflexie minulosti, kritického porozumenia súčasnosti a schopnosť predstavovať si budúcnosť v meniacom sa svete. Takýto „príbeh“ rozmanitosti, výraznej podpory osobnej identity, kultúrneho chaosu, nerešpektovania základných ľudských hodnôt (spravodlivosti, morálky, úcty, dohodnutého hodnotového rebríčka a pod.), jednotného pohľadu na slovenské a svetové dejiny nemôže vytvárať spoločnú kolektívnu identitu a súdržnosť spoločenstva. Chýba totiž jej základ, spoločný jednotiaci východiskový prvok jedinečný pre Slovensko, príp. obraz spoločného nepriateľa (klimatická zmena, vojny a iné svetové hrozby). Slovákov má spájať jednota, výraz príbeh nie je presný, nie každý Slovák má rovnaký osobný príbeh, ale jednotu môžu mať aj Slováci, ktorí nežijú v Slovensku. Súdržnosť spoločnosti sa môže dosiahnuť aj správnou rovnováhou podpory osobnej a kolektívnej identity, spoločenskou dohodou na štátnej doktríne, na ktorej sa dohodne väčšina Slovákov, bez zásahu politických strán a morálne poklesnutých vedeckých inštitúcií.

V kapitole zahraničných Slovákov sa hovorí po novom o slovenskej diaspóre. Toto slovné spojenie začína nahrádzať spojenie zahraniční Slováci, Slováci žijúci v zahraničí, krajania a pravdepodobne má za úlohu vytvoriť silnejšiu identitu zahraničných Slovákov k Slovensku. Slovenská diaspóra, s ktorou súčasná slovenská politická opozícia počíta ako so silným politickým progresívnym potenciálom, sa má účinne zapojiť do budovania rodovej, rozmanitej a inkluzívnej Slovenskej republiky. O slovenských krajanov sa viedol aj politický zápas pri nedávnej novele zákona pre voľby zo zahraničia.

V závere dokumentu sa uvádza autorský kolektív. Niektorí autori, napriek tomu, že v 90-tych rokoch si neželali vznik samostatnej Slovenskej republiky a svojbytného slovenského národa, sa teraz podieľajú na štátnej Vízii Slovensko 2040, iní autori majú prepojenie na mimovládne združenia riadené cudzími štátmi.

Zoskupenie národne a vlastenecky zameraných združení navrhuje riešenia k jednotlivým kapitolám strategického dokumentu. SSI KORENE navrhuje desať priorít bezpečnosti – populačnú, sociálnu, intelektuálnu, zdravotnú, hospodársku, energetickú, pedagogicko-výchovnú, technologickú, mediálno-komunikačnú a spojeneckú. Spoločnosť Sophia žiada morálne zdravie, bez ktorého sú všetky riešenia zbytočné. Expertná komisia pre slovensko-maďarské vzťahy kladie dôraz na národnú a štátnu identitu, Vlastenecký inštitút Petra Šveca na politickú nezávislosť a suverenitu Slovenskej republiky. Rodný kruh požaduje včleniť do štátnej doktríny pôvodnú slovenskú duchovnú kultúru ako súčasť národnej identity. Slovensko bez GMO a quid est VERITAS presadzujú označovanie potravín geneticky modifikovanými organizmami, tak ako doposiaľ a tak, ako si to želá väčšina Slovákov, podľa posledného prieskumu.

Jazyková stránka z pohľadu neodborníka

Gramatická stránka každého dokumentu predstavuje úroveň celej práce, v štátnom dokumente vypovedá o vzťahu k slovenskému jazyku, dáva vzor celej spoločnosti a jej úrovňou získava tvorca dôstojnosť, vypovedá o jazykovej suverenite (aut. Kačala, J.). Preto prekvapuje, že v dokumente Slovensko 2040, ktorej autorom je najvyššia slovenská vedecká ustanovizeň, Slovenská akadémia vied, ktorej súčasťou je aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra sa nachádzajú gramatické a štylistické nedostatky, ktoré rozpozná aj neodborník, ako aj niektoré formulácie ovplyvnené anglickou jazykovou konštrukciou viet. Dokument sa (vedome?) nevyhol vplyvu realizujúcej sa jazykovej globalizácie.

Najčastejšie sa opakujúcimi pojmami sú vízia, príbeh a krajina v kontexte štátnej politiky Slovenskej republiky. Tieto výrazy síce patria do súčasného neodborného a komunikačného jazyka, ich použitie by však malo byť terminologicky jednoznačné a primerané slovenskému jazykovému a kultúrnemu prostrediu. Zámena obsahov a pojmov vytvára v jazyku chaos, navyše, ak sa zamieňa za nepresné a mätúce pomenovanie alebo dané pojmy majú ľudový charakter, alebo sa nekriticky preberajú slová s cudzieho jazyka. Nejednotnosť používania pojmov spôsobuje roztrieštenosť, nestabilitu a neistotu v cieľoch. Správne a presné názvoslovie upevňuje kolektívnu identitu a tak žiadané dobré medziľudské vzťahy, podporuje aj celkový pokoj a súdržnosť spoločnosti. Prijatie nových pojmov je prvým krokom k prijatiu nového riadenia (aut. Vyšná, M.).

Úvodná kľúčová veta dokumentu: „Slovensko je v roku 2040 krajinou, kde sa ľuďom darí,“ si zaslúži osobitnú pozornosť. Vzhľadom na obsah a zameranie dokumentu je krajina nevhodný pojem v štátnickom dokumente na označenie pre Slovenskú republiku. Podľa väčšiny slovenských slovníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v slovenskom jazyku sa pojmom krajina všeobecne označuje geograficky alebo politicky vymedzené územie, ale aj širšia geografická či kultúrna oblasť. Naproti tomu pojem štát podľa väčšiny slovníkov označuje presnú politickú a právnu organizáciu verejnej moci na určitom území a vo vzťahu k jeho obyvateľstvu. Pri dokumente, ktorý formuluje dlhodobú predstavu o smerovaní Slovenskej republiky, je preto dôležité používanie presného označenia Slovenská republika alebo štát podľa súvislosti, prípadne formulácie, ktorá jednoznačne vyjadruje, že ide o slovenskú štátnosť, Slovenskú republiku, slovenské politické, občianske a kultúrne spoločenstvo. Pomenovanie štátu ako krajiny z anglického country sa u nás začalo používať vplyvom jazykovej západnej kultúry najmä od 90-tych rokoch. V dokumente sa neurčitý a všeobecný pojem štát v texte opakuje príliš často, pričom Slovenská republika ani raz. V tomto prípade je namieste používanie Slovenská republika, príp. Slovensko, buduje sa nimi štátna a národná identita, vzťah k slovenskej štátnosti. Avšak, ak by sme mali záujem na tom, aby sa so Slovenskom čo najviac stotožnili najmä občania s inou ako slovenskou národnosťou a ďalší noví cudzinci, určite by sme nepoužívali pojmy s prívlastkom slovenský.

V názve dokumentu je potrebné zvážiť aj názvoslovné vymedzenie pojmu vízia. Väčšina slovenských slovníkov uvádza víziu ako vidinu, prelud, fantazmagóriu, chiméru, zmyslový klam, halucináciu, mylnú zmätenú predstavu, mámenie, mam, fikciu, ilúziu a pod. Pravdepodobne si nikto z nás neželá takúto predstavu budúcnosti Slovákov a slovenskej štátnosti. Slovo vízia k nám prišlo z anglického vision. Ak máme na mysli víziu ako schopnosť vidieť z pôvodného anglického významu alebo víziu, ktorá sa spája so slovom vizualizácia, keď vizualizujeme budúcnosť, tvoríme jej schému, potom je nevyhnutné prispôsobiť túto myšlienku slovenským pomerom, pristupovať k nemu s väčším jazykovým sebavedomím, uplatniť našu chýrnu jazykovú tvorivosť, rozmanitosť a jedinečnosť. Jednoducho a presne – predstavujeme si to, čo vytvoríme.

Pojem príbeh je v súčasnej politickej a mediálnej komunikácii pomerne rozšírený. Jeho používanie v dokumente verejnej politiky by však bolo vhodné kriticky zvážiť. V jednotlivých prípadoch možno použiť presnejšie pojmy, napríklad historická skúsenosť, identita, hodnotové východiská, predstava o budúcom smerovaní. Pojem príbeh sa v slovenskom jazyku vyskytuje najmä v rozprávke, je to slovo vhodné pre literatúru a preto môže pôsobiť zmätočne, nepresne a môže „potopiť“ celý dokument. Ak chceme použiť nový výraz, pre ktorý ešte slovenčina nemá presný pojem, potom je vhodné trochu porozmýšľať. Prispejeme tým k rozvíjaniu a zdokonaľovaniu nášho materinského jazyka.

Použitie uvedených slov v novom štátnickom a politickom kontexte v slovenskom jazyku znehodnocujú honosnú myšlienku spoločnej predstavy o budúcnosti Slovákov a Slovenskej republiky, štátnej stratégie na tuctový, zovšednený text namiesto jedinečnosti, výnimočnosti a ojedinelosti, ktoré slovenský jazyk určite má. Slovenský jazyk je predsa jeden z najpresnejších jazykov na svete a jazyková globalizácia nie je prospešná pre žiadny národný jazyk.

V dokumente sa uvádza ospravedlňujúca veta: „Vízia používa mužský rod pre lepšiu čitateľnosť“! V tom prípade by mal dokument vyvážene obsahovať aj vetu: „Vízia nepoužíva názov štátu Slovenská republika, národná identita, Slováci, slovenský jazyk pre lepšiu inklúziu Slovákov a cudzincov do budúceho inkluzívneho štátu.“ Autori vôbec neberú do úvahy generické maskulínum, ktoré je podľa vedeckých štúdií pevne zakotvené vo vedomí používateľov slovenského jazyka. Neberú do úvahy ani zreteľný nezáujem absolútnej väčšiny Slovákov používať tzv. rodovo vyvážený jazyk v spoločnosti, v politike ani v zákonoch pre jeho neprirodzenosť, nepraktickosť a nezmyselnosť. Ani Francúzsko nedokázalo prijať bez výhrad európske snaženie o „rodovo vyváženú spoločnosť“, dokonca francúzska akadémia na ochranu jazyka Académie française zápasí s francúzskou Štátnou radou o zachovanie generického maskulína. Žiaľ, nanucovaný rodový režim je dôsledkom neusporiadanej a kultúrne upadnutej spoločnosti, chaotického postavenia muža, ženy, detí a rodiny v spoločnosti.

Viac slovenskosti

Výtvarné a grafické spracovanie strategického dokumentu nie je iba estetickou otázkou. Vizuálna podoba spoluurčuje spôsob, akým čitateľ dokument interpretuje. Po výtvarnej stránke dokument pôsobí nejednotne, kompozične nevyvážene a výtvarne nejasne. Úvodná stránka nepôsobí dostatočne reprezentatívne, textové stĺpiky sú rozhádzané, alebo v tvare s nejasným zámerom. Použitie francúzskeho znaku víťazstva je v slovenskom štátnickom materiáli nevhodné. Naopak, znak jablka ako vyjadrenie zdravia vhodne dopĺňa kapitolu zdravotníctva. Kruh s vyznačenou štvrťou vhodne naznačuje novú kapitolu, celý vyplnený kruh znamená ucelenosť a súvislosť pri dosiahnutí cieľa.

Odporúča sa vytvoriť jednotný grafický systém, v ktorom budú mať jednotlivé tvary, farby, symboly a fotografie jasne definovanú funkciu zrozumiteľnú pre všetkých Slovákov. Úvodná strana by mohla výraznejšie pracovať s motívom Slovenskej republiky, jej územia, kultúry a identity. V dokumente je opodstatnené výraznejšie zastúpenie slovenských kultúrnych a národných motívov, pričom by nemalo ísť o dekoratívne prvky, ale o premyslenú vizuálnu reprezentáciu historického a kultúrneho dedičstva Slovenska. Slovenská kultúra je dostatočne bohatá na to, aby z nej mohli čerpať aj nasledujúce pokolenia.

Fotografie prírody sa primerane prelínajú s fotografiami postáv. Figurálne obrázky však napovedajú, že v budúcnosti v Slovensku asi nebude niečo v poriadku. Postavy sú neforemné, vytetované, ázijského typu, s nežiaducimi plastovými prvkami (káva v plastovom pohári) aj v 2040 roku.

Záver 1. časti

Predstava budúcnosti Slovenskej republiky v kľúčových oblastiach by mala byť veľmi málo závislá od budúcich zmien. Ak sa svet a Európa bude vyvíjať iným smerom, ako naša predstava, Slovensko by sa malo v zmenených okolitých podmienkach napriek tomu čo najviac priblížiť svojej predstave. Predstava by mala obsahovať aj zásadné a kľúčové hodnoty, od ktorých by sme sa nemali nikdy odkloniť. Slovenská štátnosť, vlastníctvo vody, pôdy, nerastného a kultúrneho bohatstva, slovenského dedičstva, ľudská dôstojnosť, morálka a etika v tradičnom chápaní slovenskej povahy by mali zostať nedotknuteľné za akýchkoľvek okolností a zmien.

Mgr. Margaréta Rodoslava Vyšná, kulturologička a koordinátorka Expertnej komisie pre slovensko-maďarské vzťahy

Výzva SSI KORENE v plnom znení

S O S ! ,

NA ZÁCHRANU SLOVENSKEJ ŠTÁTNOSTI

Súčasná stupňujúca sa globálna konfrontácia veľmocí o nové rozdelenie sveta prerastá do hybridnej vojny, ktorá ohrozuje už všetky oblasti života ľudstva. V takomto silovom konflikte môžu obstáť iba vnútorne najpevnejšie integrované subjekty s jasnou strategickou konštantou a s dostatočne vybudovaným systémom bezpečnostných záruk.

Slováci patria k najstarobylejším kultúrnym a historickým národom Európy. V súčasnosti sú však zároveň aj jedným z najmenej skúsených politických národov v našom geopolitickom priestore, z čoho vyplývajú pre nás vážne hrozby. Navyše nás oslabuje aktuálna krajne vyhrotená  polarizácia slovenskej spoločnosti na dva nezmieriteľné tábory – tých, ktorým je Brusel bližší ako Bratislava a tých, ktorí jednoznačne uprednostňujú slovenské národnoštátne záujmy pred cudzími. Tento krajne výbušný jav môže vyústiť do občianskej vojny, ktorej katastrofálne následky v bývalej Juhoslávii či na Ukrajine nech sú pre nás odstrašujúcim mementom! PRETO: 

-vzhľadom na vyostrujúci sa celospoločenský občiansky, ideologický aj politicko-mocenský konflikt ohrozujúci výkon slovenskej štátnosti a plnenie Programového vyhlásenia Vlády SR

– poučení historickou skúsenosťou zo zánikom našich štátov v minulosti         

– presvedčení o nevyhnutnosti zastavenia rozkladných procesov v našom štáte

– rozhodnutí byť radšej včasnými zvonármi ohrozenia ako hrobármi neodvratného zániku slovenskej štátnosť

S VÁŽNYMI OBAVAMI A S KRAJNOU NALIEHAVOSŤOU OPAKOVANE VYSIELAME VAROVNÉ

S O S ! !

ako výzvu politickým predstaviteľom SR aj občanom nášho štátu, aby prestali pohŕdať dôverou občanov vyjadrenou voľbami 2023 a vzájomnou spoluprácou začali s odstraňovaním škôd napáchaných minulou „trojvládou“!

Pre túto celospoločenskú prácu ponúkame všetky naše sily, schopnosti a skúsenosti a v nadväznosti na našu Výzvu „NÁRODNOŠTÁTNE NAD OSOBNÉ“ z 24. 11. 2024 sa chceme aktívne podieľať na vytváraní novej pozitívnej motivácie slovenskej spoločnosti pri zabezpečovaní perspektívnej budúcnosti nášho národa a štátu. Ako lojálni občania Slovenskej republiky si uvedomujeme overenú skúsenosť slovenských dejín, že

LEN SPOLUPRÁCA NA SPOLOČNÝ PROSPECH DOKÁŽE PREKONAŤ VŠETKY KRÍZY!

Bratislava – Devín 30. 3. 2025

Pre celonárodnú spoluprácu navrhujeme tieto naliehavé priority:

PRIORITY OCHRANY A ZABEZPEČENIA SLOVENSKEJ ŠTÁTNOSTI

Trvalá priorita č.1:

Sústavné všestranné posilňovanie a upevňovanie národnoštátnej bezpečnosti Slovenskej republiky a jej medzinárodnej autority.

Bezpečnostné priority:

Populačná bezpečnosť – národný program podpory rastu slovenskej populácie s dôrazom na jej kvalitu. Heslá: KTO NEMÁ POTOMSTVO, NEMÁ BUDÚCNOSŤ a AKÍ ĽUDIA, TAKÝ ŠTÁT!

Sociálna bezpečnosť – vytvoriť podmienky pre plnú zamestnanosť a odmeňovaním podľa zásluhovosti dosiahnuť sociálny zmier. Heslo: KAŽDÉMU PODĽA ZÁSLUH O SPOLOČNOSŤ A ŠTÁT!

Intelektuálna bezpečnosť – zabezpečenie dostatku vlastných odborných kapacít schopných riešiť naše domáce problémy bez závislosti od cudzích. Heslo: ZÁVISLOSŤ ZBAVUJE SLOBODY!

Zdravotná bezpečnosť – ako základná podmienka úspešnosti každej spoločnosti. Jej kvalita začína zdravými potravinami a končí zdravotníckou starostlivosťou na najvyššej úrovni. Heslo: ZDRAVÝ NÁROD – ZDRAVÝ VÝVOJ – ZDRAVÁ BUDÚCNOSŤ!

Hospodárska bezpečnosť – efektívne využívanie predovšetkým vlastných materiálnych zdrojov a tvorivého intelektuálneho potenciálu slovenskej spoločnosti. Heslo: VODNÝ KUVAJT EURÓPY!

Energetická bezpečnosť – využitie geotermálneho potenciálu a obnoviteľných zdrojov. Heslo: ČO JE DOMA, TO SA RÁTA DVOJNÁSOBNE!

Pedagogicko-výchovná bezpečnosť – výchova populácie pre potreby slovenskej spoločnosti a formovanie kladného vzťahu k hodnotám slovenského kultúrneho a historického dedičstva a k slovenskej štátnosti. Heslo: AKO SI DETI VYCHOVÁME, TAK BUDEME ŽIŤ!

Technologická bezpečnosť  – podpora tvorivosti zameranej na špičkové technológie s nízkou materiálovou náročnosťou a vysokou pridanou hodnotou. Heslo: MYSLIEŤ, TVORIŤ, INOVOVAŤ!

Mediálno-komunikačná bezpečnosť – cez vlastné komunikačné siete propagovať hodnoty    slovenského dedičstva a záujmy slovenskej spoločnosti. Heslo: SVOJI SVOJIM, NAŠI NAŠIM!

Spojenecká bezpečnosť  – systém recipročných spojeneckých zmlúv garantujúcich zvrchovanosť a územnú celistvosť SR. Heslo: ČO KTO NÁM , TO MY JEMU!