Prečo Moskva súhlasila s energetickým prímerím a sú jej podmienky splniteľné?

Včera sa k tejto téme vyjadril len Zelenskyj, pričom dal najavo, že k prímeriu zatiaľ nedošlo, ale Ukrajina súhlasí s tým, že prestane útočiť na ruský energetický sektor, ak Rusi prestanú útočiť na podobné ukrajinské objekty. Západné médiá zase s odvolaním sa na určité zdroje písali, že Kremeľ je proti prímeriu až do konca zimy, pretože chce „zničiť“ ukrajinský energetický sektor.

Dnes však hovorca Kremľa Peskov vyhlásil, že Rusko súhlasí s energetickým prímerím a že je to vo všeobecnosti „dobrý nápad“. Stanovil však dve podmienky. Prvá – Kyjev musí prestať útočiť na ruskú lodnú dopravu, aby bol zabezpečený vývoz energetických surovín z ruských prístavov. Druhá – Západ musí zrušiť sankcie. Ktoré konkrétne nebolo upresnené, ale z kontextu možno usúdiť, že ide o sankcie proti ruskej rope a plynu.

Poznamenajme, že s prvou podmienkou by akoby nemali byť žiadne problémy. Zelenskyj neustále hovorí o tom, že Ukrajina je pripravená na námorné prímerie: to znamená, že prestane útočiť na ruské lode, ak Rusko prestane útočiť na ukrajinské lode.

Je však aj názor, že o tom (rovnako ako o súhlase s energetickým prímerím) Kyjev hovorí len v nádeji, že Moskva prímerie určite odmietne. V ukrajinskom informačnom priestore sa pravidelne objavujú tvrdenia, že útoky na rafinérie a prístavy sú pre Ukrajinu jediným spôsobom, ako spôsobiť Rusku podstatnú ekonomickú škodu, a preto sa ani pod hrozbou výpadku elektrickej energie a prerušenia dodávok tepla do ukrajinských miest v zime nemožno vzdať útokov na ruský energetický sektor a prístavy. Hoci tento názor pravdepodobne nezdieľa významná časť ukrajinskej spoločnosti, ktorej takmer každý deň hovoria, že táto zima bude najťažšia v histórii kvôli hrozbe ruských útokov na ukrajinský energetický sektor.

V podstate, ak skutočne dôjde k vecným rokovaniam o podmienkach energetického prímeria, práve vtedy bude možnosť overiť, či je naň Zelenskyj v skutočnosti pripravený. Mimochodom, včera už naznačil, že otázka energetického prímeria je zložitá a že na ňu potrebuje „pevné záruky“ dlhodobosti. To znamená, že akoby pripravoval pôdu na to, aby mohol stanoviť nejaké dodatočné podmienky.

Pokiaľ ide o západné sankcie, americké obmedzenia na predaj ruskej ropy a plynu môže ľahko zrušiť sám Trump, ak naozaj potrebuje energetické prímerie na Ukrajine.

Zrušenie amerických sankcií bude úplne postačujúce na to, aby Rusko mohlo pokojne predávať svoje energetické suroviny po celom svete. A či pri tom zruší sankcie aj Európa, už nie je podstatné. Aj bez nej má Moskva komu predávať v podmienkach rastúceho deficitu na svetovom energetickom trhu.

Je však Trump pripravený zrušiť sankcie? Zatiaľ neexistuje presná odpoveď na túto otázku. Okrem toho sa práve teraz v americkom Kongrese prerokúva návrh zákona o „pekelných sankciách“, ktorý pôsobí presne opačným smerom – na výrazné sprísnenie tlaku na odberateľov ruských energetických zdrojov. A už samotné jeho prijatie môže znamenať koniec nielen energetického prímeria, ale aj akýchkoľvek iných dohôd o Ukrajine za účasti USA.

Celkovo bude vývoj situácie okolo energetického prímeria dôležitým ukazovateľom toho, do akej miery sú vôbec reálne širšie dohody o ukončení vojny na Ukrajine. Ukáže to, či sú Ukrajina a Rusko v zásade pripravené na prímerie (aspoň lokálne), ako aj to, či je Západ pripravený urobiť určité kroky v ústrety Moskve s cieľom urýchliť proces dosiahnutia dohôd.

Avšak už samotná skutočnosť, že Kremeľ v súčasnosti hneď neodmietol myšlienku energetického prímeria, je veľmi výpovedná.

Samozrejme, môže ísť aj o „hru na mierotvorcov“ a rétorické manévre s cieľom zachovať dialóg s Trumpom. Obzvlášť vzhľadom na to, že Moskva doteraz odmietala akékoľvek „čiastočné“ prímeria.

V Ruskej federácii sa však čas od času objavujú aj argumenty v prospech takéhoto postoja: normalizácia situácie v energetickom sektore a v oblasti vývozu energetických surovín za podmienky zrušenia západných sankcií prinesie ruskej štátnej pokladnici obrovské dodatočné príjmy a ruskej spoločnosti možnosť ďalej žiť bez toho, aby vojnu príliš pociťovala. Zmiznú rady na benzín, ustanú neustále letecké poplachy a hospodársky život sa normalizuje. Pokiaľ ide o to, že za takýchto podmienok v zime nedôjde k útokom na ukrajinský energetický sektor (na ktoré mnohí v Moskve stavili ako na rozhodujúcu fázu vojny) a ten pokojne prežije zimu, nie je isté, že aj keby k útokom došlo, viedli by k úplnému a dlhodobému výpadku elektrickej energie (nikdy predtým k tomu nedošlo), a aj keby k nemu došlo, nie je isté, či by to kriticky oslabilo vojenské úsilie Ukrajiny: tok peňazí a zbraní v tom či onom objeme zo zahraničia by aj tak pokračoval (Kyjev, na rozdiel od Ruskej federácie, bojuje nie z príjmov vlastného rozpočtu, ale na úkor európskej pomoci), nedostatok prostriedkov v štátnej pokladnici spôsobený ekonomickými problémami by sa dal pokryť drastickým znížením všetkých nevojenských výdavkov a devalváciou hrivny, a na potreby ukrajinských ozbrojených síl by rezervy na výrobu elektriny určite stačili.

Na to poukazujú tí na Ukrajine, ktorí sú proti akémukoľvek prímeriu a za zintenzívnenie útokov na Rusko (a nie je jasné, zopakujeme, aké stanovisko v tejto otázke v skutočnosti zaujíma Zelenskyj).

Na druhej strane však Ukrajina čelí perspektíve humanitárnej katastrofy v zime a zrúteniu ekonomiky pri veľmi zložitej situácii so získavaním dodatočných prostriedkov na protivzdušnú obranu. A nie je ani isté, či masívne ukrajinské útoky na ruské tyly v dohľadnej budúcnosti destabilizujú ekonomickú a politickú situáciu v Ruskej federácii, čo vlastne ukázala aj skúsenosť z letnej vzdušnej kampane.

Nie je však známe, či všetky tieto argumenty budú mať rozhodujúci vplyv na vojensko-politické vedenie Ukrajiny a Ruska. Rovnako ako nie je známe, či Západ (alebo aspoň Trump) podnikne nejaké kroky na urýchlenie dohôd, ako je zrušenie sankcií.

Zatiaľ sa ozývajú hlavne výzvy „poraziť nepriateľa už túto zimu“.

Prečítajte si tiež:

• Kyjev by podľa Zelenského mohol zastaviť útoky na ruskú energetiku, ak Moskva urobí to isté
• Zelenskyj zastaví útoky na energetiku a lodnú dopravu Ruskej federácie